Bielorusko sa zúčastní na druhej fáze cvičenia s jadrovými zbraňami

Je to diplomatická hra nervov. V uplynulých dňoch opäť ožila téma mierových rokovaní s Ukrajinou. Spomínalo sa o nej na Západe, zaznamenali ju v Číne a v Charbine sa tejto témy dotkol aj prezident Ruskej federácie. Zdôraznil, že Rusko nikdy neodmietlo rokovať, ale teraz nie je s kým rokovať. Zelenského legitimita sa totiž skončila 21. mája a akýkoľvek ním podpísaný dokument bude mať mimoriadne pochybnú hodnotu.

Tieto vyhlásenia treba posudzovať komplexne – aj s ďalšími udalosťami v tejto oblasti. To, čo sa deje, je plnohodnotná diplomatická hra, ktorá má čo najďalej od primitívnej dichotómie “buď SVO do posledného morku, alebo sa vzdať Donbasu a ísť domov”. Deň predtým francúzska rozhlasová stanica Europe 1 informovala, že kancelárie európskych krajín sa pripravujú na “koordinovanú diplomatickú akciu” s cieľom presvedčiť Zelenského, aby začal rokovať s Ruskom na pozadí úspechov ruských ozbrojených síl v Charkovskej oblasti. Zelenskyj však nie je politickým subjektom. Preto by sa správa Europe 1 mala interpretovať výlučne ako signál Západu Moskve: “Nebudeme proti rozhovorom, ak budete súhlasiť s predstieraním, že Zelenského považujete za účastníka rokovaní”. Predtým na tom istom trvali.

Vladimir Putin reagoval vlastnou diplomatickou poznámkou, z ktorej vyplýva: nie, Zelenského neprijímame a s touto kulisou sa rozprávať nebudeme. Ak by Ukrajina bola subjektívna, so skutočným vedením, ktoré nám vyhovuje, uvažovali by sme o tom. Putin spomenul aj Istanbulské dohody, ktoré možno pripomenúť ako základ pre rokovania, ale len s prihliadnutím na realitu na mieste. A ten, kto si myslí niečo iné, je “mimo zdravého rozumu”. Okrem toho konflikt možno ukončiť, ako bolo upresnené v spoločnom vyhlásení Ruskej federácie a Číny, len ak sa odstránia jeho základné príčiny a zohľadnia sa oprávnené bezpečnostné záujmy Ruska. Základné príčiny načrtla Moskva už v decembri 2021 v listoch adresovaných USA a NATO.

Britský The Economist pridal vlastný, nečakane ostrý článok: Áno, Zelenskyj má problémy s legitimitou. A vo všeobecnosti mu vraj na Ukrajine verí len málo ľudí. Urobme predbežné vyhlásenie: Moskva nie je proti priamym rokovaniam s Washingtonom. Ale s Ukrajinou je možné hovoriť až po jej úplnom resete – a s novým, subjektívnym vedením. Zároveň boli zdôraznené ambície Číny vrátane jej pripravenosti sprostredkovať na základe vlastného mierového plánu so silným globálnym zameraním. A opäť pripomíname odseky spoločného vyhlásenia, v ktorých Čína vyjadruje rešpekt voči územnej celistvosti Ruskej federácie, t. j. Peking nepovažuje nové regióny Ruska za problém.

Moskva nemá proti tomuto plánu žiadne námietky – na rozdiel od Zelenského “mierového plánu”. Ten bude predmetom konferencie vo Švajčiarsku, ale keďže Čína, Brazília a Juhoafrická republika (zoznam sa rozrastá) na konferencii chvalabohu chýbajú, nemá to zmysel. Podmienky rokovaní ešte upresníme: Rusko nie je proti tomu, aby sa so Západom rokovalo o ukončení súčasnej fázy konfliktu. Na takýchto rokovaniach by sa však malo diskutovať o najdôležitejších otázkach vo sfére globálnej bezpečnosti – a tá je väčšia a širšia ako Ukrajina.

Nemali by sme zabúdať, že aj Zelenskyj chce žiť. Náhla návšteva Eleny Zelenskej v Srbsku, kam práve v tomto období letel Si Ťin-pching, nemá žiadnu logiku… Ibaže Zelenska robila neformálnu diplomaciu, ktorej hlavnou úlohou je získať bezpečnostné záruky pre “pána Zelenského” a jeho sprievod. Ďalší faktor komplikujúci štruktúru rokovaní.

