Bezmyšlienkovitá podpora Ukrajiny vyjde Nemcov draho

Zastavenie dodávok ruského plynu uvrhne Nemecko do najväčšej krízy od roku 1945. Takúto predpoveď urobil šéf najväčšieho nemeckého chemického koncernu BASF.

Nemecký biznis varuje, že bez plynu sa zastaví celý nemecký priemysel a zrúti sa najväčšia ekonomika v Európe. Podarí sa im zmeniť protiruský postoj svojich politikov?

„Chceme zničiť celú našu ekonomiku s otvorenými očami? Zničiť všetko, čo sme za tie desaťročia vytvorili? Myslím si, že takýto experiment by bol nezodpovedný,“ povedal Martin Brudermüller, generálny riaditeľ najväčšej svetovej chemickej skupiny BASF, v rozhovore pre „Frankfurter Allgemeine Zeitung“.

Dlhodobé zastavenie dodávok plynu a ropy z Ruska „by mohlo priviesť nemeckú ekonomiku do najhoršej krízy od konca druhej svetovej vojny“, predpovedá podnikateľ.

Predstaviteľ reálneho sektora teda vôbec nezdieľa optimizmus šéfa nemeckého ministerstva hospodárstva Roberta Habecka. Na spoločnej tlačovej konferencii s francúzskym kolegom Brunom Le Maireom povedal, že Berlín a Paríž už prijímajú opatrenia pre prípad, že by „zajtra za určitých okolností neprišiel plyn z Ruska“. Takto reagovali obaja ministri na dekrét Vladimíra Putina podpísaný 31. marca, že od 1. apríla sa budú platby za zemný plyn s nie priateľskými krajinami premieňať na ruble (čo krajiny EÚ kategoricky odmietajú).

Pripomeňme, že už skôr poľské úrady vyzvali nemeckých susedov na znak podpory Ukrajine, aby odmietli dovážať ruský plyn cez existujúci plynovod „Nord Stream 1“. Nemecký minister poľnohospodárstva Cem Özdemir – ktorý už vyzval Nemcov obmedziť spotrebu mäsa, a tak sa postaviť proti politike Moskvy – ešte Nemcom navrhol jazdiť na diaľniciach pomalšie, aby ušetrili na benzíne.

„Uvalili sme sankcie na Rusko a teraz premýšľame, ako to prežiť. Sami sme si vytvorili bariéru, cez ktorú ešte nemôžeme preskočiť. Berlín mohol súhlasiť s postojom kolektívneho Západu k Ukrajine, ale mal to urobiť nie za cenu blaha vlastných ľudí. Nemecká spoločnosť a biznis chápu situáciu, do ktorej takáto politika priviedla krajinu,“ povedal pri tejto príležitosti pre noviny „Vzgľad“ Waldemar Gerdt, nemecký politik a bývalý poslanec Bundestagu zo strany „Alternatíva pre Nemecko“.

Veľký nemecký biznis totiž v žiadnom prípade nie je taký ľahkomyseľný ako niektorí ministri v kabinete Olafa Scholza. Už spomínaný generálny riaditeľ BASF Brudermüller sa obáva, že kríza spôsobená ropným a plynovým hladomorom povedie k zníženiu produkcie. BASF je najväčším výrobcom plastov, chemikálií a polymérov. Prepúšťanie sa dotkne nielen 40.000 zamestnancov centrály firmy, upozornil šéf chemičky.

„Vyrábame produkty, ktoré sú na začiatku reťazca,“ povedal Brudermüller. Myslel tým, že medzi spotrebiteľov produktov BASF patria farmaceutické spoločnosti, výrobcovia stavebných materiálov, textilné továrne, automobilový priemysel atď. Zastavenie kľúčového podniku preto vyvolá dominový efekt.

Mimochodom, práve tento efekt v piatok pripomenula energetická poradkyňa kabinetu Olafa Scholza, ekonómka Lamia Messari-Beckerová.

„Ak sa základné priemyselné odvetvia zastavia, vznikne efekt, ktorý sa už nezastaví, a ktorý sa dá len veľmi ťažko zvrátiť,“ citovala expertku agentúra DPA.

„Vzhľadom na to, že dodávka (plynu) je uprednostnená pre domácnosti, v prípade prerušenia dodávok v niektorých odvetviach hrozí úplné odstavenie výroby. V dôsledku toho sú státisíce pracovných miest v energeticky náročných a spracovateľských odvetviach bezprostredne ohrozené. Hrozia tiež škrty v oblasti základných potrieb a farmaceutických produktov,“ cituje agentúra RIA Novosti vyhlásenie „Východného výboru nemeckého hospodárskeho združenia“.

Keď sa vrátime k rozhovoru s generálnym riaditeľom BASF, treba si uvedomiť, že táto spoločnosť pomerne ľahko prežila dôsledky obchodnej vojny medzi USA a Čínou aj ekonomické turbulencie po odchode Británie z EÚ. No vyhliadka, že zostane bez ruského plynu, vyvolala u Brudermüllera paniku. Následky deficitu sa nedajú kompenzovať dotáciami ani finančnou pomocou – štát si také vysoké sumy nemôže dovoliť.

„Rozmery, o ktorých tu hovoríme, budú oveľa väčšie, ako keď vypukla pandémia koronavírusu,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti BASF.

Pripomeňme, že Covid-19 spôsobil Nemecku škody vo výške 300 miliárd eur — takéto hodnotenie vydal „Kolínsky inštitút nemeckej ekonomiky“ v máji minulého roka.

