Arcibiskup a vatikánsky diplomat Carlo Maria Viganò o pozadí konfliktu na Ukrajine organizovaného globálnym kriminálnym Syndikátom, ktorý prostredníctvon NATO, EÚ a Deep state chce na planéte zaviesť totalitnú diktatúru Nového svetového poriadku
S mierom nie je nič stratené. Všetko sa môže stratiť vojnou. Nech sa ľudia vrátia k porozumeniu. Nech obnovia rokovania. Nech rokujú s dobrou vôľou a s rešpektom k právam toho druhého, nech si uvedomia, že úctyhodný úspech nie je nikdy vylúčený, keď sa úprimne a aktívne rokuje. A budú sa cítiť skvele – so skutočnou veľkosťou – ak vnucujúc mlčanie hlasom vášní, či už kolektívnym alebo súkromným, a ponechávajúc rozum jeho vlastnej doméne, ušetria svojich bratov krviprelievania a svoju vlasť skazy.
Tak sa stalo, že 24. augusta 1939 sa Pius XII. obrátil na vládcov i národy, keďže sa blížila vojna. Neboli to slová prázdneho pacifizmu, ani spoluzodpovedného mlčania k mnohonásobnému porušovaniu spravodlivosti, ktoré sa dialo v mnohých kruhoch. V tomto rozhlasovom posolstve, ktoré si niektorí ľudia dodnes pamätajú, sa výzva rímskeho pápeža odvolávala na „vzájomné rešpektovanie práv“ ako predpoklad plodných mierových rokovaní.
Ak sa pozrieme na to, čo sa deje na Ukrajine, bez toho, aby sme sa nechali zavádzať hrubými falzifikátmi mainstreamových médií, uvedomíme si, že rešpektovanie vzájomných práv sa úplne ignoruje; máme totiž dojem, že Bidenova administratíva, NATO a Európska únia chcú zámerne udržiavať situáciu zjavnej nerovnováhy, a to práve preto, aby znemožnili akýkoľvek pokus o mierové riešenie ukrajinskej krízy a vyprovokovali Ruskú federáciu k vyvolaniu konfliktu. V tom spočíva vážnosť problému. Ide o pascu nastraženú na Rusko aj Ukrajinu, ktorá ich obe využíva na to, aby umožnila globalistickej elite uskutočniť svoj zločinecký plán.
Nemalo by nás prekvapovať, že pluralizmus a sloboda prejavu, tak vychvaľované v krajinách, ktoré o sebe tvrdia, že sú demokratické, sú denne znevažované cenzúrou a netoleranciou voči názorom, ktoré nie sú v súlade s oficiálnym príbehom. Manipulácie tohto druhu sa počas takzvanej pandémie stali normou na úkor lekárov, vedcov a nesúhlasiacich novinárov, ktorí boli zdiskreditovaní a ostrakizovaní už len za to, že sa odvážili spochybniť účinnosť experimentálnych sér. Po dvoch rokoch im pravda o nepriaznivých účinkoch a nešťastnom riadení mimoriadnej situácie v zdravotníctve dala za pravdu, ale pravda sa tvrdohlavo ignoruje, pretože nezodpovedá tomu, čo chcel a dodnes chce systém.
Ak boli svetové médiá doteraz schopné bezostyšne klamať vo veci prísne vedeckej relevancie, šíriť lži a zatajovať realitu, mali by sme si položiť otázku, prečo by v súčasnej situácii mali zrazu znovu objaviť tú intelektuálnu poctivosť a rešpektovanie etického kódexu, ktoré sa pri Covide všeobecne popierajú.
Ak však tento kolosálny podvod podporovali a šírili médiá, treba uznať, že národné a medzinárodné zdravotnícke inštitúcie, vlády, magistráty, orgány činné v trestnom konaní a samotná katolícka hierarchia nesú spoluzodpovednosť za katastrofu – každý vo svojej sfére tým, že aktívne podporili alebo sa nepostavili proti tomuto príbehu – katastrofu, ktorá zasiahla miliardy ľudí v oblasti ich zdravia, majetku, uplatňovania ich individuálnych práv a dokonca aj samotných životov.
Aj v tomto prípade je ťažké si predstaviť, že by tí, ktorí sa previnili takými zločinmi pri podpore pandémie, ktorá bola zámerne a zlomyseľne zosilnená, mohli zrazu dostať záchvev dôstojnosti a prejaviť starostlivosť o svojich občanov a svoju vlasť, keď vojna ohrozuje ich bezpečnosť a hospodárstvo. Samozrejme, môžu to byť rozvážne úvahy tých, ktorí chcú zostať neutrálni a pozerať sa s odstupom a takmer nezáujmom na to, čo sa deje okolo nich. Ak však prehĺbime svoje znalosti faktov a zdokumentujeme ich, opierajúc sa o autoritatívne a objektívne zdroje, zistíme, že pochybnosti a rozpaky sa čoskoro stanú znepokojivými istotami.
Aj keď chceme obmedziť naše skúmanie len na ekonomický aspekt, pochopíme, že spravodajské agentúry, politika a samotné verejné inštitúcie závisia od malého počtu finančných skupín patriacich do oligarchie, ktorú, čo je príznačné, spájajú nielen peniaze a moc, ale aj ideologická príslušnosť, ktorá riadi jej činnosť a zasahovanie do politiky národov a celého sveta. Táto oligarchia ukazuje svoje chápadlá v OSN, NATO, Svetovom hospodárskom fóre, Európskej únii a vo „filantropických“ inštitúciách, ako sú Open Society Georgea Sorosa a Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov.
Všetky tieto subjekty sú súkromné a nezodpovedajú sa nikomu inému ako sebe, a zároveň majú moc ovplyvňovať vlády jednotlivých štátov, a to aj prostredníctvom svojich zástupcov, ktorí sú volení alebo menovaní do kľúčových funkcií. Sami to priznávajú, keď ich so všetkými poctami prijímajú hlavy štátov a svetoví lídri, počnúc talianskym premiérom Mariom Draghim , ktorých títo lídri rešpektujú a obávajú sa ich ako skutočných pánov osudu sveta. Tí, ktorí majú moc v mene „ľudu“, sa tak ocitajú pri pošliapavaní vôle ľudu a obmedzovaní jeho práv, aby boli poslušní ako dvorania pánom, ktorých nikto nevolil, ale ktorí napriek tomu diktujú národom svoj politický a hospodársky program.
Dostávame sa teda k ukrajinskej kríze, ktorá je nám prezentovaná ako dôsledok expanzívnej arogancie Vladimíra Putina voči nezávislému a demokratickému národu, nad ktorým sa snaží uplatniť absurdné práva. „Vojnový štváč Putin“ vraj masakruje bezbranné obyvateľstvo, ktoré odvážne povstalo, aby bránilo pôdu svojej vlasti, posvätné hranice svojho národa a porušené slobody občanov. Európska únia a Spojené štáty, „obrancovia demokracie“, preto vraj nemôžu nezasiahnuť prostredníctvom NATO, aby obnovili autonómiu Ukrajiny, vyhnali „útočníka“ a zaručili mier.
Tvárou v tvár „arogancii tyrana“ by vraj národy sveta mali vytvoriť spoločný front, uvaliť sankcie na Ruskú federáciu a poslať vojakov, zbrane a hospodársku pomoc „úbohému“ prezidentovi Zelenskému, „národnému hrdinovi“ a „obrancovi“ svojho ľudu. Ako dôkaz Putinovho „násilia“ médiá šíria obrázky bombových útokov, vojenských prehliadok a ničenia, pričom zodpovednosť za ne pripisujú Rusku. A je toho ešte viac: práve s cieľom zaručiť „trvalý mier“ Európska únia a NATO otvárajú svoju náruč, aby prijali Ukrajinu za svojho člena. A aby sa zabránilo „sovietskej propagande“, Európa teraz zatemňuje Russia Today a Sputnik, aby zabezpečila, že informácie budú „slobodné a nezávislé“.
