Basel III a jeho dopady na zlato

V pondelok 28.6.2021 vstúpili do platnosti dlho očakávané bankové pravidlá implementované na základe rozsiahlej medzinárodnej dohody známej ako Basel III. Pre európske banky ide o významnú zmenu, ktoré potenciálne môže zmeniť dopyt a ceny drahých kovov. 

Stručne povedané, Basel III zvyšuje alokované zlato v hmatateľnej podobe, ktoré sa má podľa nových pravidiel klasifikovať ako aktívum s nulovým rizikom, čo znamená, že banky, ktoré držia zlatými býkmi natoľko nenávidené papierové zlato, musia proti nemu tiež držať aj mimoriadne rezervy. Cieľom nových požiadaviek na likviditu je „zabrániť obchodníkom a bankám v tom, aby v súvahe jednoducho vyhlásili, že držia zlato, alebo aby mali viac ako jedného vlastníka za zlato, ktoré držia“.

Bazilejský výbor pre bankový dohľad, ktorý stanovuje normy pre reguláciu bánk, vytvoril v reakcii na globálnu finančnú krízu tzv. Basel III, program predstavovaný ako viacročná zmena režimu, ktorej cieľom je zabrániť ďalšej globálnej bankovej kríze tým, že sa bude od bánk vyžadovať, aby držali stabilnejšie aktíva a menej rizikové. Generálnu opravu pravidiel definuje Banka pre medzinárodné zúčtovanie, známa tiež ako centrálna banka centrálnych bánk, ako medzinárodne dohodnutý súbor opatrení zameraných na posilnenie bankovej regulácie, dohľadu a riadenia rizík.

Pre zlato je teraz dôležité to, že podľa nového režimu bude fyzické zlato v podobe tehličiek či mincí preklasifikované z aktíva triedy 3, najrizikovejšej triedy aktív, na úroveň 1 s nulovým rizikom. Zlato sa tak dostáva do jednej kategórie spolu s hotovosťou a menami ako triedou aktív, uviedol Adam Koos, prezident spoločnosti Libertas Wealth Management Group.

Alokované zlato je kov vo vlastníctve investora vo fyzickej podobe, napríklad mince alebo tehly bez záložných práv, pohľadávok alebo akékoľvek rehypotekačného reťazca vlastníctva. Na druhej strane nealokované zlato alebo papierové zmluvy, ktoré často vlastnia banky, ale investori majú na toto zlato nárok a vyhýbajú sa poplatkom za uskladnenie a dodanie. Nealokovaným zlatom puristi značne opovrhujú, pretože predstavuje potenciálne nespočetné množstvo nárokov na rovnaký kov, zatiaľ čo samotný kov môže byť na úplne inom mieste.

Bank of America má takto. Ak je zlato držané v alokovanej podobe, klientovi je pridelená konkrétna tyč. Banka v skutočnosti funguje ako uchovávateľ a vzácny kov sa drží v súvahe. To tiež znamená, že banky nemôžu získať zlato pre svoje vlastné obchodné aktivity. Ale ak zákazníci banky držia zlato na nealokovanom účte, sú v podstate nezabezpečenými veriteľmi. Zlato vedené na nealokovaných účtoch, podobne ako uloženú menu, môžu banky použiť na svoje bežné podnikanie. Nealokované zlato je ako také zastupiteľné a môže sa použiť na zúčtovanie a vyrovnanie fyzických transakcií s kovmi. Z tohto dôvodu poskytuje likviditu nevyhnutnú pre systém zúčtovania a vyrovnania (podobne ako fiat peniaze, ktoré sú v systéme čiastkových rezerv často medzi rôznymi žalobcami rehypotekované). To umožňuje zúčtovacím bankám okamžite zúčtovať z účtu účastníka debetného / kreditného účtu kov, a to ešte predtým, ako je kov predávajúceho dodaný kupujúcemu. Je to preto, že so skutočným zlatom sa nehýbe, pracuje sa len so sľubmi ohľadom uvedeného zlata.

Je samozrejmé, že zjavným dôvodom, prečo sa z Basel III tešia zlatí býci, je, že keďže bude mať fyzické zlato v budúcnosti status bez rizika, banky ho po celom svete budú naďalej nakupovať vo veľkom, uviedol Koos a dodal že centrálne banky už zintenzívnili nákupy fyzického zlata, ktoré sa majú uchovávať v trezoroch inštitúcií, a nie v nealokovanej alebo papierovej podobe. Naopak, podľa nových pravidiel by sa papierové zlato klasifikovalo ako rizikovejšie ako fyzické zlato a už by sa nepočítalo ako aktívum rovnajúce sa zlatým tehličkám alebo minciam.

V rámci nariadení Basel III budú európske banky nútené vyrovnať sa novými požiadavkami na likviditu. Je to štandard likvidity, ktorý musia banky dodržiavať, aby zabezpečili primerané stabilné financovanie na krytie svojich dlhodobých aktív. Pomer by sa mal priebežne rovnať najmenej 100 %. „Ovplyvňuje to všetky bankové pasíva a aktíva a cieľom je zabezpečiť, aby boli bankové aktíva správne ohodnotené a výber vkladateľov neviedol k platobnej neschopnosti bánk a k prenosu systémového rizika,“ uviedol Alasdair Macleod z Goldmoney Inc.

