Banášove tvrdé slová na Korčoka a o tom, kto Ficovi naozaj pomohol…

„Slovensko je malá krajina, a preto musí spolupracovať s každým, kto prispieva k našej ekonomickej, politickej a vojenskej suverenite. Ale miera, do akej budeme suverénni, závisí predovšetkým od nás samých,“ uviedol vo veľkom rozhovore pre ParlamentníListy.cz slovenský spisovateľ a bývalý diplomat Jozef Banáš. Je rád, že prezident je človek, ktorého v Bruseli a Washingtone pravdepodobne nebudú potľapkávať po pleci, ale bude rešpektovaný.

Víťazstvom Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách sa náš najbližší národ vymanil z jednostrannej, servilnej orientácie predchádzajúcich vlád na Brusel a Washington, píšu české Parlamentné listy.

Rozhovor s Jozefom Banášom preberáme v plnom znení.

Čo bolo hlavnou témou druhého kola prezidentských volieb z hľadiska ďalšieho vývoja Slovenska?

Pre mňa ako človeka, ktorý bol celý život na medzinárodnej scéne, či už ako diplomat, v zahraničnom obchode, v parlamentnej diplomacii a do veľkej miery aj ako spisovateľ, je nevyhnutné, aby sme sa touto voľbou oslobodili od jednostrannej servilnej orientácie predchádzajúcich vlád voči Bruselu a Washingtonu. Slovensko je malá krajina, a preto musí spolupracovať s každým, kto prispieva k našej hospodárskej, politickej a vojenskej suverenite. To, ako suverénni budeme, však závisí predovšetkým od nás samých. Pracoval som v štruktúrach Rady Európy a Parlamentného zhromaždenia NATO a viem, že tých, ktorí majú iné názory, berú vážne, aj keď ich za to nechvália. Som rád, že slovenský prezident je človek, ktorého v Bruseli a Washingtone asi nebudú potľapkávať po pleci, ale bude rešpektovaný. Chcem tomu veriť.

Čo viedlo Slovákov k tomu, aby kyvadlo priazne otočili tak, že po výhre Ivana Korčoka o päť a pol percenta v prvom kole zvíťazil Peter Pellegrini v druhom kole o šesť percent? Čo sa stalo počas dvoch týždňov medzi dvoma kolami, čo bolo také rozhodujúce?

V živote človek nedostane to, čo chce, ale to, čo si zaslúži. Korčok sám prehral voľby pre svoj oportunizmus, keď mal slogan, že bude slúžiť ľuďom, ale počas celej svojej kariéry slúžil len politikom. Bol neautentický, umelý, ľudia cítili, že je salónnym kariérnym diplomatom, odtrhnutým od života. Jeho mávanie slovenskou vlajkou na Štefánikovom hrobe na Bradle bolo takmer smiešne pokrytecké. Tvorba Korčoka bola podobná ako u pani Čaputovej, keď z neho mainstreamové médiá umelo urobili „osobnosť“. Predovšetkým však neprišiel so žiadnou víziou – jeho dominantným sloganom bolo „Lebo Fico“. Navyše, tak ako v prípade Fica, ktorého strana Smer bola takmer na uteráku, aj v prípade Pellegriniho obom výrazne pomohol záverečný angažmán Matoviča, ktorý je dlhodobo najmenej rešpektovaným – a používam veľmi slabý výraz – slovenským politikom. Okrem toho Korčoka podporili aj ďalší politici s puncom porazených. Vďaka týmto ľuďom boli mobilizované národné sily. Korčok sa vyhováral, že Pellegriniho strana z neho urobila vojnového štváča, ale všetky jeho doterajšie vyjadrenia – okrem tých, keď na konci začal meniť kurz – podporovali vojenské konflikty.

Vlani v septembri vyhral predčasné parlamentné voľby Smer-SD Roberta Fica a o šesť mesiacov neskôr prezidentské voľby vyhral Peter Pellegrini z Hlas-SD. Prečo Slovensko úplne otočilo politické kormidlo a tí, s ktorými sa už tak nepočítalo, uspeli?

Na túto otázku som už čiastočne odpovedal. Do značnej miery to pomohlo Robertovi Ficovi vrátiť sa na premiérsku stoličku a Pelegriniho do prezidentskej kancelárie kvôli totálnej neschopnosti predchádzajúcich vlád Matoviča a Hegera riadiť štát. Myslím si, že po Matovičovi by aj strana Šmolkov vyhrala parlamentné voľby na Slovensku. Preto by som si dovolil poradiť každému rozumnému politikovi na Slovensku, ak vás Matovič príde podporiť, bežte čo najrýchlejšie.

Počuli českí politici pred voľbami rady z celej Moravy na Slovensku, alebo sa nikto z kandidátov nepochválil svojou podporou z Českej republiky?