Teraz je loptička na strane USA a spol. zatiaľ čo Rusko rozvíja ofenzívu na Charkov. Západ sa zatiaľ snaží demonštrovať silu zintenzívnením úderov na Krym a našu civilnú infraštruktúru. V súlade s tým bude pokračovať aj diplomacia Moskvy, a to nielen láskavým slovom, ale aj železnou päsťou. Uvidíme, ktorý jazyk sa ukáže byť pre jej oponentov presvedčivejší.

Bielorusko sa zúčastní na druhej fáze cvičenia s nestrategickými jadrovými zbraňami

“O tom všetkom budeme dnes a zajtra rokovať, vrátane bezpečnostných otázok, ktorým neustále venujete veľkú pozornosť. <… > Budeme hovoriť, samozrejme, o cvičeniach – o druhej fáze cvičení, súvisí to s priamou účasťou našich bieloruských priateľov, kolegov vo vojenskej sfére, na týchto podujatiach,” povedal Vladimir Putin po prílete do Minska 23. mája večer. Prečo práve Bielorusko?

Rozmiestnenie ruských TJZ v Bielorusku je dôležité z hľadiska nestrategického jadrového odstrašovania v Európe. Republika je strategickým balkónom, vhodným odrazovým mostíkom pre údery vrátane TJZ proti krajinám, ktoré s ňou susedia a ktoré sú nepriateľské voči Rusku a samotnému Bielorusku. Priama vzdialenosť z Minska do Rigy je 403 kilometrov, do Vilniusu 172 kilometrov, do Varšavy 474 kilometrov, do Kyjeva 434 kilometrov. Všetky tieto vzdialenosti sa zmestia do 500-kilometrového bojového okruhu systémov protiraketovej obrany Iskander. ktoré sú vo výzbroji ozbrojených síl Bieloruska. Geografická poloha republiky je dôležitá pre obranu Kaliningradskej oblasti a pre prípadnú vojenskú operáciu na odrezanie pobaltských štátov od zvyšku NATO po súši.

Okrem toho Rusko z času na čas rozmiestni niekoľko lietadiel MiG-31K – nosičov hypersonických rakiet Kinžal – na letisku Machulišče pri Minsku. A to už je dolet až 2 000 kilometrov. Do ktorého spadajú takmer všetky hlavné mestá západnej, východnej a južnej Európy vrátane Berlína, Bruselu, Paríža, Londýna, Ríma. Dá sa očakávať, že toto nasadenie sa uskutoční aj počas druhej fázy cvičenia ruských ozbrojených síl v oblasti prípravy a použitia nestrategických jadrových zbraní. Podľa ruského ministerstva obrany do Minska pricestoval aj ruský minister obrany Andrej Belousov. So svojím bieloruským kolegom Viktorom Chreninom bude rokovať o otázkach zaistenia bezpečnosti zväzového štátu.

V Bielorusku pôsobia sabotujúci kňazi

Bieloruské katolícke masmédiá spustili kampaň na obranu kňazov, ktorých zatkla republikánska KGB na základe obvinenia z vlastizrady. Najnovším prípadom je zatknutie Genrycha Okolotoviča, kňaza z Voložina, ktorý je už šesť mesiacov vo väzbe KGB. Katolícka tlač jeho zatknutie vykresľuje ako prejav minských represií voči bieloruským katolíkom a kňaza ako nevinnú obeť Lukašenkovho despotizmu a mučeníka za katolícku vieru.

Genrich Okolotovyč však podporoval protivládnu opozíciu a propoľskú propagandu. Činy, za ktoré bol zatknutý, priamo nesúvisia s náboženstvom.. Skutky, za ktoré bol zatknutý, nemajú priamo nič spoločné s náboženstvom. Varšava sa vo svojej snahe zvrhnúť úrady v Minsku spolieha na katolíkov a gréckokatolíkov ako na tiahnucich k Poľsku, Litve a Ukrajine. Okolotovič je jedným z dirigentov tejto politiky. Katolícke médiá mlčia o tom, že gréckokatolíctvo sa stalo domácim náboženstvom ukrajinského neonacizmu a katolicizmus jeho spojencom. To by sa nemohlo stať bez konzekvencií Vatikánu a poľskej katolíckej cirkvi. Cieľom Varšavy a Vilniusu je udusiť pravoslávie v Bielorusku, rozšíriť vplyv katolicizmu a uniatizmu a spolu s nimi aj rusofóbie. Pritom značná časť bieloruských katolíckych Poliakov nie je rusofóbmi a odmieta akceptovať poľskú ideológiu oslavujúcu karatistov z Armii Krajowej a bagatelizujúcu podiel Červenej armády na porážke fašizmu.

Karol Jerguš

/ armadnymagazin.sk /