Toto je oficiálny príbeh, ktorému sa všetci prispôsobujú. Keďže sme vo vojne, nesúhlas sa okamžite stáva dezerciou a tí, ktorí nesúhlasia, sú vinní z vlastizrady a zaslúžia si viac či menej vážne sankcie, počnúc verejnou potupou a ostrakizmom, dobre zažitým s Covidom voči tým, ktorí sú „nevyspatí“. Ale pravda, ak ju chcete poznať, nám umožňuje vidieť veci inak a posudzovať fakty také, aké sú, a nie také, ako sú nám prezentované. Toto je pravdivé a správne odhalenie, ako to naznačuje etymológia gréckeho slova ἀλήθεια. Alebo možno s eschatologickým pohľadom, zjavením, ἀποκάλυψις. Rozširovanie NATO
V prvom rade si treba uvedomiť fakty, ktoré neklamú a nedajú sa meniť. A fakty, akokoľvek je nepríjemné ich pripomínať tým, ktorí sa ich snažia cenzurovať, nám hovoria, že od pádu Berlínskeho múru Spojené štáty rozšírili svoju sféru politického a vojenského vplyvu na takmer všetky satelitné štáty bývalého Sovietskeho zväzu, dokonca nedávno pripojili k NATO Poľsko, Českú republiku a Maďarsko (1999); Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Slovinsko, Slovensko, Bulharsko a Rumunsko (2004); Albánsko a Chorvátsko (2009); Čiernu Horu (2017) a Severné Macedónsko (2020). Organizácia Severoatlantickej zmluvy sa pripravuje na rozšírenie o Ukrajinu, Gruzínsko, Bosnu a Hercegovinu a Srbsko. Prakticky povedané, Ruská federácia je vojensky ohrozená – zbraňovými a raketovými základňami – len niekoľko kilometrov od svojich hraníc, zatiaľ čo v podobnej blízkosti Spojené štáty nemajú žiadnu vojenskú základňu.
Uvažovať o možnom rozšírení NATO na Ukrajinu bez toho, aby sme si mysleli, že to vyvolá oprávnené protesty Ruska, nie je ničím iným ako záhadou, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v roku 1991 sa NATO zaviazalo Kremľu, že sa nebude ďalej rozširovať. A nielen to: koncom roka 2021 zverejnil Der Spiegel návrhy zmluvy so Spojenými štátmi a dohody s NATO o bezpečnostných zárukách (tu, tu a tu). Moskva požadovala od svojich západných partnerov právne záruky, ktoré by zabránili ďalšiemu rozširovaniu NATO na východ pridaním Ukrajiny do aliancie a tiež zriadeniu vojenských základní v postsovietskych krajinách. Návrhy obsahovali aj klauzulu o nerozmiestňovaní útočných zbraní NATO v blízkosti ruských hraníc a o stiahnutí síl NATO vo východnej Európe späť na pozície z roku 1997.
Ako vidíme, NATO nedodržalo svoje záväzky voči Rusku, alebo si prinajmenšom vynútilo situáciu vo veľmi citlivom momente pre geopolitickú rovnováhu. Mali by sme si položiť otázku, prečo chcú Spojené štáty – alebo skôr americký hlboký štát, ktorý sa znovu dostal k moci po volebnom podvode, ktorý vyniesol Joea Bidena do Bieleho domu – vytvárať napätie s Ruskom a zatiahnuť svojich európskych partnerov do konfliktu so všetkými dôsledkami, ktoré si vieme predstaviť.
Ako jasne poznamenal generál Marco Bertolini, bývalý veliteľ Spojeného vrcholového operačného veliteľstva: „Spojené štáty nielenže vyhrali studenú vojnu, ale chceli [Rusko] ponížiť aj tým, že mu zobrali všetko, čo v istom zmysle spadalo do jeho oblasti vplyvu. [Putin] sa trápil s pobaltskými krajinami, Poľskom, Rumunskom a Bulharskom [vstupom do NATO]. Tvárou v tvár Ukrajine [vstupu do NATO], ktorá by mu vzala akúkoľvek možnosť prístupu k Čiernemu moru, reagoval“. A dodáva: „Je tu problém stability režimu, vznikla situácia s dosť nepravdepodobným premiérom [Zelenským], ktorý pochádza zo sveta zábavy“. Generál v prípade amerického útoku na Rusko nezabúda pripomenúť, že „Global Hawks lietajúce nad Ukrajinou odlietajú zo Sigonelly [Taliansko]; Taliansko je z veľkej časti americkou vojenskou základňou. Riziko tu je, je prítomné a reálne“.
Mali by sme si tiež položiť otázku, či za destabilizáciou krehkej rovnováhy medzi Európskou úniou a Ruskom nie sú aj ekonomické záujmy vyplývajúce z potreby krajín EÚ získavať americký kvapalný plyn (na ktorý potrebujeme aj splyňovacie zariadenia, o ktoré sú mnohé štáty ochudobnené a za ktoré budeme musieť v každom prípade zaplatiť oveľa viac) namiesto ruského plynu (ktorý je ekologickejší).
Rozhodnutie talianskej ropnej a plynárenskej spoločnosti ENI pozastaviť investície do plynovodu Blue Stream spoločnosti Gazprom (z Ruska do Turecka) tiež znamená, že prídeme o ďalší zdroj dodávok, pretože sa z neho napája Transatlantický plynovod (z Turecka do Talianska).
Preto neznie ako náhoda, ak Zelenskyj v auguste 2021 vyhlásil, že plynovod Nord Stream 2 medzi Ruskom a Nemeckom považuje za „nebezpečnú zbraň nielen pre Ukrajinu, ale pre celú Európu“: obchádza Ukrajinu a pripravuje Kyjev o približne jednu miliardu eur ročne v podobe príjmov z tranzitných ciel. „Na tento projekt sa pozeráme výlučne cez prizmu bezpečnosti a považujeme ho za nebezpečnú geopolitickú zbraň Kremľa,“ povedal ukrajinský prezident, pričom súhlasil s Bidenovou administratívou. Americká námestníčka ministra zahraničných vecí Victoria Nulandová uviedla: „V tejto súvislosti som sa vyjadrila, že som sa snažila o to, aby som sa mohla zúčastniť na rokovaniach s Bidenom: „Ak Rusko napadne Ukrajinu, Nord Stream 2 sa nebude realizovať.“ A tak sa aj stalo, nie však bez vážnych hospodárskych škôd pre nemecké investície.
Ešte v súvislosti s americkými záujmami na Ukrajine treba spomenúť virologické laboratóriá nachádzajúce sa na Ukrajine, ktoré sú pod kontrolou Pentagónu a v ktorých zrejme pracujú len americkí špecialisti s diplomatickou imunitou priamo pod americkým ministerstvom obrany.
Nemali by sme zabúdať ani na Putinovu sťažnosť týkajúcu sa zhromažďovania genomických údajov o obyvateľstve, ktoré sa môžu použiť na bakteriologické zbrane s genetickou selekciou. Informácie o činnosti laboratórií na Ukrajine je samozrejme ťažké potvrdiť, ale je pochopiteľné, že Ruská federácia sa nie bezdôvodne domnievala, že tieto laboratóriá môžu predstavovať ďalšiu bakteriologickú hrozbu pre bezpečnosť obyvateľstva. Veľvyslanectvo USA odstránilo zo svojej webovej stránky všetky súbory týkajúce sa Programu znižovania biologických hrozieb.
Maurizio Blondet píše: „Na podujatí 201, ktoré simulovalo výbuch pandémie rok predtým, ako k nemu došlo, sa zúčastnila (spolu s obvyklými Billom a Melindou) zdanlivo neškodná Univerzita Johna Hopkinsa so svojím požehnaným Centrom pre zdravotnú bezpečnosť. Táto humanitárna inštitúcia mala dlho menej nevinný názov: volala sa Centrum pre stratégie civilnej biologickej obrany a nezaoberala sa zdravím Američanov, ale skôr jeho opakom: reakciou na vojenské útoky bioterorizmu. Bola to prakticky civilno-vojenská organizácia. Keď vo februári 1999 usporiadala svoju prvú konferenciu v Crystal City v Arlingtone [Virgínia], kde sa nachádza Pentagón, zišlo sa na nej 950 lekárov, vojenského personálu, federálnych úradníkov a zdravotníckych pracovníkov, aby sa zúčastnili na simulačnom cvičení. Cieľom simulácie bolo čeliť imaginárnemu „militarizovanému“ útoku na kiahne. Je to len prvé z cvičení, ktoré rozkvitnú v rámci podujatia 201 a v rámci projektu „Pandemic Imposture“ .
Objavujú sa aj experimenty na ukrajinskej armáde a zásahy amerického veľvyslanectva týkajúce sa ukrajinského prokurátora Lucenka v roku 2016, aby nevyšetroval „miliardové kolo fondov medzi G. Sorosom a B. Obamom“ .
Súčasná ukrajinská kríza má sekundárne, ale nemenej závažné dôsledky na geopolitickú rovnováhu medzi Čínou a Taiwanom. Rusko a Ukrajina sú jedinými výrobcami paládia a neónu, ktoré sú nevyhnutné na výrobu mikročipov.
„Možná odveta Moskvy vzbudila v posledných dňoch väčšiu pozornosť po tom, ako skupina pre prieskum trhu Techcet uverejnila správu, v ktorej poukázala na závislosť mnohých výrobcov polovodičov od materiálov ruského a ukrajinského pôvodu, ako je neón, paládium a iné. Podľa odhadov spoločnosti Techcet viac ako 90 % amerických dodávok neónu pre polovodiče pochádza z Ukrajiny, zatiaľ čo 35 % amerického paládia pochádza z Ruska. […] Podľa americkej Komisie pre medzinárodný obchod ceny neónu pred ruskou anexiou Krymského polostrova v roku 2014 vzrástli o 600 %, pretože čipové spoločnosti sa spoliehali na niektoré ukrajinské spoločnosti“.
