Tím psychologických výskumníkov z Austrálie sa ponára do myslenia tých, ktorí si odmietajú kúpiť predstavu, že človekom spôsobená klimatická zmena rýchlo vytvára na Zemi neobývateľnú, neúrodnú pustatinu. Výskumníci z University of the Sunshine Coast sa snažili vysvetliť, prečo takíto „blázni“ naďalej popierajú to, čo nazývajú „realitou zmeny klímy, jej príčinami, dopadmi a potrebou zmierňujúcich opatrení“.
Autori štúdie – Breanna Fraser, Patrick Nunn a Rachael Sharman – sa rozhodli zistiť, prečo skeptici v oblasti zmeny klímy uvažujú tak, ako to robia, nad rámec toho, čo nazývajú „sociodemografické a hodnotové faktory“. Namiesto toho štúdia navrhla pozrieť sa na psychologické faktory zapojené do skepticizmu v oblasti zmeny klímy. Štúdia sa pýtala 390 austrálskych účastníkov, prečo si odmietli kúpiť príbeh o klimatických zmenách.
„Táto štúdia zmiešaných metód skúmala, či sú poddajnejšie psychologické faktory: miesto kontroly; štýl spracovania informácií; a antireflexívnosť, predpovedaný skepticizmus voči klimatickým zmenám nad rámec sociodemografických a hodnotových faktorov,“ uvádza sa v abstrakte štúdie.
Podľa vedcov sa skeptici v oblasti klimatických zmien previnili používaním „mentálnej gymnastiky“, aby popreli to, čo nazvali „takmer všeobecnou dohodou medzi vedcami o realite a vplyve klimatických zmien“.
Takmer univerzálny? Naozaj? A čo 1 100 vedcov – vrátane laureáta Nobelovej ceny – ktorí nedávno podpísali vyhlásenie , v ktorom vyhlásili, že „neexistuje žiadna klimatická núdza? Medzi týmito vedcami bolo 134 signatárov z Austrálie, z rovnakého národa, z ktorého boli účastníci prieskumu.
Vedci zistili jeden veľmi zaujímavý výsledok: Tí, ktorí skutočne študujú problém namiesto toho, aby sa slepo spoliehali na vládnu propagandu, boli v skutočnosti skôr skeptickí voči takzvaným klimatickým zmenám.
„Na rozdiel od našich predpovedí, ľudia s vysokými analytickými schopnosťami boli k tomu ešte skeptickejší,“ uviedli autori štúdie Nunn a Sharman v článku pre The Conversation.
Predstavte si, že ľudia, ktorí venujú čas a úsilie štúdiu problematiky klimatických zmien, majú sklon ku skepticizmu. Štúdia tiež zastáva názor, že
ľudia, ktorí si cenia individuálnu slobodu, sú menej naklonení kupovať si predstavu o úplnej klimatickej kríze.
„Tí so silnejšími individualistickými svetonázormi – ich prioritou je individuálna autonómia na rozdiel od kolektívnejšieho svetonázoru – boli skeptickejší k tomu, že ľudia spôsobujú klimatické zmeny,“ uviedli autori.
Alebo, inými slovami, ľudia, ktorí sú menej naklonení ku komunizmu a globalizmu, tiež menej pravdepodobne prehltnú príbeh o klimatickej núdzi.
Medzi ďalšie zistenia štúdie:
Inými slovami, podľa výskumníkov je určitá dávka naivity medzi občanmi užitočná pri predaji príbehu o klimatickej kríze.
Autori štúdie správne upozorňujú, že časť viny za skepticizmus môžu niesť aj samotní klimatickí hysterici. Napríklad prax komunity zaoberajúcej sa klimatickými zmenami robiť predpovede, ktoré sú pozorovateľne nesprávne, vedie k skepticizmu.
Výskumníci poznamenávajú, že skeptici sú si vedomí toho, že „predpovede sa nestávajú skutočnosťou [a poskytujú] vysvetlenia, ako napríklad „vidieť, že predpovede alarmistov zmeny klímy sú úplne nepravdivé.“ To prirodzene dodáva skepticizmu dôveryhodnosť.
Autori sa domnievajú, že takéto pochybnosti vznikli, pretože skeptici majú „základné neporozumenie“ klimatickým predpovediam založeným na modeloch. Je toto „nedorozumenie“ spôsobené tým, že takéto klimatické modely nikdy nemali byť prediktívnym nástrojom?
Andrew Bolt zo Sky News uviedol, že štúdia bola pokusom klasifikovať skepticizmus voči zmene klímy ako duševný stav.
Štúdiu sa vyjadril veľmi namysleným spôsobom:
Ale čudujem sa, musím priznať, prečo sú ľudia s vysokými analytickými schopnosťami, ľudia, ktorí sú skvelí v analyzovaní vecí, skeptickejší voči kazateľom globálneho otepľovania. Je mi len ľúto, že Sharman to v skutočnosti neanalyzoval, pretože si myslím, že odpoveď by bola fascinujúca.
A Bolt má pravdu. Štúdia síce nevychádza a nehovorí, že skeptici „klimatickej núdze“ majú nejaký druh duševného stavu, samotná existencia štúdie a jej pochybné závery majú zasiať semienko, ktoré by možno ľudia, ktorí by ťahali ich nohy pri ničení svetového hospodárstva a energetických systémov v boji proti tejto takzvanej klimatickej kríze môžu jednoducho trpieť nejakým bludným myslením.
Takže napriek vlastnému zisteniu štúdie, že ľudia s „vysokými analytickými schopnosťami boli ešte pravdepodobnejšie skeptickí voči“ zmene klímy, autori štúdie by nás primäli veriť, že takíto ľudia sú hrozbou pre Zem.
James Murphy
O autorovi: James Murphy je novinár na voľnej nohe, ktorý píše na rôzne témy s primárnym zameraním na prebiehajúci antropogénny podvod s klimatickými zmenami a kultúrne problémy.
skspravy
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…
Incident sa odohral počas amerických náletov, ktorých cieľom sú húsíjskí povstalci v Jemene. Zostrelenie dvoch…