Cieľom NSFR je podľa London Bullion Market Association (LBMA) „zaviazať banky, aby financovali dlhodobé aktíva z dlhodobých peňazí“, aby sa zabránilo zlyhaniam likvidity, ktoré sa vyskytli počas globálnej finančnej krízy v rokoch 2007/2008.



Podľa analytikov budú mať nové pravidlá dopad hlavne na banky a ich nealokované zlato, pretože väčšina bežných investorov má tendenciu vlastniť fyzické alokované zlato. Avšak vo svete, kde banky určujú marginálne ceny, môže mať každý prechod z papiera do skutočného fyzického zlata, ktoré je oveľa vzácnejšie, obrovský dopad na cenu.

Analytici banky BofA napísali, že nové požiadavky na pomer likvidity znamenajú, že banky môžu „potrebovať vyčleniť viac finančných prostriedkov na „nealokované“ zlato.“ BofA dodáva, že rastúce požiadavky na financovanie nealokovaného zlata znamenajú, že finančné inštitúcie buď „znížia objem obchodov s drahými kovmi“, alebo „udržia činnosť a odložia si viac financovania bokom“.  Tieto dve možnosti majú mierne odlišné dôsledky pre trh so zlatom, „od zníženia likvidity po rastúce náklady účastníkov trhu,“ uviedli analytici. Či tak alebo onak, neveria, že táto dynamika je pre zlato býčia, predpovedajúc, že samotný Basel III „nebude priamo tlačiť ceny vyššie“. Tiež je„nepravdepodobné, že by banky nahradili použitie nealokovaného zlata v plnej miere zlatom alokovaným“.

Prečo sa teda banky v minulosti viac uchyľovali k nealokovanému zlatu? Kvôli dostupnosti. V mnohých ohľadoch je možné „vytvoriť“ nealokované zlato jednoduchým podpisom. A po druhé, kvôli jednoduchému obchodovaniu s kovom. Nealokované zlato „poskytuje najpohodlnejší, najlacnejší a … najefektívnejší spôsob obchodovania medzi profesionálnymi partnermi, namiesto toho, aby museli prenášať fyzické zlato pri každom obchode,“ uviedol Ross Norman, výkonný riaditeľ Metals Daily. Je to predovšetkým „medzibankový mechanizmus“, ktorý pomáha profesionálnym účastníkom pri zúčtovaní a vyrovnaní obchodov.

Podľa pravidiel NSFR, najdôležitejšou súčasťou najnovšej regulácie Basel III, však „nealokované zlato ide do súvahy zúčastnených bánk“a pravidlá navrhujú, aby bolo pre banky oveľa drahšie držať nealokované zostatky zlata,“ dodal Norman s vysvetlením, že nové pravidlá nebudú iba„predražením nákladov na zúčtovanie a vyrovnanie obchodov, ale že sa stane požičiavanie drahých kovov priemyselným partnerom, vrátane baníkov, rafinérií a spracovateľov, oveľa drahším.“ Z toho vyplýva, že „navrhované zmeny spôsobia, že obchodovanie so zlatom bude oveľa drahšie pre všetkých v tomto sektore“, dokonca aj pre tých, ktorí obchodujú s fyzickým zlatom. Podľa Normana by sa trh mohol zmenšiť a môže to „spôsobiť, že zlato bude menej relevantné ako investovateľné aktívum“. 

Ak sa náklady fyzického sprostredkovateľa zlata na financovanie jeho zásob mincí a prútov napríklad zdvojnásobia, je pravdepodobné, že bude mať menej zásob a za svoje výrobky bude účtovať vyššie ceny, uviedol Norman. „Ak dôjde k stresu na finančných trhoch a dopyt po zlate prudko stúpne, potom by bola fyzická ponuka veľmi obmedzená. To by podľa neho zase urobilo zlato menej atraktívnym ako bezpečný prístav.“

Hoci panuje široká zhoda v tom, čo pre banky znamená Basel III, analytici sa rozchádzajú v názoroch, pokiaľ ide o dopadu na trh so zlatom. Macleod z Goldmoney očakáva, že banky budú „odradené“ od obchodovania so zlatými forwardovými kontraktmi v Londýne a s futures kontraktmi na Comexe. To môže viesť k „väčšej volatilite cien a niektorí zákazníci bánk, ktorí majú nealokované účty v zlate a striebre, sa budú usilovať o udržanie svojej pozície nákupom fyzických prútov.“

Tieto nové zmeny prichádzajú aj v čase rastu menovej inflácie a je „veľmi pravdepodobné, že kombinácia týchto dvoch udalostí„ posunie cenu vyššie,“ uviedol Macleod. O koľko, to bude závisieť od toho, ako slabý bude dolár z hľadiska jeho kúpnej sily, uviedol.

Norman si naopak myslí, že nové pravidlá „nebudú mať žiadny významný vplyv na ceny zlata … iba na náklady obchodov na týchto trhoch.“ Najlepšie to však vysvetľuje denník Gold Newsletter. „Škála názorov na túto vec siaha od žiadneho dopadu na jednej strane, až po absolútny chaos na strane druhej, okorenenej… postojom„ uverím, keď uvidím.“

A potom existuje riziko, že sa nič z toho nestane. Lundin si myslí, že trh so zlatom a centrálne banky nedovolia, aby tieto nariadenia zasahovali do systému, ktorý zaviedli, hoci dúfa, že sa tak stane. 
 

openiazoch.zoznam.sk