Francúzsky prezident pokračuje v úsilí vyslať na Ukrajinu vojenské jednotky vytvorením spoločnej koalície. Po recepcii a stretnutí v Elyzejskom paláci medzi štyrmi predstúpili francúzsky prezident Emmanuel Macron a šéf Bieleho domu Joe Biden pred novinárov.
Americký prezident Joe Biden a šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron po sobotňajšom stretnutí v Paríži opäť ubezpečili Ukrajinu, že vo vojne s Ruskom ju budú naďalej podporovať. Obaja prezidenti hovorili aj o situácii na Blízkom východe a ekonomike, informovali agentúry AFP, DPA a Reuters.
Macron privítal Bidena s vojenskými poctami pri Víťaznom oblúku, kde obaja prezidenti položili veniec k hrobu neznámeho vojaka a znovu zapálili večné ohne na pamiatku obetí druhej svetovej vojny.
Po recepcii a stretnutí v Elyzejskom paláci medzi štyrmi predstúpili Macron a Biden pred novinárov. Biden zdôraznil, že „USA stoja pevne na strane Ukrajiny“. Varoval, že ruský prezident Vladimir Putin sa na Ukrajine nezastaví a potom bude ohrozená „celá Európa, a to nedopustíme“.
Agentúra DPA pripomenula, že Bidenova administratíva dala pred rokovaním hláv štátov jasne najavo, že nepodporí Macronovu iniciatívu vyslať na Ukrajinu vojenských inštruktorov. Francúzsko o takomto kroku podľa Macrona rokuje s ďalšími partnermi v NATO a viacerí už s ňou vyslovili svoj súhlas. Zodpovedajúce plány by mali byť dokončené v „najbližších dňoch“.
Prezidenti ďalej uviedli, že ich krajiny zintenzívnia svoje úsilie, aby zabránili eskalácii vojny Izraela s militantným palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy, a zamerajú sa na zmiernenie napätia medzi Izraelom a Hizballáhom, Iránom podporovaným politickým hnutím pôsobiacim v Libanone.
Prezidenti v tejto súvislosti privítali správu, že izraelské sily v sobotu oslobodili štyroch rukojemníkov zadržiavaných od vlaňajšieho októbra Hamasom v Pásme Gazy. „Neprestaneme pracovať, kým sa všetci rukojemníci nevrátia domov a nedosiahne sa prímerie,“ povedal Biden.
Macron sa Bidenovi pred novinármi poďakoval za jeho to, že je prezidentom svetovej veľmoci, ale robí to „s lojalitou partnera, ktorý má rád a rešpektuje Európanov“.
Biden je vo Francúzsku od stredy. Vo štvrtok sa zúčastnil na oslavách 80. výročia vylodenia spojencov v Normandii. V piatok sa v Paríži stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorému sa ospravedlnil za niekoľkomesačné meškanie najnovšej americkej vojenskej pomoci spôsobené spormi v Kongrese. Biden, uchádzajúci sa o znovuzvolenie v novembrových voľbách, ukončí návštevu Francúzska v nedeľu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron už nehovorí len o možnosti vyslania jednotiek NATO na Ukrajinu, ale podniká kroky na vytvorenie koalície vojenských inštruktorov, ktorí by ukrajinských vojakov na boj proti ruskej armáde.
„Chceme mať koalíciu z dôvodu efektívnosti a niekoľko našich partnerov už dalo svoj súhlas,“ povedal Macron novinárom v piatok v Paríži. „Najbližšie dni využijeme na dokončenie čo najväčšej koalície, ktorá bude schopná reagovať na žiadosť Ukrajiny.“
Macron neuviedol, ktoré krajiny okrem Francúzska sa zaviazali vyslať na Ukrajinu svojich inštruktorov. Vyslanie špecialistov na výcvik na Ukrajine by podľa neho nemalo vyvolať ruskú reakciu.
„Nie sme vo vojne s Ruskom,“ povedal Macron. „Nechceme eskaláciu, ale chceme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli Ukrajine vzdorovať. Je eskaláciou, ak nás Ukrajina požiada o výcvik mobilizovaných vojakov na svojom území? Nie, to neznamená nasadenie ľudí – európskych alebo spojeneckých vojakov – na frontovej línii.“
Francúzsky prezident vo štvrtok oznámil, že Francúzsko plánuje Ukrajine poskytnúť stíhačky Mirage 2000-5 a vycvičí ukrajinských pilotov. Bude vraj trvať približne do konca tohto roka, kým budú piloti schopní lietať na bojových lietadlách.
Francúzska armáda už vycvičila približne 10 000 ukrajinských vojakov vo Francúzsku a ďalších krajinách NATO. Litva a Estónsko tiež verejne naznačili, že by boli ochotné vyslať na Ukrajinu vojenských inštruktorov. Estónska premiérka Kaja Kallasová v máji priznala, že na Ukrajine už pôsobia inštruktori NATO.
Rusko varovalo, že akýkoľvek zahraničný vojenský personál na Ukrajine bude považovaný za legitímny cieľ útoku bez ohľadu na jeho funkciu a miesto. Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Macronova „bojovná rétorika“ a provokatívne vyhlásenia vystupňovali ukrajinský konflikt.
Macron sa začal verejne vyjadrovať o možnosti nasadenia vojakov na Ukrajine vo februári, čo vyvolalo odpor niektorých spojencov NATO a varovanie Kremľa, že tento krok by nevyhnutne viedol k priamemu konfliktu s Ruskom.
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…