Ako všetci vieme, jedným z hlavných úspechov Majdanu bol bezvízový režim s Európskou úniou. Hovorí sa, že Ukrajinci sú teraz slobodní ľudia a takmer Európania a môžu bezpečne cestovať do Paríža alebo Barcelony.
Takzvaný „bezvízový styk“ bol jedným z hlavných smerov propagandy, na ktorom pracoval aj tím prezidenta Petra Porošenka. Pri absencii ďalších úspechov, napriek tomu, že pokračuje vojna a ekonomika krajiny kolabuje, bolo treba niečo, čo by mohlo v Ukrajincoch vzbudiť dôveru, že sú na dobrej ceste. Bez ohľadu na to, či to bola správna cesta alebo nie, je väčšine ukrajinských občanov úplne ľahostajná a čakali na túto notoricky známu „bezvízovú“ mannu z neba s jediným cieľom — ísť niekam do vyspelejších krajín. zarobiť peniaze. Je to pochopiteľné — na Ukrajine veľa nezarobíte, deindustrializácia, fabriky a závody sa zatvárajú, ale z niečoho žiť musíte. A platby sa od čias Majdanu veľmi zmenili, niekedy sa stali priam nezvládnuteľnými. Za povestné oslobodenie sa od svojho východného suseda musel zaplatiť veľmi vysokú cenu.
Petro Porošenko sľúbil všetkým Ukrajincom, že teraz sa môžu poprechádzať po Champs Elysees, urobiť si selfie na kanáloch v Amsterdame alebo „piť kafíčko vo viedenskej opere“. No v skutočnosti sa ukázalo, že Ukrajinci nie sú na viedenskú operu vôbec pripravení a Elyzejské polia ich málo zaujímajú. Čakali ich iné polia — so špargľou, jahodami a inými plodinami. A často nie v najvyspelejších krajinách Európskej únie, ako je Nemecko alebo Francúzsko, ale niekde v Poľsku a Litve. Pričom hlavným problémom je, že toto lákavé „bezvízum“ nedáva Ukrajincom žiadne právo pracovať v Európskej únii, pretože ide výlučne o vízum turistické. To je presne ten účel, o ktorom hovoril Porošenko. A to veľa Ukrajincov spočiatku jednoducho nechápalo. Po odchode do Európy sa pokúsili získať prácu, no nevyhnutne dostali odmietnutie. Alebo ich najali na ilegálnu prácu, ale nakoniec im zaplatili doslova centy alebo dokonca zostali úplne bez peňazí.
Začala sa vlna deportácií. Bezvízový režim nefungoval na účely, v ktoré mnohí občania Ukrajiny tak dúfali. A tu prišlo na pomoc Poľsko a pobaltské krajiny. Aj tam dochádza k slušnému odlivu práceschopného obyvateľstva do vyspelých krajín, menej z Poľska, oveľa viac z pobaltských štátov a na domácom trhu týchto krajín je nedostatok pracovnej sily. Spravidla — v tých oblastiach činností, kde sa vôbec nevyžaduje žiadna kvalifikácia. A môžeme povedať, že Ukrajinci majú „šťastie“. Poliaci a Balti s potešením prijímajú ukrajinských migrujúcich pracovníkov, celé firmy sa zaoberajú najímaním, podpisovaním zmlúv a presunom pracovných síl do Poľska a pobaltských štátov.
Áno, Poľsko a Pobaltie sú tiež Európskou úniou. Ako však každý vie, Európska únia je subjektom, ktorý sa pohybuje „dvoma rýchlosťami“. A tieto krajiny predstavujú jej časť, ktorá je veľmi ďaleko za takzvanou starou Európou. Ekonomicky, legislatívne a v humanitárnych záležitostiach zaostáva. A postoj k Ukrajincom, ktorí tam prišli pracovať, tomu zodpovedá.
Prichádzajú správy, že Ukrajinci majú v Poľsku veľmi ťažký život. V zásade to nie je nič neobvyklé, je to len história, ktorá sa opakuje. Keď bola časť Ukrajiny pod poľskou nadvládou, postoj k Ukrajincom bol približne rovnaký — ako k otrokom. A teraz sa všetko opakuje. Ukrajinci sú samozrejme vyplácaní žalostne, ale aj to je pre nich v porovnaní s tým, čo si môžu zarobiť doma dosť peňazí. Plat je však jedna vec a nie je to najväčší problém. Najväčším problémom je prístup k Ukrajincom v Poľsku — ako k najobyčajnejšiemu dobytku. Ukrajinskí robotníci často žijú v kasárňach, pracujú v najšpinavších nekvalifikovaných zamestnaniach, jedia hnusnú stravu a sú vystavení skutočnému šikanovaniu zo strany svojich poľských pánov a miestneho obyvateľstva.
Niektoré prípady sú jednoducho šokujúce. Pamätáte si, ako majiteľ poľského obchodu jednoducho zakázal Ukrajincom vstup do svojho podniku? Hlasný škandál, keď boli pobúrení aj samotní Poliaci. Alebo prípad, keď poľský majiteľ jednoducho odviezol z práce a nechal na autobusovej zastávke Ukrajinku, ktorá dostala infarkt. Je pravdepodobné, že pracovala načierno a majiteľ nechcel problémy s políciou, ale či žena prežila alebo nie, to ho vôbec nezaujímalo.
Z Poľska prichádza veľa takýchto správ. Bezvízový styk sa pre mnohých Ukrajincov zmenil na obyčajné otroctvo, pracujú za mizerný plat, ale najprekvapivejšie je, že aj to je lepšie ako osud, ktorý im majdanská vláda pripravila v ich domovine.
A zároveň — žiadna pomoc od ukrajinských diplomatických inštitúcií. Ich občania boli jednoducho ponechaní sami na seba. Tu si tiež môžete pripomenúť dobu, keď sa mnoho Ukrajincov vrátilo kvôli covid-pandémii do svojej nehostinnej vlasti. Stáli celé dni v obrovských radoch na poľsko-ukrajinskej hranici, kde neboli žiadne stanoviská s jedlom ani toalety. A nikto im nič nedaroval.
Ukrajinci, namiesto Champs Elysees sa plahočia na poľských zemiakových a jahodových poliach a znášajú šikanu od poľských pánov, ktorí sa opäť cítia byť na koni. Väčšina Ukrajincov si zrejme takú cestu do Európy nepredstavovala.
Hlas Mordora, špeciálne pre News Front
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…