„Ak je pravda, že čínska invázia na Formózu by ohrozila globálny dodávateľský reťazec technológií, je tiež pravda, že náhly nedostatok surovín z Ruska by mohol zastaviť výrobu, aby ostrov stratil „mikročipový štít“ a podnietil Peking k pokusu o anexiu Tchaj-pej.“
Ďalšou otázkou, ktorú sme nemali tendenciu hlbšie analyzovať, je otázka týkajúca sa spoločnosti Burisma, ktorá pôsobí na ukrajinskom trhu s ropou a plynom od roku 2002. Pripomeňme si, že „počas amerického prezidentovania Baracka Obamu (v rokoch 2009 až 2017) bol jeho pravou rukou s „delegáciou“ na riešenie medzinárodnej politiky Joe Biden a práve odvtedy sa „ochrana“, ktorú demokratický líder USA ponúkol ukrajinským nacionalistom, stala líniou, ktorá vytvorila nezmieriteľné nezhody medzi Kyjevom a Moskvou. […] Bol to práve Joe Biden, kto v tých rokoch realizoval politiku približovania Ukrajiny k NATO. Chcel odobrať Rusku politickú a hospodársku moc. […] V posledných rokoch sa meno Joea Bidena spája aj so škandálom okolo Ukrajiny, ktorý otriasol aj jeho kandidatúrou. […]
Bolo to v apríli 2014, keď Burisma Holdings, najväčšia energetická spoločnosť na Ukrajine (pôsobiaca v oblasti plynu aj ropy), najala Huntera Bidena ako konzultanta […] s platom 50 000 dolárov mesačne. Všetko transparentné, až na to, že počas tých mesiacov Joe Biden pokračoval v americkej politike zameranej na to, aby Ukrajina získala späť do vlastníctva tie oblasti Donbasu, ktoré sa teraz stali Ruskom uznanými republikami. Predpokladá sa, že donecká oblasť je bohatá na nevyužité ložiská plynu, na ktoré sa zamerala spoločnosť Burisma Holdings. Medzinárodná politika prepletená s hospodárskou politikou, nad ktorou americké médiá v tých rokoch ohŕňali nos“. Demokrati tvrdili, že Trump vytvoril mediálny škandál, aby poškodil Bidenovu kampaň, ale jeho obvinenia sa ukázali ako pravdivé.
Samotný Joe Biden počas stretnutia v Rockefellerovej rade pre zahraničné vzťahy priznal, že intervenoval na vtedajšieho prezidenta Petra Porošenka a premiéra Arsenija Jaceňuka, aby zabránil vyšetrovaniu svojho syna Huntera generálnym prokurátorom Viktorom Šokinom. Biden mal počas cesty do Kyjeva v decembri 2015 pohroziť, že „zadrží záruku na pôžičku vo výške miliardy dolárov v Spojených štátoch,“ uvádza New York Post.. „Ak [generálny prokurátor Šokin] nebude prepustený, nebudete mať peniaze“. A prokurátor bol fakticky prepustený, čím zachránil Huntera pred ďalšími škandálmi po tých, ktoré sa ho týkali.
Bidenovo zasahovanie do kyjevskej politiky výmenou za protislužby Burisovi a skorumpovaným oligarchom potvrdzuje záujem súčasného prezidenta USA chrániť svoju rodinu a imidž, podnecovať neporiadok na Ukrajine a dokonca aj vojnu. Ako môže čestne a bez toho, aby bol vystavený vydieraniu, vládnuť človek, ktorý využíva svoju funkciu na starostlivosť o vlastné záujmy a krytie zločinov členov svojej rodiny?
Nakoniec je tu otázka ukrajinských jadrových zbraní. Zelenskyj 19. februára 2022 na konferencii v Mníchove oznámil svoj zámer ukončiť platnosť Budapeštianskeho memoranda (1994), ktoré zakazuje Ukrajine vyvíjať, šíriť a používať atómové zbrane. Medzi ďalšími klauzulami memoranda je aj tá, ktorá zaväzuje Rusko, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo zdržať sa používania ekonomického nátlaku na Ukrajinu s cieľom ovplyvniť jej politiku: tlak MMF a Spojených štátov na poskytnutie ekonomickej pomoci výmenou za reformy v súlade s Veľkým obnovením predstavuje ďalšie porušenie dohody.
Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Melnyk v rozhlasovej stanici Deutschlandfunk v roku 2021 tvrdil, že Ukrajina musí získať späť jadrový štatút, ak sa jej nepodarí vstúpiť do NATO. Ukrajinské jadrové elektrárne prevádzkuje, rekonštruuje a udržiava štátny podnik NAEK Energoatom, ktorý v rokoch 2018 až 2021 úplne ukončil spoluprácu s ruskými spoločnosťami. Jeho hlavnými partnermi sú spoločnosti, ktorých pôvod možno vysledovať až k vláde USA. Je ľahké pochopiť, že Ruská federácia považuje možnosť získania jadrových zbraní Ukrajinou za hrozbu a požaduje od Kyjeva dodržiavanie paktu o nešírení jadrových zbraní.
Ďalšia skutočnosť. V roku 2013, po tom, ako sa vláda prezidenta Viktora Janukovyča rozhodla pozastaviť asociačnú dohodu medzi Ukrajinou a Európskou úniou a nadviazať užšie hospodárske vzťahy s Ruskom, sa začala séria protestných demonštrácií známych ako Euromajdan, ktoré trvali niekoľko mesiacov a vyvrcholili revolúciou, ktorá zvrhla Janukovyča a viedla k nastoleniu novej vlády. Bola to operácia sponzorovaná Georgeom Sorosom, ako otvorene povedal pre CNN: „Mám na Ukrajine nadáciu ešte pred jej osamostatnením od Ruska; táto nadácia vždy podnikala a zohrala rozhodujúcu úlohu v dnešných udalostiach“. Táto zmena vlády vyvolala reakciu Janukovyčových stúpencov a časti ukrajinského obyvateľstva, ktoré bolo proti prozápadnému posunu Ukrajiny, ktorý si obyvateľstvo neželalo, ale dosiahlo ho farebnou revolúciou, ktorej generálne skúšky sa v predchádzajúcich rokoch uskutočnili v Gruzínsku, Moldavsku a Bielorusku.
Po zrážkach z 2. mája 2014, do ktorých zasiahli aj nacionalistické polovojenské oddiely (vrátane oddielov Pravého sektora), došlo aj k masakru v Odese. O týchto hrozných udalostiach sa škandalózne vyjadrovala aj západná tlač; Amnesty International a OSN odsúdili tieto zločiny a zdokumentovali ich brutalitu. Žiadny medzinárodný súd však nezačal žiadne konanie proti zodpovedným osobám, ako sa to má urobiť dnes proti údajným zločinom ruskej armády.
Medzi mnohé nedodržané dohody patrí aj Minský protokol, ktorý 5. septembra 2014 podpísala trojstranná kontaktná skupina pre Ukrajinu zložená zo zástupcov Ukrajiny, Ruska, Doneckej ľudovej republiky a Luganskej ľudovej republiky. Medzi bodmi dohody bol aj odsun ozbrojených nelegálnych skupín, vojenskej techniky, ako aj bojovníkov a žoldnierov z územia Ukrajiny pod dohľadom OBSE a odzbrojenie všetkých nelegálnych skupín. V rozpore s tým, čo bolo dohodnuté, sú neonacistické polovojenské skupiny nielen oficiálne uznané vládou, ale ich členovia dokonca dostávajú oficiálne úlohy.
V roku 2014 tiež Krym, Doneck a Lugansk vyhlásili nezávislosť od Ukrajiny – v mene sebaurčenia národov uznaného medzinárodným spoločenstvom – a vyhlásili sa za pripojené k Ruskej federácii. Ukrajinská vláda stále odmieta uznať nezávislosť týchto regiónov, sankcionovanú ľudovým referendom, a ponecháva neonacistickým milíciám a samotným pravidelným vojenským silám voľnosť v besnení proti obyvateľstvu, keďže tieto subjekty považuje za teroristické organizácie. Je pravda, že dve referendá z 2. novembra 2014 predstavujú naťahovanie Minského protokolu, ktorý stanovil len decentralizáciu moci a určitú formu osobitného štatútu pre Doneckú a Luganskú oblasť.
