Bezpečnostný expert Zábojník: Správanie detí a mladých ľudí už dávno neovplyvňuje len rodina!

Na mnohom majú podiel i politici. Hovorí o negatívnej vlne, ktorá zasiahla naše školy, bývalý dlhoročný riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov, plukovník v zálohe a bezpečnostný expert Juraj Zábojník. 

Tragédia v Parchovanoch nebola ani prvá, ani posledná. Nie tak dávno pred ňou bola streľba na Zámockej ulici v Bratislave, či prípad, kedy si život vzal žiak toho istého gymnázia. Mnoho našich detí prežíva úplne iné detstvo, aké sme zažili my. Kým my sme stavali bunkre, oni túžia po najnovšom „iphone.“ Ako na nich vplýva i celkové rozdelenie našej spoločnosti? A hlavne, čo s tým? Na to všetko som sa pýtala človeka, ktorý sa takmer celý svoj život bezpečnosťou zaoberá.

Na mnohom majú podiel i politici

Pán Zábojník, v mnohých výzvach na protesty proti vláde, zostala tak trochu „utopená správa“ o tom, ako slovenské deti obstáli v testovaní PISA. Až tretina našich detí nedosiahla ani základnú úroveň vedomostí. Viem, ale že podľa vás všetko so sebou súvisí.

To máte pravdu, stojím si za tým, že to tak je. A všetkým, ktorí si myslia, že šikana na školách, samovraždy, vražedné útoky žiakmi, chabé výsledky vzdelávania nesúvisia s obsahom politiky, ktorú tu vidíme nielen od našich politických strán, ale aj od ich bruselských a iných zahraničných vzorov v ostatných dvoch desaťročiach, potom by som im rád verejne položil niekoľko otázok.

V prvom rade by ma zaujímalo, či si všetci zvolávatelia súčasných protestov myslia, že je normálne, aby sa ministrom školstva stal nevzdelaný plagiátor. A ďalší taký riadil túto krajinu ako premiér.

Zabudnúť nemôžem ani na bývalého ministra vojny, ktorý nedokáže zvládať svoje emócie a verejne opakovane nadával ľuďom s iným názorom, akým je ten jeho.

„A nemusím ísť ani do minulosti. Každý, kto ešte nevidel video z vystúpenia detí – koledníkov v parlamente a odporný pokus Matoviča o ich „politické vyškolenie,“ nech si ho pozrie..“

Aký príklad tieto verejne činné osoby dávajú tým deťom ? Ako máme v školách vychovať múdre deti, keď sa do vzdelávacieho systému pretláčajú inkluzívne, genderové, homofóbne a iné voloviny ?

Kto patrí do škôl

Pred poslednými voľbami sa snažili na besedy so žiakmi dostať mnohí politici, ale i mimovládne organizácie. Ktoré sa ani netvária, že nepodporujú len jednu časť politického spektra. Navyše, pred pár dňami šéf PS Šimečka informoval na sociálnej sieti, že mal skvelú besedu na istom gymnáziu. Zdá sa vám to v poriadku?

Mimovládkari, ani politici za týmto účelom nemajú na školách čo hľadať. Úloha školy je jediná – vzdelávanie detí, výchova múdrych mladých ľudí, majúcich čo najlepšie vedomosti z matematiky, fyziky, humanitných predmetov, čítajúcich s porozumením textu a naučených premýšľať a analyzovať.

„Politika rozdeľuje spoločnosť, prebúdza v ľuďoch – a zámerne – negativitu, nepriateľstvo, odvádza ich pozornosť k tomu kto hovorí namiesto čo hovorí a koná. Nejestvuje žiaden rozumný dôvod, prečo tento chaos prenášať do škôl, medzi deti a mladých ľudí.“

Po ukončení školy by mali všetci dlhé roky spomínať na spolužiakov, učiteľov, na zážitky a nosiť v sebe vďaku za všetko, čo viem. Veď preto sa o nezávislosti akademickej pôdy veky hovorí v prípade univerzít a vysokých škôl, aby tam bola pôda iba pre vzdelávanie.

A teraz sa politika prenáša už na stredné školy a dokonca na deti základných škôl. Čo také Šimečka naučil študentov, aký test urobia lepšie, v akom vednom obore sa zdokonalili ? A kto môže prísť po ňom a prednášať opak ? Chápeme tú absurditu ?

