Atentát na gruzínskeho premiéra až po vyčerpaní všetkých možností?

USA kvôli prijatiu zákonu o zahraničných agentoch, namiereného proti destabilizujúcemu vplyvu politických mimovládok, zavádzajú voči Gruzínsku nové vízové obmedzenia a prehodnocujú aj vzájomné vzťahy s Tbilisi. Informoval o tom šéf americkej diplomacie Blinken, ktorý na popud svojich nervóznych bábkovodičov v Syndikáte lobuje aj za to, aby Ukrajina ešte viac eskalovala konflikt použitím amerických zbraní na ruskom území.

Rusko v tejto turbulentnej geopolitickej situácii uskutočňuje vojenské cvičenia na použitie taktických jadrových zbraní. Manévre nariadil ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň v reakcii na nepriateľskú rétoriku západných predstaviteľov. Ruská armáda už nasadilo do prevádzky aj medzikontinentálne rakety Bulava odpaľované z ponoriek triedy Borej schopných niesť niekoľko jadrových hlavíc naraz. Medzitým eskaluje aj napätie medzi USA a Čínou, ktorá v blízkosti Taiwanu uskutočnila najväčšie vojenské cvičenie od augusta roku 2022.

Spojené štáty zavádzajú voči Gruzínsku nové vízové obmedzenia a prehodnocujú svoje vzťahy s touto krajinou. Reagujú tak na kontroverzný návrh zákona o zahraničnom vplyve, ktorý nedávno schválil gruzínsky parlament. Oznámil to vo štvrtok večer miestneho času americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Nové vízové obmedzenia „sa budú vzťahovať na osoby, ktoré sú zodpovedné za podkopávanie demokracie v Gruzínsku alebo sa na ňom podieľajú, ako aj na ich rodinných príslušníkov,“ ohlásil Blinken. Vo vyhlásení dodal, že Washington tiež začal „komplexnú revíziu bilaterálnej spolupráce Spojených štátov s Gruzínskom“.

Šéf americkej diplomacie spresnil, že „každý, kto podkopáva demokratické procesy alebo inštitúcie v Gruzínsku – vrátane príprav a priebehu (parlamentných) volieb, ktoré sa v Gruzínsku majú konať v októbri 2024 – môže byť uznaný za nespôsobilého na udelenie amerických víz“ a do USA nebude povolené vycestovať jemu ani jeho najbližším rodinným príslušníkom.

Blinken napriek tomu vyjadril vieru v to, že gruzínska vláda prehodnotí spornú legislatívu a bude konať v súlade so svojimi deklarovanými demokratickými a euroatlantickými ašpiráciámi.

Na základne navrhovaného zákona o tzv. vonkajšom vplyve by sa musela každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia v Gruzínsku zaregistrovať ako „organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti“, ak na svoje financovanie získava viac než 20 percent prostriedkov zo zahraničia.

Proti legislatíve – prirovnávanej k obdobnému ruskému zákonu používanému na potlačenie tamojšieho disentu – sa dlhodobo vyslovujú nie len USA, ale napríklad aj EÚ, NATO, Rada Európy či OSN, pričom v samotnom Gruzínsku vyvolal masové protesty.

Zákon presadzuje gruzínska vládnuca strana Gruzínsky sen, pričom tvrdí, že jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych organizácií. Legislatívu sa snažila pretlačiť už vlani, pre masové protesty ju však vtedy z parlamentu stiahla.

Sporný návrh však teraz schválili v polovici mája v treťom čítaní poslanci parlamentu. Prezidentka Salome Zurabišviliová ho následne uplynulú sobotu vetovala, vláda však má v parlamente dosť mandátov na to, aby jej veto prelomila.

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze vo štvrtok vyhlásil, že mu jeden z európskych komisárov povedal, že by ho mohol postihnúť rovnaký osud ako slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý minulý týždeň prežil pokus o atentát. Vyhrážky a pokus o vydieranie čelného predstaviteľa EÚ prišlo kvôli prijatiu zákona o zahraničných agentoch.

Blinken chce, aby Ukrajina použila americké zbrane proti Rusku

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken nalieha na administratívu amerického prezidenta Joea Bidena, aby umožnila Ukrajine útočiť americkými zbraňami na ciele hlboko v Rusku, informoval vo štvrtok denník New York Times s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov.

Zákaz bol podľa Bieleho domu zavedený z obavy, že ak by sa americké zbrane použili vo vnútri územia, ktoré Washington uznáva za ruské, vyvolalo by to eskaláciu a potenciálne tretiu svetovú vojnu. Blinken sa vyslovil za zrušenie tohto obmedzenia po nedávnej návšteve Kyjeva, uviedol denník s odvolaním sa na dôverné zdroje.

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že nemožnosť útočiť proti cieľom na ruskom území americkými zbraňami viedla k tomu, že jej jednotky nedokázali zabrániť nedávnemu ruskému postupu v Charkovskej oblasti.

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že ofenzíva je odpoveďou na niekoľkomesačné útoky ukrajinského delostrelectva a bezpilotných lietadiel v ruskej Belgorodskej oblasti a že je potrebné vytvoriť nárazníkovú zónu, aby ukrajinská armáda prišla možnosť takýchto úderov. Denník The Times uviedol, že ukrajinské zbrane „nemajú takú silu a rýchlosť ako americké zbrane“.