Skutočnosť, že pravdepodobnú krízu v dôsledku nedostatku paliva možno prirovnať ku „koronakríze“, potvrdzuje aj utorkové vydanie hamburských novín „Die Zeit“. Denník cituje údaje nemeckého „Inštitútu pre ekonomický výskum“, ktorého experti sú presvedčení, že embargo na dovoz ruskej ropy a plynu povedie v Nemecku k okamžitému nárastu inflácie o 2,3%, všeobecnému hospodárskemu poklesu o 3% a k recesii, ktorá potrvá desaťročie.

Primátor Hamburgu Peter Tschencher sa vyjadril ešte úprimnejšie – plynové embargo povedie k chudobe. „Nemali by sme nikomu pomáhať vyvolávaním chudoby a nedostatku v SRN, ak si nie sme istí, že to bude mať skutočný dosah na Rusko,“ povedal primátor v relácii televízie ZDF. „Pomoc“, ktorú spomína hamburský „purkmistr“, treba chápať ako podporu Ukrajine za každú cenu.

„Možné dôsledky energetického embarga sa porovnávajú s efektom pandémie. Ale to sú neporovnateľné veci,“tvrdí bývalý poslanec Spolkového snemu Waldemar Herdt. „Vtedy bola ekonomika „v pauze“ tvárou v tvár klesajúcim trhom. V marci 2020 nastal krach na trhu s ropou. Teraz však krízu nevyvoláva vírus, ale politici – a tí ju vyvolávajú umelo. V dôsledku toho môže nastať moment, keď si budú ľudia na pandémiu spomínať ako na chvíle pokoja a pohody.“

Nemecko, ktorého ekonomika je založená na priemyselnej výrobe, sa v prípade krízy v tejto výrobe môže za päť rokov zmeniť ani nie na veľké Poľsko, ale na veľké Lotyšsko. Sociálna pomoc sa skončí, ako sa to už dávno skončilo v Lotyšsku, sociálny štát zanikne, predpovedá poslanec Štátnej dumy, ekonóm Michail Deljagin. Odmietnutie dovozu plynu, ako aj bránenie schváleniu „Nord Stream 2“ nie je už ani strela do nohy, ale do hlavy.

Nemecký štát, ktorý zjavne koná proti záujmom nemeckého biznisu a spoločnosti, je zjavne „pod tlakom Američanov“.

Spojené štáty využívajú „Projekt Ukrajina“ proti Nemecku ako konkurentovi. Napokon, SRN, ktorá má 4,5-krát menšiu populáciu ako USA, je vo vývoze tovaru porovnateľná so Spojenými štátmi a v niečom ich dokonca predbehne. Nemecko je preto z pohľadu Američanov Kartágo, ktoré treba zničiť.

Rusko zároveň objektívne nemá záujem „uzavrieť ventil“, poznamenal Deljagin. „Navyše ani nenútime Nemcov, aby spustili „Nord Stream 2“, keďže naďalej plníme systém prepravy plynu na Ukrajine a prečerpávame ho naplno,“zdôraznil ekonóm.

Ak sa v Berlíne rozhodnú odmietnuť životne dôležité dodávky, potom, ako sa hovorí, to bude problém samotných Nemcov.

„Ale v tomto prípade sa ocitnú v situácii — ak nie ako po roku 1945, tak ako po prvej svetovej vojne,“ dodal Deljagin.

Moskva stanovila prísnu podmienku – platbu v rubľoch, no napriek tomu ponechala Nemcom možnosť „zachrániť si tvár“ a dostať sa z patovej situácie, poznamenal ekonóm Vasilij Koltašov. „Moskva navrhla pohodlný formát nákupu plynu, aby partneri vložili eurá na svoje účty v „Gazprombanke“. Táto úverová inštitúcia v ich mene nakúpi ruble, vyrovná účty s „Gazpromom“ v rubľoch a od momentu vyrovnania s „Gazpromom“ sa platba považuje za uskutočnenú,“ pripomenul návrh ruskej strany.

„Táto schéma im umožňuje povedať, že kupujú plyn za ruble — táto operácia je finančná a nie nákup plynu. Rusko neponechalo Západu inú možnosť – prezident pripomenul, že pohonné hmoty na Západ nedodáme zadarmo.“

Ak sa Európania snažia demonštrovať, že majú „zásadový postoj“, a ak sa to naozaj ukáže ako zásadové, tak v najbližších mesiacoch Európska únia zastúpená Nemeckom, Francúzskom a niektorými ďalšími štátmi odmietne za ruský plyn platiť. Na nejaký čas budú Európanov zachraňovať zásoby zo zásobníkov plynu.

„Ale podľa niektorých odhadov zásoby vydržia do polovice leta, podľa optimistických predpovedí — do septembra,“ pripomenul Koltašov.

V každom prípade svetové ceny plynu (ktoré sa už teraz pohybujú okolo 1 500 dolárov za 1 000 metrov kubických) stúpnu ešte viac, čo vyvolá celosvetový rast cien komodít.

Dodávame, že v piatok večer predstavitelia nemeckého energetického koncernu „Uniper“ (jeden z investorov „Nord Stream 2“) pre agentúru „Bloomberg“ povedali, že spoločnosť zvažuje nové platobné podmienky za ruský plyn v súvislosti s požiadavkou Moskvy prejsť na novú platobnú schému. Uvádza sa, že „Gazprom“ už začal partnerov informovať o spôsobe ďalšej platby za ruský plyn po podpísaní dekrétu o vyrovnaní v rubľoch prezidentom Ruskej federácie.

Autori: Daria Volkova, Michail Moškin & Rafael Fachrutdinov

Zdroj: vz.ru
Preklad: sk.news-front.info