Ak sa teda zhodneme, že politici, ani politické mimovládky na školy nepatria, kto by tam podľa vás naopak mal byť prítomný?

Nikto okrem učiteľa a atmosféry poznania a hladu po vedomostiach nemá v škole čo hľadať. Tam má panovať veda, učenie toho, čo ľudstvo za svoju existenciu spoznalo, čomu porozumelo a čo chce preniesť cez nové pokolenia ďalej.

Právo na ideologickú indoktrináciu majú výhradne rodičia, hovorí sa tomu rodinná výchova.

Problém na oboch stranách

Nerozmáha sa len šikana medzi deťmi navzájom, ale mnohí pedagógovia hovoria o zvýšenej agresivitie detí aj voči im. Okrem verejne činných osôb a ich nevhodnému „vzorovému správaniu,“ aké faktory podľa vás toto ešte ovplyvňujú?

Odporúčam všetkým, ktorí sa chcú niečo dozvedieť o nebezpečenstvách, ktoré hrozia ich deťom, čítať a počúvať napríklad profesora Stránskeho. Zhubný vplyv sociálnych sietí na intelektuálny a sociálny vývin detí a mladých ľudí je dnes už neodškriepiteľnou skutočnosťou.

„Zákaz mobilných telefónov na školách, ku ktorému pristupuje čoraz viac štátov a používanie digitálnej techniky výhradne na účely vyučovacieho procesu je akútny. A analógového Šimečku a všetkých ostatných ideových školiteľov tiež.“

Ak majú byť študenti múdri, majú rozumieť binárnemu systému, to jest vede.

Z digitálneho sveta pochádza predovšetkým agresivita, túžba po verejnom exhibicionizme, provokácie pedagógov, šikana spolužiakov – veď už tam majú zavesené všetci nejaké video, iba ja ešte chýbam.

Čím horšiu vec vyvediem, tým väčším digitálnym hrdinom budem. Rodičia a škola by na seba mali navzájom tlačiť, aby sa tomu urobil koniec.

Hoaxy a Podvody

V minulom vládnom období vznikla oficiálna stránka PZ SR s týmto názvom, ako vieme jej hlavný admin ale robil viac politiku, ako to, čo by malo byť jeho poslaním. Osobne som nezaznamenala nejakú väčšiu kampaň, v ktorej by bola účastná aj polícia, napríklad v oblasti internetovej bezpečnosti detí a mladistvých. Nebolo by to záslužnejšie?

Svet je hore nohami. Polícia, ktorej zákon prikazuje byť apolitickou, robila politiku namiesto prevencie. Z policajtov nie sú ochrancovia, ale div sa svete ochraňovaní ako oznamovatelia, takže teraz by sme tu asi mali uzákoniť divoký západ, aby sa každý chránil sám.

Aj vyšetriť by si to obete trestnej činnosti mali sami. Veď keď prídu za policajtom, ten to hodí na oznamovateľa a má postarané.

„Iba mi nie je celkom jasné, aký bude postup pri páchateľoch trestnej činnosti z radov civilného obyvateľstva – môžu sa sami oznámiť a dožadovať sa ochrany, alebo musia mať uniformu?“

Chce to budíček a návrat k plneniu si pracovných povinností vyplývajúcich z postavenia príslušníka policajného zboru.

Slovo na záver

Prežívame advent, Vianoce sú „za rohom.“ Pre mnohých je tento čas i časom na sebareflexiu a na rozmýšľanie o veciach, ktoré sa podarili, či nepodarili. Téma o ktorej sme hovorili, nie je ľahká. Vlejeme do nej na záver aspoň trochu nádeje?

Chcem veriť, že nadchádzajúce sviatky budú príležitosťou pre hlboké zamyslenie sa do svojho vnútra, samých nad sebou, nad svojimi činmi a postojmi. Lebo nie je pravda, že za tento bordel v štáte môžu iba politici.

Je načase povedať, že ten, kto k tomu opakovane rozdáva karty, kto mlčí, aj keď vie a vidí, že strácame pud sebazáchovy, že nevieme vyvinúť spoločenský tlak v prospech návratu k morálke, k rodinám, k overeným hodnotám, je občan – volič. Je čas sa vzoprieť.

ereport.sk