Arpád Soltész po výsledku volieb oznámil definitívne odsťahovanie sa zo Slovenska. 75 percent slovenských voličov označil za lúzu a chorobu

Novinár a progresívno-liberálny extrémista Arpád Soltész je riaditeľom Investigatívneho centra Jána Kuciaka (financovaného americkým a britským veľvyslanectvom a taktiež holandským kráľovstvom a kanadskou vládou) a autor knihy Sviňa, na základe ktorej vznikol propagandistický rovnomenný film, v ktorom účinkovali politicky aktívni herci propagujúci progresivizmus a jeho zvrátenú totalitnú ideológiu.

Politický komentátor spravodajského portálu JOJ a spoluzakladateľ Investigatívneho centra Jána Kuciaka Arpád Soltész zverejnil rozsiahly status. „Mal som v úmysle opustiť aj tento priestor, ale nechávam si messenger, pretože je to môj jediný kontakt na mnohých ľudí, s ktorými si rád vymieňam názory, mám ich rád a vážim si ich. Keďže posledné tri dni odpovedám sústavne na tie isté otázky, asi bude pohodlnejšie vysvetliť niektoré veci verejne. Áno, v pondelok som odišiel zo Slovenska, definitívne. Nie, dôvodom nie je „strach z Fica“. (Ním povzbudená luza síce môže byť kdesi na ulici ad hoc nebezpečná, ale v tomto ohľade sa o seba dokážem postarať.),“ začal v statuse.

„Vladimír Mečiar, Robert Fico ani Igor Matovič, jediní ľudia, ktorí kedy vyhrali slovenské voľby, nie sú chorobou Slovenska, sú iba jej negustióznym symptómom. Chorobou je tých zhruba 75 percent slovenského elektorátu, ktorý opäť volil rôzne odtiene hnedej, plus ten ťažko odhadnuteľný podiel voličov liberálnej demokracie, ktorí sú ochotní jej hodnoty do nejakej miery tolerovať výmenou za západný blahobyt, ale inak im skôr prekážajú. Nevidím dôvod, prečo by som mal takých ľudí presviedčať o svojich hodnotách a, úprimne, nevidím ani spôsob, ktorým by som ich mohol presvedčiť. Žijú a rozmýšľajú v súlade s kultúrnymi vzorcami, ktoré sa vyvíjali po stáročia. Hádať sa s národom je prosto nezmysel, či už s jeho nenávistnou väčšinou, alebo s toxicky optimistickou menšinou, ktorá odmieta prijať realitu, aby z nej nemusela vyvodiť bolestné a nepohodlné závery,“ pokračoval.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Celkom určite budem mať aj naďalej názor na slovenskú politiku a kým oň bude záujem, občas sa oň podelím. Rád by som sa ale viac venoval písaniu románov, a aby mi mozog dočista nezhrdzavel, trochu ho prevetrám pri nových činnostiach, ako trebárs písanie scenárov. Na záver vám pomôžem pochopiť moje rozhodnutie: Vesmír vám nie je nič dlžný, ak nie ste spokojný so svojím životom, zmeňte ho,“ dodal.

Kde sa však presťahoval, nešpecifikoval. Jeho známi tak iba slepo hádajú. „Česko, Nemecko, Madeira či Korfu?” pýtajú sa ho, no bez odpovede. „Posledná veta by mala byť prvou v našom mindset. Best of luck. Tvoj čitateľ a verný divák,” napísal mu Jaro Slávik.

Arpád Soltész (1969) sa narodil v komunistickom Československu ako vnuk veľkostatkára a syn vlastizradcu, ktorý sa v auguste 1968 nechal postreliť pri fotení bratskej pomoci sovietskych vojsk a ušiel za hranice. Po maturite sa napriek tomu smel stať členom vládnucej robotníckej triedy a pracovať ako mechanik v textilke. Obratom emigroval do Nemecka, kde si vyskúšal aj povestné umývanie tanierov v reštaurácii. Po roku 1989 sa vrátil a dal sa na štúdium prekladateľstva. V druhej polovici deväťdesiatych rokov si našiel prácu v novinách, zavesil štúdium na klinec a začal pchať nos do spoločných kšeftov politikov, mafiánov a siskárov. Na konci Mečiarovej éry, vo volebnom roku 1998, sa stal obeťou fyzického útoku, ktorý polícia nikdy nevyšetrila. Od roku 1999 pracoval vo viacerých celoslovenských denníkoch i týždenníkoch a v televízii JOJ. V súčasnosti pôsobí ako politický komentátor spravodajského portálu TV JOJ a je riaditeľom Investigatívneho centra Jána Kuciaka, ktoré je financované americkým a britským veľvyslanectvom a taktiež holandským kráľovstvom a kanadskou vládou. Je autorom bestsellerov Mäso – Vtedy na východe a Sviňa, podľa ktorého vznikol aj rovnomenný film Mariany Čengel Solčanskej a Rudolfa Biermanna. Oba romány vyšli úspešne aj vo Francúzku. V roku 2020 mu vyšiel román Hnev.

Schéma podporovateľov a prepojenia ICJK, médií hlavného prúdu na Slovensku s cudzími záujmami a vládami:

Zdroj: pluska.sk / InfoVojna