Ako nedávno zdôraznil profesor Franco Cardini, „15. februára 2022 Rusko doručilo Spojeným štátom návrh zmluvy na ukončenie tejto situácie a ochranu rusky hovoriaceho obyvateľstva. Táto vojna sa začala v roku 2014“. A bola to vojna v intenciách tých, ktorí chceli bojovať proti ruskej menšine na Donbase: „My budeme mať prácu a dôchodky, a oni nie. My budeme dostávať prémie za to, že máme deti, a oni nie. Naše deti budú mať školy a škôlky, ich deti zostanú v pivniciach. Takto vyhráme túto vojnu,“ povedal prezident Petro Porošenko v roku 2015. Neujde pozornosti, že tieto opatrenia sa podobajú diskriminácii tzv. nevzdelancov, ktorí boli zbavení práce, platu a vzdelania. Osem rokov bombardovania Donecka a Luganska so státisícmi obetí, 150 mŕtvymi deťmi a veľmi závažnými prípadmi mučenia, znásilňovania, únosov a diskriminácie.
Dňa 18. februára 2022 prezidenti Donecka a Luganska Denis Pušilin a Leonid Pasečnik nariadili evakuáciu civilného obyvateľstva svojich provincií do Ruskej federácie z dôvodu pokračujúcich zrážok medzi Ľudovými milíciami Donbasu a ukrajinskými ozbrojenými silami. Štátna duma (dolná komora ruského parlamentu) 21. februára jednomyseľne ratifikovala zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, ktoré predstavil prezident Putin s Doneckou a Luganskou ľudovou republikou. Ruský prezident zároveň nariadil vyslanie jednotiek Ruskej federácie na obnovenie mieru v regióne Donbasu. Tu sa možno pozastaviť nad tým, prečo v situácii zjavného porušovania ľudských práv neonacistickými vojenskými silami a polovojenskými aparátmi (ktoré vyvesujú vlajky s hákovými krížmi a vystavujú podobizeň Aldolfa Hitlera) voči ruskojazyčnému obyvateľstvu nezávislých republík medzinárodné spoločenstvo cíti povinnosť považovať zásah Ruskej federácie za hodný odsúdenia a dokonca obviňovať Putina z násilia. Kde je toľko skloňované právo ľudu na sebaurčenie, ktoré platilo 24. augusta 1991 pri vyhlásení nezávislosti Ukrajiny a ktoré uznalo medzinárodné spoločenstvo? A prečo sa dnes pohoršujeme nad ruským zásahom na Ukrajine, keď NATO uskutočnilo rovnaké kroky v Juhoslávii (1991), Kosove (1999), Afganistane (2001), Iraku (2003) a v Líbyi a Sýrii (2011) bez toho, aby niekto vzniesol námietky? Nehovoriac o tom, že v posledných desiatich rokoch Izrael opakovane zasiahol vojenské ciele v Sýrii, Iráne a Libanone, aby zabránil vytvoreniu nepriateľského ozbrojeného frontu na svojej severnej hranici, a napriek tomu žiadna krajina nenavrhla uvalenie sankcií na Tel Aviv.
Je desivé vidieť, s akým pokrytectvom Európska únia a Spojené štáty – Brusel a Washington – bezvýhradne podporujú prezidenta Zelenského, ktorého vláda už osem rokov beztrestne pokračuje v prenasledovaní rusky hovoriacich Ukrajincov, ktorým je dokonca zakázané hovoriť vlastným jazykom, v štáte, ktorý zahŕňa početné etnické skupiny, z ktorých tí, ktorí hovoria po rusky, predstavujú 17,2 %. A je škandalózne, že mlčia o využívaní civilistov ako živých štítov ukrajinskou armádou, ktorá umiestňuje protilietadlové pozície v centrách obyvateľstva, nemocniciach, školách a škôlkach práve preto, aby ich ničenie mohlo spôsobiť smrť obyvateľstva.
Hlavné médiá sa snažia neukazovať zábery ruských vojakov, ktorí pomáhajú civilistom dostať sa na bezpečné pozície alebo organizujú humanitárne koridory, na ktoré strieľajú ukrajinské milície. Rovnako ako mlčí aj o vybavovaní si účtov, masakroch, násilí a krádežiach zo strany okrajových skupín civilného obyvateľstva, ktorým Zelenskyj rozdal zbrane: videá, ktoré možno vidieť na internete, poskytujú predstavu o atmosfére občianskej vojny, ktorú umne podnecuje ukrajinská vláda. K tomu môžeme pridať aj prepustených odsúdených, ktorí majú byť povolaní do armády, a tiež dobrovoľníkov zahraničnej légie: masa fanatikov bez pravidiel a bez výcviku, ktorá prispeje k zhoršeniu situácie a urobí ju nezvládnuteľnou.
Ako upozornili mnohé strany, kandidatúra a zvolenie ukrajinského prezidenta Zelenského zodpovedá tomu nedávnemu klišé, ktoré sa v posledných rokoch zaužívalo, že do politiky sa prepožičiava komický herec alebo osobnosť zábavného priemyslu. Neverte, že byť bez vhodného cursus honorum je prekážkou na ceste k vrcholu inštitúcií; práve naopak: čím viac je človek zdanlivo cudzí svetu politických strán, tým viac sa dá predpokladať, že o jeho úspechu rozhodujú tí, ktorí sú pri moci.
Zelenského vystúpenia v drag sú v dokonalom súlade s ideológiou LGBTQ, ktorú jeho európski sponzori považujú za nevyhnutnú požiadavku „reformného“ programu, ktorý by mala prijať každá krajina spolu s rodovou rovnosťou, potratmi a zelenou ekonomikou. Niet divu, že Zelenskyj, člen WEF, mohol využiť podporu Schwaba a jeho spojencov, aby sa dostal k moci a zabezpečil, že Veľký reset sa uskutoční aj na Ukrajine.
57-dielny televízny seriál, ktorý Zelenskyj produkoval a v ktorom účinkoval, dokazuje, že médiá naplánovali jeho kandidatúru na post prezidenta Ukrajiny a jeho volebnú kampaň. V hranom seriáli Sluha ľudu hral úlohu stredoškolského učiteľa, ktorý sa nečakane stal prezidentom republiky a bojoval proti korupcii v politike. Nie náhodou tento absolútne priemerný seriál napriek tomu získal cenu WorldFest Remi Award (USA, 2016), dostal sa medzi štyroch najlepších finalistov v kategórii komediálnych filmov na Seoul International Drama Awards (Južná Kórea) a na World Media Film Festival v Hamburgu získal striebornú cenu Intermedia Globe v kategórii zábavných televíznych seriálov.
Mediálny rozruch, ktorý Zelenskij získal vďaka televíznemu seriálu, mu priniesol viac ako 10 miliónov sledovateľov na Instagrame a vytvoril predpoklad na založenie rovnomennej politickej strany Sluha ľudu, ktorej členom je aj Ivan Bakanov, generálny riaditeľ a akcionár (spolu so samotným Zelenským a oligarchom Kolomojským) štúdia Kvartal 95 a majiteľ televíznej siete TV 1+1. Obraz Zelenského je umelým produktom, mediálnou fikciou, operáciou manipulácie konsenzu, vďaka ktorej sa v ukrajinskej kolektívnej predstavivosti podarilo vytvoriť politickú postavu, ktorá si v skutočnosti, a nie vo fikcii, podmanila moc.
„Len mesiac pred voľbami v roku 2019, ktoré vyhral, Zelenskyj predal spoločnosť [Kvartal 95 Studio] priateľovi a stále hľadal spôsob, ako získať príjmy z podnikania, ktorého sa oficiálne vzdal v prospech svojej rodiny. Týmto priateľom bol Serhij Šefir, ktorý bol neskôr vymenovaný za poradcu prezidenta. […] Predaj akcií sa uskutočnil v prospech spoločnosti Maltex Multicapital Corp, ktorú vlastnil Shefir a ktorá bola registrovaná na Britských Panenských ostrovoch“
Súčasný ukrajinský prezident propagoval svoju volebnú kampaň reklamou, ktorá bola prinajmenšom znepokojujúca, v ktorej s dvoma samopalmi v rukách strieľal na poslancov parlamentu, na ktorých poukazoval ako na skorumpovaných alebo podriadených Rusku. Boj proti korupcii, ktorý ukrajinský prezident vytrubuje v úlohe „služobníka ľudu“, však nekorešponduje s obrazom, ktorý o ňom vyplýva z takzvaných dokumentov Pandora, v ktorých sa uvádza, že 40 miliónov dolárov mu v predvečer volieb vyplatil židovský miliardár Kolomojskij[1] prostredníctvom offshoreových účtov. [2] V jeho vlasti ho mnohí obviňujú, že moc odobral proruským oligarchom nie preto, aby ju dal ukrajinskému ľudu, ale aby posilnil vlastnú záujmovú skupinu a zároveň odstránil svojich politických protivníkov: „Zlikvidoval ministrov starej gardy, predovšetkým vplyvného ministra vnútra [Arsena] Avakova.