Pána Pellegriniho otvorene podporil pán Babiš, zatiaľ čo ja som videl aj vyjadrenia podpory českých vládnych politikov pánovi Korčokovi. Nemyslím si však, že podpora Českej republiky výrazne ovplyvnila výsledok volieb.

Podľa českého europoslanca Jiřího Pospíšila slovenské prezidentské voľby potvrdili, že Slovensko sa postupne stáva ďalším trójskym koňom Putina v EÚ, po ceste Maďarska. Je mu veľmi ľúto všetkých tých Slovákov, ktorí chceli ísť inou cestou… cestou demokracie a slobody. Čo si myslíte o jeho hodnotení a venovali Slováci a slovenské médiá pozornosť jedovatým slinám, ktoré preleteli cez spoločnú hranicu od niektorých českých politikov vládnej koalície?

Ak mám byť úprimný, meno tohto europoslanca som ešte nezaznamenal, ale čo sa týka jeho vyjadrení voči Slovensku, aplikoval by som na neho Lincolnovu tézu: „Je lepšie mlčať a byť považovaný za blázna, ako prehovoriť a odstrániť všetky pochybnosti.“ Je to ako v kníhkupectve z druhej ruky na Nerudovej ulici, ktoré minulý týždeň v Prahe veľmi ľutovalo mňa a celé Slovensko. Snažil som sa im vysvetliť, že nemám pocit, že sa svet na Slovensku zrúti, že tisíce mladých ľudí budú emigrovať, ako sa vyhrážali, ale snažili sa ma presvedčiť, že na Slovensku je to zlé. Viete, to je obvyklé pre každého, kto nemá argument, a ak ste kritický voči Bruselu alebo Washingtonu, ste automaticky Putinovým trollom. Možno jedovaté sliny „Pospíšila“ spoza Moravy prispeli k Pellegriniho víťazstvu. Títo ľudia žijú uzavretí vo svojich bublinách a keď z nich vyjdú, sú ohromení.

Ale aj tak, nezhorší výsledok prezidentských volieb česko-slovenské vzťahy vzhľadom na nedávne gesto premiéra Fialu, ktoré zablokovalo pokračovanie tradičných spoločných stretnutí oboch vlád? Alebo môžu súčasní politickí lídri oboch krajín ovplyvniť tradičnú blízkosť historicky a jazykovo podobných národov?

Nemôžu ich vôbec zhoršiť, vzťahy medzi našimi národmi tu boli za Františka Jozefa, za Masaryka, za Gottwalda a budú tu, aj keď Fiala a ďalší politici odídu.

Banášové tvrdé slová na Korčoka a o tom, kto Ficovi naozaj pomohol…alebo porazená strana v oboch voľbách nebude akceptovať výsledky?

V júni sa ešte budú konať voľby do Európskeho parlamentu a ak sa porazená strana bude správať rovnako agresívne ako teraz, prehrá tretíkrát. Je pravda, že čím menej argumentov máte, tým ste agresívnejší, čo denne dokazujú niektoré naše opozičné médiá a politici. A opäť budú ohromení. Niekedy mám pocit, že údiv je najdôležitejšou aktivitou súčasnej slovenskej opozície.

Verejne ste vyjadrili podporu Petrovi Pellegrinimu. Aké máte teda očakávania od nového prezidenta?

Podporoval som Petra Pellegriniho, pretože bol pre mňa lepším kandidátom ako Ivan Korčok. Po osobnej skúsenosti v politike nemám od politikov žiadne očakávania. Snažím sa držať kormidlo svojho života pevne vo vlastných rukách, aby akákoľvek politická zmena alebo konštelácia mala minimálny vplyv na mňa a moju rodinu. Som zodpovedný za svoj život bez ohľadu na to, kto je pri moci. Toto uvedomenie mi dáva slobodu a nezávislosť. Úprimne povedané, nezávidím politikom, ktorí majú moc vo svojich rukách. Vždy najviac zotročuje svojho majiteľa.

Po románoch o Štefánikovi a Baťovi vyjde začiatkom mája kniha o rodákovi z Liptovského Mikuláša Aurelovi Bohuslavovi Stodolovi. Čo vás na živote svetoznámeho vedca zaujalo natoľko, že ste sa ho rozhodli priblížiť širokej čitateľskej verejnosti?

Koľko národov na svete sa môže pochváliť tým, že má medzi sebou vedeckú autoritu, ktorú rešpektoval aj Einstein? Stodolu opísal ako „šľachetného človeka s neuhasiteľným smädom po poznaní a tvorbe“. Najmladší profesor histórie na elitnej technologickej univerzite ETH Zürich. Muž, ktorý bol vzorom v cieľavedomosti, sebadisciplíne a altruizme. Viackrát bol psychicky a zdravotne na dne, ale nikdy sa nevzdal. Takto sa bude kniha volať: „Nikdy sa nevzdám!“

hlavnydennik.sk