Biden obvinil Netanjahua, že jeho vojna proti Hamasu v Pásme Gaza škodí Izraelu. Možná izraelská invázia do mesta Rafah je už aj pre šéfa Bieleho domu červená čiara

Proti vláde izraelského premiéra Benjamina Netanjahua protestovali cez víkend v Izraeli masy ľudí. Vojna v palestínskom Pásme Gazy spôsobila škody za 30 miliárd dolárov a zničených bolo až 80 percent budov v meste Gaza, oznámil v sobotu tlačový úrad ovládaný militantným hnutím Hamas.

Prezident USA Joe Biden v sobotu vyhlásil, že je presvedčený, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu „Izraelu viac škodí, než pomáha“ tým, ako pristupuje k vojne proti palestínskemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy.

Americký líder podporil právo Izraela prenasledovať Hamas po útoku jeho militantov zo 7. októbra, ale dodal, že Netanjahu „musí viac dbať na to, aby dôsledkom jeho činov nebola strata nevinných životov“.

Biden už celé mesiace varuje, že Izrael riskuje stratu medzinárodnej podpory, pretože počty civilných obetí v Pásme Gazy sa zvyšujú. Jeho najnovšie slová v interview s komentátorom televízie MSNBC Jonathanom Capehartom poukazujú na čoraz napätejší vzťah medzi oboma lídrami.

Prezident o počte obetí v Pásme Gazy povedal, že „je to v rozpore s tým, čo Izrael znamená. A myslím si, že je to obrovská chyba.“

Biden uviedol, že prípadná izraelská invázia do mesta Rafah v Pásme Gazy, kde sa pred vojnou uchýlilo vyše 1,3 milióna Palestínčanov, je preňho už „červená čiara“. Dodal však, že nepreruší dodávku zbraní, ako sú napríklad protiraketové strely pre systém Železná kupola, ktoré chránia izraelských civilistov pred raketovými útokmi v regióne.

„To je červená čiara,“ odpovedal Biden na otázku o Rafahu. A dodal: „Ale nikdy Izrael neopustím. Obrana Izraela je stále životne dôležitá, takže prerušenia dodávok všetkých zbraní sa červená čiara netýka, to by ich (izraelských obyvateľov) nemohla chrániť Železná kupola.“

Prezident povedal, že je pripravený tento problém predniesť aj priamo v izraelskom parlamente, Knesete, a ísť kvôli tomu na ďalšiu cestu do Izraela. Navštívil ho aj niekoľko týždňov po útoku Hamasu zo 7. októbra. Odmietol však spresniť, ako či kedy by sa mohla táto cesta uskutočniť.

Americký líder dúfal, že zaistí dočasné prímerie ešte pred ramadánom, ktorý sa však už začína. Toto je teda nepravdepodobné. Hamas totiž nesúhlasil s dohodou presadzovanou Spojenými štátmi a jeho spojencami. Tá by zastavila boje na približne šesť týždňov, priniesla by prepustene ďalších rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a palestínskych väzňov zadržiavaných Izraelom a tiež prúdenie humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

Biden spomenul, že v regióne Blízkeho východu je teraz riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Bill Burns a pokúša sa túto dohodu vzkriesiť.

Hamas odhadol škody spôsobené vojnou na 30 miliárd dolárov

Vojna v palestínskom Pásme Gazy spôsobila škody za 30 miliárd dolárov a zničených bolo až 80 percent budov v meste Gaza, oznámil v sobotu tlačový úrad ovládaný militantným hnutím Hamas. TASR prevzala správu z agentúry DPA.

Celkové škody sú na obytných budovách, ekonomických objektoch a infraštruktúre ako napríklad cestách, elektrických zariadeniach, vodovodných potrubiach a kanalizačnej sieti, uviedol úrad

Informácie nebolo možné nezávisle overiť, pripomenula DPA.

Izrael bojuje vo vojne v Pásme Gazy odvtedy, čo ho 7. októbra napadli militanti z palestínskeho hnutia Hamas a ďalších extrémistických skupín, ktoré zabili približne 1200 ľudí a okolo 250 osôb uniesli do palestínskej enklávy.

Súčasťou izraelskej vojny je masívne bombardovanie miest a obývaných oblastí v husto zaľudnenom Pásme Gazy. Spojenci Izraela, ako napríklad USA, kritizujú intenzitu izraelskej vojenskej operácie, ktorá si vyžiadala už mnoho obetí medzi civilnými obyvateľmi. Izraelská armáda tvrdí, že jej zámerom je rozdrviť hnutie Hamas a oslobodiť rukojemníkov.