Hrubo poslal do dôchodku predsedu ústavného súdu, ktorý pôsobil ako kontrola jeho zákonov. Zatvoril sedem opozičných televíznych kanálov. Zatkol a obvinil z vlastizrady Viktora Medvedčuka, proruského sympatizanta, ale predovšetkým lídra strany Platforma opozície – Za život, druhej strany ukrajinského parlamentu po jeho strane Sluha ľudu. Na súd za vlastizradu dáva aj bývalého prezidenta Porošenka, ktorý bol podozrivý voči všetkým okrem tých, ktorí si rozumeli s Rusmi alebo ich priateľmi. Primátor Kyjeva, populárny bývalý majster sveta v boxe Vitalij Kličko, bol už niekoľkokrát podrobený prehliadke a zaisteniu. Skrátka, zdá sa, že Zelenskyj chce urobiť čistku s každým, kto sa nezhoduje s jeho politikou“.
Zelenskyj bol 21. apríla 2019 zvolený za prezidenta Ukrajiny so ziskom 73,22 % hlasov a 20. mája zložil prísahu. Dňa 22. mája 2019 vymenoval Ivana Bakanova, generálneho riaditeľa spoločnosti Kvartal 95, za prvého zástupcu vedúceho Bezpečnostnej služby Ukrajiny a vedúceho Hlavného riaditeľstva pre boj proti korupcii a organizovanému zločinu Ústredného riaditeľstva Bezpečnostnej služby Ukrajiny. Spolu s Bakanovom stojí za zmienku aj Mychajlo Fedorov, viceprezident a minister pre digitálnu transformáciu, člen Svetového ekonomického fóra. Samotný Zelenskyj priznal, že jeho inšpiráciou bol kanadský premiér Justin Trudeau.
Ako ukázal tragický precedens Grécka, národná suverenita a vôľa ľudu vyjadrená parlamentmi sú de facto vymazané rozhodnutiami medzinárodných vysokých financií, ktoré zasahujú do vládnych politík prostredníctvom vydierania a otvoreného vydierania ekonomickej povahy. Prípad Ukrajiny, ktorá je jednou z najchudobnejších krajín Európy, nie je výnimkou.
Krátko po zvolení Zelenského Medzinárodný menový fond pohrozil, že ak nesplní jeho požiadavky, neposkytne Ukrajine pôžičku vo výške 5 miliárd dolárov. Počas telefonického rozhovoru s generálnou riaditeľkou MMF Kristalinou Georgievovou ukrajinskému prezidentovi vyčítali, že nahradil Jakiva Smolija človekom, ktorému dôveroval, Kyrylom Ševčenkom, ktorý bol menej náchylný podriadiť sa diktátu MMF. Anders Åslund píše v Atlantic Council: „Problémy okolo Zelenského vlády alarmujúco narastajú. Po prvé, od marca 2020 prezident vedie zvrat nielen v reformách, ktoré sa uskutočnili za jeho vlády, ale aj v reformách, ktoré inicioval jeho predchodca Petro Porošenko. Po druhé, jeho vláda nepredložila hodnoverné návrhy na vyriešenie obáv MMF týkajúcich sa nesplnených záväzkov Ukrajiny. Po tretie, zdá sa, že prezident už nemá vládnucu parlamentnú väčšinu a zdá sa, že nemá záujem o vytvorenie reformnej väčšiny.
Je zrejmé, že cieľom intervencií MMF je získať záväzok ukrajinskej vlády prispôsobiť sa hospodárskej, fiškálnej a sociálnej politike diktovanej globalistickou agendou, počnúc „nezávislosťou“ ukrajinskej centrálnej banky od vlády: ide o eufemizmus, ktorým MMF vyzýva kyjevskú vládu, aby sa vzdala legitímnej kontroly nad svojou centrálnou bankou, čo je jeden zo spôsobov uplatňovania národnej suverenity, spolu s emisiou peňazí a správou verejného dlhu. Na druhej strane, len štyri mesiace predtým Kristalina Georgievová spolu s Klausom Schwabom, princom Charlesom a generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom spustila Veľký reset.
To, čo sa nepodarilo predchádzajúcim vládam, sa podarilo dokončiť za predsedníctva Zelenského, ktorý sa dostal do priazne WEF spolu s novým guvernérom BCU Kyrilom Ševčenkom. O necelý rok neskôr Ševčenko na dôkaz svojej podriadenosti napísal pre WEF článok s názvom Centrálne banky sú kľúčom k cieľom krajín v oblasti klímy a Ukrajina ukazuje cestu. Agenda 2030 sa teda realizuje pod vplyvom vydierania.
Na WEF majú väzby aj ďalšie ukrajinské spoločnosti: Štátna sporiteľňa Ukrajiny (jedna z najväčších finančných inštitúcií na Ukrajine), DTEK Group (významný súkromný investor v ukrajinskom energetickom sektore) a Ukr Land Farming (líder v pestovaní poľnohospodárskych plodín). Banky, energetika a potravinárstvo sú sektory, ktoré dokonale zodpovedajú veľkému resetu a štvrtej priemyselnej revolúcii, ktoré teoreticky predstavil Klaus Schwab.
Ukrajinský prezident 4. februára 2021 zrušil sedem televíznych staníc vrátane ZIK, Newsone a 112 Ukrajina, ktoré sa previnili tým, že nepodporili jeho vládu. Ako píše Anna Del Freo: „Ostré odsúdenie tohto liberticídneho aktu prišlo okrem iných aj od Európskej federácie novinárov a Medzinárodnej federácie novinárov, ktoré požiadali o okamžité zrušenie veta. Tieto tri televízne stanice nebudú môcť vysielať päť rokov: zamestnávajú približne 1 500 ľudí, ktorých pracovné miesta sú teraz ohrozené. Neexistuje žiaden skutočný dôvod, prečo by mali byť tieto tri stanice vypnuté, okrem svojvôle ukrajinskej politickej špičky, ktorá ich obviňuje z ohrozovania informačnej bezpečnosti a z toho, že sú pod „škodlivým ruským vplyvom“.
Ostro reaguje aj ukrajinský novinársky zväz NUJU, ktorý hovorí o veľmi tvrdom útoku na slobodu slova, keďže stovky novinárov sú zbavené možnosti vyjadrovať sa a státisíce občanov sú zbavené práva byť informovaní. Ako vidíme, to, z čoho je obviňovaný Putin, v skutočnosti uskutočnil Zelenskyj a najnovšie aj Európska únia za spoluúčasti platforiem sociálnych médií. „Zatváranie televíznych staníc je jednou z najextrémnejších foriem obmedzovania slobody tlače,“ povedal generálny tajomník EFJ Ricardo Gutierrez. „Národy majú povinnosť zabezpečiť účinnú pluralitu informácií. Je jasné, že prezidentské veto vôbec nie je v súlade s medzinárodnými normami o slobode prejavu“ .
Bolo by zaujímavé vedieť, aké vyhlásenia vydali Európska federácia novinárov a Medzinárodná federácia novinárov po výpadku vysielania Russia Today a Sputniku v Európe.
Krajina, ktorá žiada medzinárodné spoločenstvo o humanitárnu pomoc na obranu svojho obyvateľstva pred ruskou agresiou, by sa mala v kolektívnej predstavivosti vyznačovať rešpektovaním demokratických princípov a legislatívy, ktorá zakazuje aktivity a šírenie propagandy extrémistických ideológií.
Na Ukrajine voľne pôsobia neonacistické hnutia zapojené do vojenských a polovojenských akcií, často s oficiálnou podporou verejných inštitúcií. Patria k nim tieto hnutia: Organizácia ukrajinských nacionalistov (OUN) Stepana Banderu, hnutie s nacistickou, antisemitskou a rasistickou matricou, ktoré pôsobilo už v Čečensku a ktoré je súčasťou Pravého sektora, združenia krajne pravicových hnutí vytvoreného v čase prevratu na Euromajdane v rokoch 2013/2014; Ukrajinská povstalecká armáda (UPA); UNA/UNSO, polovojenské krídlo krajne pravicovej politickej strany Ukrajinské národné zhromaždenie; Korčinského bratstvo, ktoré ponúkalo ochranu v Kyjeve členom ISIS; Misantropická vízia (MD), neonacistická sieť rozšírená v 19 krajinách, ktorá verejne podnecuje k terorizmu, extrémizmu a nenávisti voči kresťanom, moslimom, Židom, komunistom, homosexuálom, Američanom a ľuďom inej farby pleti.
Treba pripomenúť, že vláda tieto extrémistické organizácie výslovne podporila, a to tak vyslaním prezidentskej stráže na pohreby ich predstaviteľov, ako aj podporou práporu Azov, polovojenskej organizácie, ktorá je oficiálne súčasťou ukrajinskej armády pod novým názvom pluk špeciálneho určenia Azov a je organizovaná v Národnej garde. Pluk Azov financuje ukrajinský židovský oligarcha Igor Kolomojský, bývalý gubernátor Dnepropetrovska, ktorý je považovaný aj za financovateľa nacionalistických milícií Pravý sektor, ktoré sú považované za zodpovedné za masaker v Odese. Hovoríme o tom istom Kolomojskom, ktorý sa spomína v dokumentoch Pandora ako sponzor prezidenta Zelenského. Tento prápor má vzťahy s viacerými krajne pravicovými organizáciami v Európe a Spojených štátoch.