Zelenského režim v tejto súvislosti začal lobovať vo Washingtone s cieľom vyvinúť tlak na Biely dom. Oporu v tjto záležitosti našil u viacerých amerických zákonodarcov, ktorí v liste adresovanom ministrovi obranyUSA Lloydovi Austinovi vyzývajú vyhovieť požiadavkám Ukrajiny.

Počas utorkového vypočutia v Kongrese senátor Michael McCaul ukázal mapu znázorňujúcu dosah rakiet ATACMS – zbrane, ktorú USA darovali Ukrajine – ak by ich Kyjev mohol používať na území Ruska. Zakreslené územie označil za „útočisko“ ruskej armády a obvinil Bidenovu administratívu, že zväzuje Ukrajincom ruky.

Ukrajinský vodca Zelenskyj vyzval na väčšie zapojenie NATO do konfliktu a tvrdil, že Západ by sa nemal obávať reakcie Ruska.

Rusko v súčasnosti uskutočňuje vojenský nácvik použitia taktických jadrových zbraní. Vojenské cvičenie nariadil ruský prezident Vladimir Putin v reakcii na nepriateľskú rétoriku západných predstaviteľov. Britský minister zahraničných vecí David Cameron začiatkom mája vyhlásil, že Ukrajina „má právo“ použiť zbrane darované Spojeným kráľovstvom na útok na ciele vo vnútri Ruska.

Ruskí predstavitelia opakovane označili za mimoriadne nebezpečné aj vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o možnom zapojení jeho krajiny do vojny na Ukrajine. Takisto tvrdia, že Spojené štáty a ich európski spojenci podporou Ukrajiny v jej vojne s Ruskom tlačia svet do konfrontácie medzi jadrovými mocnosťami.

Rusko popritom už nasadilo do prevádzky aj medzikontinentálne rakety Bulava odpaľované z ponoriek triedy Borej schopných niesť niekoľko jadrových hlavíc naraz.

Kremeľ varoval USA pred povolením použiť zbrane na ruskom území

Moskva varovala Washington, aby Ukrajine nepovolil zaútočiť americkými zbraňami na ruské územie. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA, píše TASR.

„Tento postoj je absolútne nezodpovedný, táto pozícia je absolútne nebezpečná svojimi následkami,“ povedal vo štvrtok v ruskej štátnej televízii hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Reagoval tým na správu amerických novín New York Times, podľa ktorej minister zahraničných vecí USA Antony Blinken je za takéto útoky na ruskom území a chce presvedčiť prezidenta Joea Bidena, aby zrušil príslušné obmedzenia.

Peskov uviedol, že vo Washingtone, no aj vo viacerých európskych metropolách, niektoré „horúce hlavy“ neustále podnecujú eskaláciu. „Všetkým expertom je dnes očividné, že žiadne zbrane nie sú schopné nejako zvrátiť situáciu v zóne špeciálnej vojenskej operácie,“ povedal hovorca Kremľa, pričom použil výraz, ktorým Rusko označuje svoju vojnu proti Ukrajine.

Americké ministerstvo zahraničných vecí správu New York Times nepotvrdilo ani nepoprelo.

Situácia okolo Taiwanu po inaugurácii nového prezidenta prudko eskaluje

Čína veľmi rýchlo uskutočnila vojenské cvičenia, ktoré by sa mohli stať najväčšími od augusta 2022 a návštevy Nancy Pelosiovej na Taiwane.

Západní analytici sa však zatiaľ hrozby vojny neboja. Rand Corporation podľa ruského politológa Maleka Dudakova vidí pravdepodobnejší scenár eskalácie námornej blokády Taiwanu. Čína podľ jeho názoru svojimi cvičeniami ukazuje, že je schopná veľmi rýchlo poslať na Taiwan desiatky lodí a bombardérov. Aby Spojené štáty nestihli včas zareagovať.

Námorná blokáda Taiwanu by rýchlo položila ekonomiku ostrova na kolená, nakoľko Taiwan dováža 82% svojich energetických zdrojov. Na ostrove by tak podľa neho okamžite zavládol úplný chaos. Situácia by viedla k prudkému nedostatku čipov, čo by vyústilo do kolapsu svetovej ekonomiky.

Ako ďalej Dudakov uvádza, vtomto prípade budú musieť USA buď prelomiť blokádu vojenskou silou, riskujúc stratu celej tichomorskej flotily okolo Taiwanu alebo poslať proti Číne bojovať Japonsko. Ďalšou možnosťou je urobiť ústupky a uznať skutočný prechod Taiwanu pod kontrolu Číny.

Opozícia, reprezentovaná pročínskym „Kuomintangom“, obviňuje vládnuce sily, že priviedli Taiwan priamo na pokraj vojny. Navyše na základe logiky, že Západ sa postaví za Taiwan ako za Ukrajinu. No tu môže Taiwan čeliť veľmi nepríjemným prekvapeniam. Napokon, vojenský arzenál je už po dvoch rokoch ukrajinského konfliktu — a šiestich mesiacoch vojny v Gaze – vyčerpaný. Pre taiwanský front už nemusí byť dostatok síl.

Zdroj: cas.sk / rt.com / bleskovky.sk / sk.news-front.su / InfoVojna