Bezhraničná drzosť spodiny slovenskej politiky: Generálny prokurátor Žilinka si podľa Krúpu a Klusa nezaslúžil vystúpiť v slovenskom parlamente, pretože prirovnal sovietsku okupáciu s obrannou dohodu s USA

Šéf generálnej prokuratúry chcel predniesť odborné stanovisko s 35 zásadnými pripomienkami k dohode a poukázať na niektoré jej nedostatky. 

Generálny prokurátor Maroš Žilinka si nezaslúžil vystúpiť v Národnej rade (NR) SR s pripomienkami k obrannej zmluve s USA (DCA). V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 sa na tom zhodli predseda branno-bezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO) a štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus (SaS). Opozícia má iný názor, je presvedčená, že koalícia sa prokurátora bojí.

„Človek, ktorý spodobí zmluvu DCA s rokom 1968, hanobí pamiatku mŕtvych občanov Československa a viac ako 100.000 ľudí, ktorí sa museli vysťahovať, keď skutoční vlastizradcovia pozvali mocnosti Varšavskej zmluvy, aby zasiahli do niečoho, čo sme nazývali socializmus s ľudskou tvárou,“ vyhlásil Klus.

S tým, že generálny prokurátor sa svojimi vyjadreniami vysmial obetiam a nemal právo vystúpiť na pôde parlamentu, súhlasí aj šéf Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Porovnávanie obrannej dohody s rokom 1968 je podľa neho hanebné a odkazuje to na neznalosť medzinárodných vzťahov a zmlúv. „Nezaslúžil si byť vypočutý s tými znôžkami výmyslov a klamstiev, ktoré si povymýšľal,“ zdôraznil Krúpa.

Opačný názor má predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry (Smer-SD), ktorý je presvedčený, že koalícia sa generálneho prokurátora bojí. „Máte paranoju. Vymýšľate,“ povedal. Zdôraznil, že Žilinka chcel len rozobrať úskalia a problémy dohody. Pripomenul, že pre krajinu je rok 1968 citlivou témou a občania majú obavy a zlé skúsenosti s vojakmi cudzích armád na svojom území.

S tým, že generálny prokurátor nemohol vystúpiť, nesúhlasí ani podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Peter Kmec (nezaradený). Nepozdáva sa mu, že mu neumožnili vystúpiť bez toho, aby poznali obsah jeho prejavu. Myslí si, že mu malo byť vystúpenie umožnené. Rovnako v debate malo byť vysvetlené, ako myslel porovnanie zmluvy s vpádom vojsk do Československa.

Diskutujúci sa nevyhli ani téme Ukrajiny a eskalácie napätia. Podľa Klusa si konflikt nikto nepraje, riziko je však stále reálne. Poznamenal, že členstvo Ukrajiny v NATO a EÚ nie je témou dňa, je však zároveň presvedčený, že krajinám, ktoré o to majú záujem, treba dať do budúcnosti perspektívu a nádej rovnako, ako ju dostalo Slovensko.

Na margo diania v NR SR aj v súvislosti s ukrajinskou vlajkou poznamenal, že to bolo hanebné a krajina je na smiech. Krúpa pripomenul, že Ukrajina vie, že sa nemôže stať zatiaľ členom NATO, lebo nemá vyriešený konflikt na svojom území. Kéry na margo situácie poznamenal, že s Ruskom nebol nikto ochotný viesť dialóg, až kým sa nepriblížilo k ukrajinským hraniciam. Nie je presvedčený, že Rusko na krajinu zaútočí. Kmec hovorí o čierno-bielom videní konfliktu. S ohľadom na dohodu s USA povedal, že komunikačná stratégia nebola dobre nastavená.

V súvislosti s návrhom na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO), ktoré avizoval Smer-SD, Krúpa uviedol, že nemá problém zvolať výbor. Podľa Kmeca podporí Hlas-SD diskusiu o odvolávaní ministra, zaujímať ich budú aj referendové otázky. Klus si nemyslí, že referendum bude platné, aj keď bude vyhlásené.

Celá debata:

Žilinka dôrazne pdmieta prekrúcanie a vytrhávanie viet z kontextu

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka sa ohradzuje voči tvrdeniam, že pripodobnením návrhu obrannej zmluvy s USA a okupačnej zmluvy zneuctil a zhanobil pamiatku obetí alebo sa vysmial obetiam invázie z roku 1968. Prekrúcanie a vytrhávanie viet z kontextu dôrazne odmieta. Zdôraznil, že v Národnej rade (NR) SR chcel len predniesť odborné stanovisko s 35 zásadnými pripomienkami k dohode a poukázať na niektoré jej nedostatky.

„Musím sa veľmi dôrazne ohradiť voči verejne prezentovaným tvrdeniam, že som pripodobnením návrhu dohody a zmluvy zneuctil a zhanobil pamiatku obetí či vysmial sa obetiam invázie z roku 1968,“ konštatuje Žilinka na sociálnej sieti.

Tvrdenia niektorých politikov sú podľa neho vytrhávaním jeho vyjadrení z kontextu. Argumentuje tým, že len citoval niektoré články zmluvy z októbra 1968 vzťahujúce sa na suverenitu, nezasahovanie do vnútorných záležitostí či povinnosť zachovávať právny poriadok ČSSR, a to so záverom, že „takáto právna úprava bola nepochybne výhodnejšia ako tá, ktorá bola poslancom predkladaná na odsúhlasenie“. Tvrdí, že išlo o záver výlučne z pohľadu formálno-právneho, v kontexte právnych nedostatkov a z nich plynúcich dosahov predkladaného vyrokovaného textu dohody.

„Text môjho vystúpenia neobsahoval jedinú zmienku a ani slová, z ktorých by bolo možné, a to ani nepriamo, vyvodzovať, že inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v roku 1968 považujem za správnu, či z ktorých by bolo možné vyvodzovať neúctu k pamiatke obetí invázie,“ bráni sa Žilinka. Dôkazom toho má byť aj skutočnosť, že predmetnú zmluvu označuje slovom okupačná.

Zdroj: info.sk (1), (2) / YouTube,Infovojna