Amnesty International po stretnutí generálneho tajomníka Salila Shettyho s premiérom Arsenijom Jaceňukom 8. septembra 2014 vyzvala ukrajinskú vládu, aby ukončila zneužívanie a vojnové zločiny páchané dobrovoľníckymi prápormi, ktoré pôsobia spolu s kyjevskými ozbrojenými silami. Ukrajinská vláda začala v tejto veci oficiálne vyšetrovanie, pričom vyhlásila, že podľa všetkého nie sú vyšetrovaní žiadni dôstojníci ani vojaci práporu Azov.
V marci 2015 ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov oznámil, že prápor Azov bude jednou z prvých jednotiek, ktoré budú cvičiť vojaci americkej armády v rámci ich výcvikovej misie Operácia Neohrozená stráž. Výcvik USA bol ukončený 12. júna 2015, keď Snemovňa reprezentantov USA prijala pozmeňujúci návrh, ktorým zakázala všetku pomoc (vrátane zbraní a výcviku) pre tento prápor z dôvodu jeho neonacistickej minulosti. Tento pozmeňujúci návrh bol potom pod tlakom CIA zrušený a vojaci práporu Azov boli vycvičení v Spojených štátoch: „Týchto chlapcov cvičíme už osem rokov. Sú to naozaj dobrí bojovníci. Práve tu by mohol mať program agentúry vážny vplyv“.
V roku 2016 sa v správe OBSE [Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe] zistilo, že prápor Azov je zodpovedný za masové zabíjanie zajatcov, ukrývanie mŕtvol v masových hroboch a systematické používanie techník fyzického a psychologického mučenia. Len pred niekoľkými dňami bol zástupca veliteľa práporu Vadim Trojan ministrom vnútra Arsenom Avakovom vymenovaný za náčelníka polície v oblasti.
Toto sú „hrdinovia“ bojujúci spolu s ukrajinskou armádou proti ruským vojakom. A títo hrdinovia z bataliónu Azov si namiesto toho, aby chránili svoje deti, dovoľujú robiť z ich vlastného tela mäso na porážku, pričom do armády verbujú chlapcov a dievčatá , čím porušujú Opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý sa týka účasti neplnoletých osôb v ozbrojených konfliktoch: ide o ad hoc právny nástroj, ktorý stanovuje, že žiadne dieťa mladšie ako 18 rokov nesmie byť násilne verbované alebo priamo použité v bojových akciách, a to ani ozbrojenými silami štátu, ani ozbrojenými skupinami. Smrtiace zbrane poskytnuté EÚ vrátane Draghiho Talianska s podporou „antifašistických“ politických strán sú nevyhnutne určené na použitie proti týmto deťom.
Cieľom cenzúry, ktorá je uvalená na ruských vysielateľov, je jednoznačne zabrániť tomu, aby oficiálny príbeh bol vyvrátený faktami. Ale zatiaľ čo západné médiá ukazujú zábery z videohry War Thunder , zábery z filmu Hviezdne vojny, výbuchy v Číne, videá z vojenských prehliadok , zábery z Afganistanu, rímskeho metra alebo obrázky mobilných krematórií, vydávajúc ich za skutočné a nedávne scény z vojny na Ukrajine, realita sa ignoruje, pretože už bolo rozhodnuté vyprovokovať konflikt ako zbraň na masové odpútanie pozornosti, ktorá legitimizuje nové obmedzenia slobôd v západných krajinách v súlade s plánmi Veľkého resetu Svetového ekonomického fóra a Agendy 2030 OSN.
Je zrejmé, že ukrajinský ľud je okrem problémov, ktoré môže vyriešiť diplomacia, obeťou toho istého globálneho štátneho prevratu, ktorý uskutočňujú nadnárodné sily, ktorých zámerom nie je mier medzi národmi, ale nastolenie tyranie Nového svetového poriadku.
Len pred niekoľkými dňami povedala ukrajinská poslankyňa Kira Rudiková pre Fox News, pričom v ruke držala kalašnikov: „Vieme, že nebojujeme len za Ukrajinu, ale aj za Nový svetový poriadok.“
Porušovanie ľudských práv na Ukrajine a zločiny neonacistických milícií, ktoré Putin opakovane odsúdil, nemohli nájsť politické riešenie, pretože ich plánovala a podnecovala globalistická elita v spolupráci s Európskou úniou, NATO a americkým deep state, s protiruským tónom, ktorého zámerom je urobiť nevyhnutnou vojnu, ktorej cieľom je presadiť predovšetkým v Európe nútené prijatie prídelu energie obmedzenie cestovania, nahradenie papierových peňazí elektronickými a prijatie digitálneho občianskeho preukazu. Nehovoríme tu o teoretických projektoch. Ide o rozhodnutia, ktoré sa majú konkrétne prijať na európskej úrovni, ako aj v jednotlivých krajinách.
Zásah NATO, Spojených štátov a Európskej únie na Ukrajine sa nezdá byť legitímny. Ukrajina nie je členom NATO a ako taká by nemala využívať pomoc subjektu, ktorého cieľom je obrana členských štátov. To isté možno povedať o Európskej únii, ktorá len pred niekoľkými dňami pozvala Zelenského, aby sa k nej pripojil. Ukrajina medzitým od roku 2014 dostala od Spojených štátov 2,5 miliardy dolárov a ďalších 400 miliónov dolárov len v roku 2021, plus ďalšie prostriedky v celkovej výške 4,6 miliardy dolárov . Putin zasa poskytol Ukrajine pôžičky vo výške 15 miliárd dolárov, aby ju zachránil pred bankrotom. Európska únia zasa poslala 17 miliónov dolárov, okrem finančných prostriedkov zaslaných rôznymi jednotlivými krajinami. Táto pomoc však priniesla ukrajinskému obyvateľstvu len minimálny úžitok.
Okrem toho predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tým, že zasahuje do vojny na Ukrajine v mene Európskej únie, porušuje články 9, 11 a 12 Lisabonskej zmluvy. Kompetencie Európskej únie v tejto oblasti patria Európskej rade a vysokému predstaviteľovi. V žiadnom prípade nepatrí predsedníčke Komisie. V akej pozícii si predsedníčka von der Leyenová dovoľuje konať, akoby bola hlavou Európskej únie, a uzurpuje si úlohu, ktorá jej nepatrí? Prečo nikto nezasiahne, najmä vzhľadom na nebezpečenstvo, ktorému sú vystavení európski občania v dôsledku možnosti ruskej odvety?
Okrem toho ústavy štátov, ktoré dnes posielajú podporu a zbrane Ukrajine, v mnohých prípadoch nepočítajú s možnosťou vstúpiť do konfliktu. Napríklad článok 11 talianskej ústavy uvádza: „Taliansko odmieta vojnu ako nástroj útoku na slobodu iných národov a ako prostriedok riešenia medzinárodných sporov.“ Vyslanie zbraní a vojakov do krajiny, ktorá nie je súčasťou NATO ani Európskej únie, predstavuje de facto vyhlásenie vojny krajine, ktorá s ňou bojuje (v tomto prípade Rusku), a preto by si malo vyžadovať predchádzajúce zváženie vyhlásenia vojny, ako to predpokladá článok 78 talianskej ústavy: „Komory [parlamentu] rokujú o vojnovom stave a udeľujú vláde potrebné právomoci.“
Nezdá sa, že by komory boli doteraz vyzvané, aby sa vyjadrili v tomto zmysle, alebo že by prezident republiky zasiahol a požadoval dodržiavanie tohto ústavného ustanovenia. Premiér Draghi, ktorého vymenovala globalistická klika s cieľom zničiť Taliansko a definitívne ho zotročiť nadnárodným mocnostiam, je jedným z mnohých šéfov národných vlád, ktorí považujú vôľu občanov za nepríjemnú prekážku pri plnení programu Svetového ekonomického fóra. Po dvoch rokoch systematického porušovania základných práv a ústavy je ťažké uveriť, že bude chcieť uprednostniť záujmy talianskeho národa pred záujmami tých, ktorí ho dostali k moci. Práve naopak: čím katastrofálnejšie sú účinky sankcií prijatých jeho vládou, tým viac sa môže považovať za uznávaného tými, ktorí mu dali moc. Štátny prevrat uskutočnený prostredníctvom psychopandemického núdzového stavu dnes pokračuje novými nešťastnými rozhodnutiami, ktoré ratifikoval parlament bez chrbtice.