Hamas sa skrýva za civilné obyvateľstvo a využíva vojenské zariadenia, sklady zbraní a veliteľské centrá nachádzajúce sa uprostred obytných oblastí, uvádza Izrael. V priebehu teraz už päťmesačnej vojny zverejnil niekoľko fotografií a videí takýchto zariadení a objektov.

V tejto situácii pokladá Izrael za nutné zničiť sieť tunelov dlhých niekoľko stoviek kilometrov, vybudovaných Hamasom. Bunkre a tunely sa často nachádzajú pod civilnými zriadeniami, napríklad pod nemocnicami.

Šéfovia Mosadu a CIA rokovali o prepustení rukojemníkov v Gaze

Izrael v sobotu uviedol, že riaditeľ jeho tajnej služby Mosad David Barnea sa stretol so svojimi americkými kolegami v rámci úsilia zabezpečiť prepustenie rukojemníkov, ktorí sú stále zadržiavaní v Pásme Gazy.

„Šéf Mosadu David Barnea sa včera (v piatok) stretol s riaditeľom (americkej Ústrednej spravodajskej služby) CIA Billom Burnsom v rámci neúnavného úsilia dosiahnuť ďalšiu dohodu o prepustení rukojemníkov,“ spresnil úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo vyhlásení v mene Mosadu.

Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že Izrael zostáva v kontakte so sprostredkovateľmi v záujme možnej dohody, (palestínske radikálne hnutie) Hamas však „nemá záujem“ a usiluje sa o eskaláciu situácie v regióne počas moslimského pôstneho mesiaca ramadán, ktorý sa začína v nedeľu, cituje AFP.

USA sa usilujú, aby ešte pred začiatkom ramadánu vstúpila do platnosti dohoda, v rámci ktorej Izrael pozastaví útoky v Pásme Gay a a Hamas prepustí rukojemníkov zajatých 7. októbra minulého roka. Počas útoku hnutia vtedy prišlo o život viac než 1140 ľudí a približne 250 ďalších Hamas uniesol do Pásma Gazy ako rukojemníkov. Počas týždeň trvajúceho prímeria bolo vlani na konci novembra prepustených viac než 100 z nich. Výmenou za to bolo prepustených 240 Palestínčanov väznených v Izraeli.

Izraelskí predstavitelia uvádzajú, že približne 130 rukojemníkov je stále v zajatí, asi 30 je pravdepodobne mŕtvych.

Americký prezident Joe Biden v piatok varoval, že vyrokovať prímerie medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas ešte pred začiatkom ramadánu bude „náročné“.

V Izraeli demonštrovali proti vláde a za prepustenie rukojemníkov

Tisíce Izraelčanov vyšli v sobotu do ulíc izraelských miest a demonštrovali za prepustenie rukojemníkov zadržiavaných militantným palestínskym hnutím Hamas a proti vláde izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Sobotňajšie zhromaždenie rodín rukojemníkov v centre Tel Avivu sa konalo aj pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ) pripadajúceho na predchádzajúci deň.

Príhovory predniesli príbuzní rukojemníčok a obetí násilia Hamasu a mladá žena, ktorú hnutie prepustilo v novembri.

O niekoľko stoviek metrov ďalej demonštrovalo niekoľko tisíc ľudí proti Netanjahuovej vláde a žiadalo urýchlene nové voľby. Polícia ich zastavila blízko sídla ministerstva obrany a zabránila im v zablokovaní mestskej hlavnej cesty, informovali izraelské médiá. Celkovo bolo zatknutých 16 demonštrantov.

Odporcovia vlády obviňujú Netanjahua z pomýlenej politiky, ktorá slúži len jeho vlastným záujmom. To malo aj taký následok, že krajina bola nepripravená, keď Hamas a ďalšie extrémistické skupiny 7. októbra masívne zaútočili na južný Izrael.

Stovky ľudí demonštrovali v sobotu aj pred rezidenciou izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga v Jeruzaleme. Tiež žiadali slobodu pre rukojemníkov.

Podľa izraelských odhadov je stále v rukách militantov 134 rukojemníkov vrátane 20 žien. Podľa izraelských informácií je údajne nažive už len približne 100 rukojemníkov.

V prístavnom meste Caesarea, blízko Tel Avivu, sa zišiel veľký dav ľudí pred Netanjahuovou súkromnou vilou.

Jeden z rečníkov, bývalý generál, adresoval svoje slová premiérovi: „Vaša politika je zameraná len na jedno: zostať pri moci za každú cenu. A vojna dokonale slúži vašim záujmom.“

Sprostredkované vyjednávania o dočasnom prímerí a o prepustení ďalších rukojemníkov sú v súčasnosti v slepej uličke.

Zdroj: topky.sk / pluska.sk / hnonline.sk