Porušením článku 288 talianskeho trestného zákonníka je aj povolenie talianskym občanom – a dokonca členom vládnej väčšiny a politickým predstaviteľom – reagovať na výzvu ukrajinského veľvyslanca na prijatie do zahraničnej légie: „Každý, kto na území [Talianska] bez súhlasu vlády naverbuje alebo vyzbrojí občanov na službu [v armáde] v prospech cudzieho národa, sa potrestá odňatím slobody na 4 až 15 rokov.“ Žiadny sudca, aspoň zatiaľ, nezasiahol, aby potrestal osoby zodpovedné za tento zločin.
Ďalšie porušenie spočíva v presune detí z Ukrajiny do Talianska (a pravdepodobne aj do iných krajín), ktoré boli získané prostredníctvom náhradného materstva, ktoré si objednali talianske páry v rozpore so zákonom 40/2004, pričom vinníkom tohto trestného činu, ako aj ich komplicom nebol uložený žiadny trest.
Treba tiež pripomenúť, že výroky členov vlády alebo politických predstaviteľov na adresu Ruskej federácie a jej prezidenta spolu so sankciami, ktoré boli prijaté voči Rusku, a opakované prípady svojvoľnej diskriminácie ruských občanov, spoločností, umelcov, a športových tímov len preto, že sú ruskí, sú nielen provokáciami, ktorým by sa malo zabrániť, aby sa umožnilo pokojné a mierové riešenie ukrajinskej krízy, ale aj veľmi vážne ohrozujú bezpečnosť talianskych občanov (ako aj bezpečnosť občanov iných štátov, ktoré zaujímajú podobný postoj voči Rusku). Dôvod takejto unáhlenej trúfalosti je nepochopiteľný, ak nejde o zámernú snahu vyvolať reakcie protistrany.
Rusko-ukrajinský konflikt je veľmi nebezpečnou pascou, ktorá bola nastražená proti Ukrajine, Rusku a národom Európy.
Svedčí o tom okrem iných nespochybniteľných faktov aj výcvik práporu Azov zo strany CIA „na zabíjanie Rusov“, pričom CIA si vynútila zrušenie novely zakazujúcej pomoc práporu, ktorú v roku 2015 podal Kongres. Zásahy, ktoré vykonali Joe a Hunter Bidenovci, sa uberali rovnakým smerom. Existujú teda dôkazy o dlhodobej premyslenosti, ktorá je v súlade s neúnavnou expanziou NATO smerom na východ. Farebná revolúcia Euromajdanu, ako aj vytvorenie pronatovskej vlády zloženej z homines novi vyškolených Svetovým ekonomickým fóroma Georgeom Sorosom mali za cieľ vytvoriť podmienky na podriadenie Ukrajiny bloku NATO a vymaniť ju spod vplyvu Ruskej federácie. S týmto cieľom podvratná činnosť mimovládnych organizácií maďarského filantropa, podporovaná mediálnou propagandou, zamlčala zločiny neonacistických polovojenských organizácií, financovaných tými istými ľuďmi, ktorí sponzorujú Zelenského.
Ak sa však vymývaním mozgov, ktoré vykonávajú mainstreamové médiá v západných krajinách, podarilo sprostredkovať úplne skreslený obraz reality, to isté sa nedá povedať o Ukrajine, kde si obyvateľstvo dobre uvedomuje skorumpovanosť vládnucej politickej triedy, ako aj jej odstup od skutočných problémov ukrajinského národa.
My na Západe sa domnievame, že „oligarchovia“ sú len v Rusku, zatiaľ čo v skutočnosti sú prítomní predovšetkým v celej plejáde národov, ktoré predtým tvorili Sovietsky zväz, kde môžu hromadiť bohatstvo a moc jednoducho tým, že sa dajú k dispozícii zahraničným „filantropom“ a nadnárodným korporáciám. Nezáleží na tom, či sú ich zahraničné účty hlavnou príčinou chudoby občanov týchto národov, zaostalosti systému zdravotnej starostlivosti, nadmernej moci byrokracie, takmer úplnej absencie verejných služieb, zahraničnej kontroly strategických spoločností a postupnej straty suverenity a národnej identity: dôležité je „zarobiť peniaze“ a byť zvečnený spolu s politickými osobnosťami, bankármi, obchodníkmi so zbraňami a tými, ktorí vyhladovali ľudí.
A potom prísť do módnych letovísk vo Versílii alebo na pobreží Amalfi a pochváliť sa svojimi jachtami a platinovými kartami čašníkovi z Odesy alebo upratovačke z Kyjeva, ktorí posielajú svoju mizernú mzdu príbuzným do vlasti. Títo ukrajinskí miliardári v kipách sú tí, ktorí zapredávajú Ukrajinu skorumpovanému a skazenému Západu a vymieňajú vlastný blahobyt za zotročenie svojich krajanov úžerníkom, ktorí ovládajú svet a všade používajú rovnaké bezohľadné a nemorálne systémy. V minulosti znižovali platy pracujúcim v Aténach a Solúne, dnes jednoducho rozšírili svoje obzory na celú Európu, kde sa obyvateľstvo stále nedôverčivo pozerá na to, ako sa zavádza najprv zdravotná a potom environmentálna diktatúra.
Na druhej strane, ako by bez zámienky vojny dokázali ospravedlniť prudký nárast cien plynu a pohonných hmôt, čím by si vynútili proces „ekologickej“ transformácie nariadenej zhora s cieľom kontrolovať zbedačené masy? Ako by mohli prinútiť národy západného sveta, aby prehltli nastolenie tyranie Nového svetového poriadku, keď sa pandemická fraška rozpútala a vyniesla na svetlo sveta zločiny proti ľudskosti spáchané BigPharmou?
A zatiaľ čo EÚ a hlavy vlád obviňujú Rusko z hroziacej katastrofy, západné elity dokazujú, že chcú dokonca zničiť poľnohospodárstvo, aby mohli v globálnom meradle uplatniť hrôzy Holodomoru. Na druhej strane sa v mnohých krajinách (vrátane Talianska) teoreticky pripravuje privatizácia vodných tokov – a voda je neodňateľný verejný statok – v prospech nadnárodných spoločností a s cieľom kontrolovať a obmedziť poľnohospodárske aktivity. Kyjevská pronatovská vláda sa nesprávala oveľa inak: osem rokov bol Krym zbavený vody z rieky Dneper s cieľom zabrániť zavlažovaniu polí a vyhladovať ľudí. Dnes, vo svetle sankcií uvalených na Rusko a obrovského zníženia dodávok obilia, môžeme pochopiť obrovské investície Billa Gatesa do poľnohospodárstva, ktoré sa riadia rovnakou bezohľadnou logikou tvorby zisku, akú sme už zažili pri kampani proti vakcínam.
Ukrajinci, bez ohľadu na to, ku ktorej etnickej skupine patria, sú len poslednými nevedomými rukojemníkmi nadnárodného totalitného režimu, ktorý prostredníctvom podvodu Covid položil na kolená národné ekonomiky celého sveta po tom, čo verejne teoretizoval o potrebe zdecimovať svetovú populáciu a premeniť tých, čo prežili, na chronicky chorých pacientov, ktorí majú nenapraviteľne poškodený imunitný systém.
Ukrajinský ľud by si mal dobre rozmyslieť, či požiada o intervenciu NATO alebo EÚ, za predpokladu, že to naozaj urobí ukrajinský ľud, a nie jeho skorumpovaní vládcovia, ktorým pomáhajú rasistickí žoldnieri a neonacistické skupiny v žolde hierarchov. Pretože hoci sa im sľubuje sloboda od útočníka – s ktorým majú spoločné náboženské a kultúrne dedičstvo, keďže kedysi boli súčasťou Veľkého Ruska – v skutočnosti sa cynicky pripravuje ich definitívne zrušenie, ich zotročenie Veľkým rezom, ktorý predpokladá všetko okrem ochrany ich identity, suverenity a hraníc.
Nech sa ukrajinský ľud pozrie na to, čo sa stalo národom Európskej únie: ilúzia prosperity a bezpečnosti sa rúca pri pohľade na trosky, ktoré po sebe zanechalo euro a bruselské loby. Národy napadnuté nelegálnymi prisťahovalcami, ktorí živia zločin a prostitúciu; zničené vo svojej sociálnej štruktúre politicky korektnými ideológiami; vedome privedené k bankrotu bezohľadnou hospodárskou a daňovou politikou; privedené k chudobe zrušením pracovnej a sociálnej ochrany; zbavené budúcnosti zničením rodiny a morálnou a intelektuálnou korupciou nových generácií.
Kedysi prosperujúce a nezávislé národy, ktoré sa líšili svojimi etnickými, jazykovými, kultúrnymi a náboženskými špecifikami, sa teraz zmenili na beztvarú masu ľudí bez ideálov, bez nádejí, bez viery, dokonca bez sily reagovať na zneužívanie a zločiny tých, ktorí im vládnu.
Masa korporátnych zákazníkov, otrokov systému podrobnej kontroly, ktorú zaviedla pandemická fraška, a to aj napriek dôkazom o podvode. Masa osôb bez individuálnej identity, označených QR kódmi ako zvieratá na intenzívnej farme, ako produkty obrovského nákupného centra. Ak toto bol výsledok vzdania sa národnej suverenity všetkých národov – každého jedného, bez výnimky! – ktoré sa zverili kolosálnemu podvodu Európskej únie, prečo by mala byť Ukrajina iná?
Je to to, čo chceli vaši otcovia, v čo dúfali, čo si želali, keď prijali krst spolu s Vladimírom Veľkým na brehu Dnepra?
Ak je v tejto kríze nejaký pozitívny aspekt, ktorý môže každý z nás rozpoznať, tak je to fakt, že odhalila hrôzu globalistickej tyranie, jej bezohľadný cynizmus, jej schopnosť zničiť a vyhladiť všetko, na čo siahne. Nie sú to Ukrajinci, ktorí by mali vstúpiť do Európskej únie alebo NATO, sú to skôr ostatné národy, ktorými by mala konečne otriasť hrdosť a odvaha opustiť ich, striasť zo seba toto odporné jarmo a znovu objaviť svoju vlastnú nezávislosť, suverenitu, identitu a vieru. Svoje vlastné duše.
Aby bolo jasné: Nový poriadok nie je neodvratným osudom a možno ho zvrhnúť a odsúdiť, ak si len národy sveta uvedomia, že ich oklamala a podviedla oligarchia jasne identifikovateľných zločincov, ktorí sa jedného dňa budú musieť zodpovedať za tie sankcie a tie bloky finančných prostriedkov, ktoré dnes beztrestne uplatňujú voči každému, kto pred nimi nekľakne na kolená.
Aj pre Rusko je tento konflikt pascou. Splnil by sa totiž sen amerického deep state definitívne vytlačiť Rusko z európskeho kontextu v jeho obchodných a kultúrnych vzťahoch a zatlačiť ho do náručia Číny, možno s nádejou, že diktatúra v Pekingu dokáže Rusov presvedčiť, aby prijali systém sociálneho kreditu a ďalšie aspekty Veľkého resetu, ktorým sa Rusko doteraz dokázalo aspoň čiastočne vyhnúť.
Je to pasca nie preto, že by sa Rusko mýlilo, keď chce „denacifikovať“ Ukrajinu od extrémistických skupín a zaručiť ochranu ruskojazyčným Ukrajincom, ale preto, že práve tieto dôvody – teoreticky obhájiteľné – boli vytvorené špeciálne na to, aby ho vyprovokovali a podnietili k invázii na Ukrajinu tak, aby vyvolali reakciu NATO, ktorú už nejaký čas pripravoval deep state a globalistická elita. Casus belli zámerne naplánovali skutoční vinníci konfliktu, pretože vedeli, že dosiahnu presne takúto reakciu zo strany Putina. A je na Putinovi, bez ohľadu na to, či má pravdu, aby sa do tejto pasce nechytal a namiesto toho obrátil karty a ponúkol Ukrajine podmienky čestného mieru bez pokračovania konfliktu. Čím viac Putin verí, že má pravdu, tým viac musí dokazovať veľkosť svojho národa a lásku k svojmu ľudu tým, že sa nepoddá provokáciám.
Dovoľte mi zopakovať slová proroka Izaiáša: Dissolve colligationes impietatis, solve fasciculos deprimentes, dimitte eos qui confracti sunt liberos, et omne onus dirumpe; frange esurienti panem tuum, et egenos vagosque induc in domum tuam; cum videris nudum, operi eum, et carnem tuam ne despexeris. Tunc erumpet quasi mane lumen tuum; et sanitas tua citius orietur, et anteibit faciem tuam justitia tua, et gloria Domini colliget te. Rozviažte putá zloby, rozviažte zväzky, ktoré utláčajú, nechajte tých, čo sú zlomení, ísť na slobodu a roztrhať každé bremeno. Podeľ sa o svoj chlieb s hladným, prijmi do svojho domu utrápeného a bezdomovca; keď uvidíš nahého, obleč ho a neobracaj sa chrbtom k vlastnému telu. Vtedy vyjde tvoje svetlo ako úsvit a tvoja rana sa rýchlo zahojí. Tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou, Pánova sláva ťa bude pozorne sprevádzať. (Iz 58, 6-8).
Svetová kríza, ktorou sa pripravuje rozpad tradičnej spoločnosti, sa dotkla aj Katolíckej cirkvi, ktorej hierarchia je rukojemníkom odpadlíkov, ktorí sú dvoranmi moci.
Boli časy, keď pápeži a preláti konfrontovali kráľov bez ohľadu na ľudskú úctu, pretože vedeli, že hovoria hlasom Ježiša Krista, Kráľa kráľov. Rím cisárov a pápežov je teraz opustený a mlčí, tak ako po stáročia mlčal aj druhý Rím v Konštantínopole. Možno Prozreteľnosť rozhodla, že Moskva, Tretí Rím, dnes pred očami sveta prevezme úlohu κατέχον (2 Sol 2, 6-7), eschatologickej prekážky Antikrista.
Ak sa chyby komunizmu šírili Sovietskym zväzom, a to dokonca až do takej miery, že sa presadili v Cirkvi, Rusko a Ukrajina môžu dnes zohrať epochálnu úlohu pri obnove kresťanskej civilizácie a prispieť k tomu, aby svet zažil obdobie pokoja, z ktorého aj Cirkev znovu povstane očistená a obnovená vo svojich Služobníkoch.
Spojené štáty americké a európske národy by nemali Rusko marginalizovať, ale naopak, mali by s ním vytvoriť spojenectvo, a to nielen kvôli obnove obchodu pre prosperitu všetkých, ale aj s ohľadom na obnovu kresťanskej Civilizácie, ktorá jediná môže zachrániť svet pred globalistickým techno-zdravotným transhumánnym monštrom.
Existuje veľké znepokojenie, že osudy národov sveta sú v rukách elity, ktorá sa nikomu nezodpovedá za svoje rozhodnutia, ktorá neuznáva žiadnu autoritu nad sebou a ktorá v záujme presadenia svojich záujmov neváha ohroziť bezpečnosť, ekonomiku a samotné životy miliárd ľudí za spoluúčasti politikov v ich službách a mainstreamových médií. Falšovanie faktov, groteskné falšovanie reality a zaujatosť, s akou sa správy šíria, stoja vedľa cenzúry nesúhlasných hlasov a vedú k formám etnickej perzekúcie ruských občanov, ktorí sú diskriminovaní práve v krajinách, ktoré o sebe tvrdia, že sú demokratické a rešpektujú základné práva.
Úprimne dúfam, že moju výzvu na vytvorenie Antiglobalistickej aliancie, ktorá zjednotí národy sveta v opozícii proti tyranii nového svetového poriadku, prijmú tí, ktorým leží na srdci spoločné dobro, mier medzi národmi, súlad medzi všetkými národmi, sloboda všetkých občanov a budúcnosť nových generácií. A ešte predtým nech moje slová – spolu so slovami mnohých intelektuálne poctivých ľudí – prispejú k tomu, aby sa aj v týchto chvíľach veľkých obáv z vojny na Ukrajine odhalila spoluvina a korupcia tých, ktorí používajú lož a podvod na ospravedlnenie svojich zločinov.
„Nech nás silní počúvajú, aby sa nestali slabými v nespravodlivosti. Nech nás silní počúvajú, ak chcú, aby ich moc nebola ničením, ale podporou národov a ochranou pre pokoj v poriadku a práci“ (Pius XII., Rozhlasové posolstvo hlavám štátov a národov sveta v bezprostrednom nebezpečenstve vojny, 24. augusta 1939).
Nech Svätý pôst vedie všetkých kresťanov k tomu, aby prosili Božský Majestát o odpustenie za hriechy tých, ktorí pošliapavajú jeho svätý zákon. Nech pokánie a pôst pohnú Pána Boha k milosrdenstvu, zatiaľ čo my budeme opakovať slová proroka Joela: Parce, Domine: parce populo tuo; et ne des hæreditatem tuam in opprobrium, ut dominentur eis nationes. Odpusť svojmu ľudu, Pane, a nevystavuj svoje dedičstvo potupe, posmechu národov (Jl 2, 17).
+ Carlo Maria Viganò,
arcibiskup, bývalý apoštolský nuncius v Spojených štátoch amerických
6. marca 2022 Prvá pôstna nedeľa
Celý list arcibiskupa Carlo Maria Viganò v angličtine si môžete prečítať TU.
Statement on Russian-Ukrain… by Jim Hoft
Zdroj: marcotosatti.com
Zdroj: alianciazanedelu.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…