Architektonická podoba stavieb má vplyv na psychiku, DNA a ľudský genóm

Jednoduché kubické formy stavieb produkujú redistribúciu elektromagnetických vĺn. Sklo a betón vytvárajú efekt určitej clony elektromagnetických vĺn a oddeľujú biopole človeka od prirodzených prírodných frekvencií.

Vplyv architektúry na mozog človeka je známy už od staroveku. Starovekí architekti dobre poznali túto skutočnosť, a preto prísne dodržiavali určité pravidlá. Stačí si všímať pocity v každom starom chráme, kopulovitej budove alebo v pyramídach.

Experimenty s tvarovými objektmi uskutočnil čínsky vedec, ktorý medzi dve pyramídy umiestnil vlnovod a do jednej z pyramíd ako do inkubátora umiestnil slepačie vajce a do druhej kačacie vajce. Výsledkom bolo, že z vajec sa vyliahli kuriatka s genetickými znakmi sliepky, aj kačice. Neskôr túto tému rozvinul Peter Garjaev so svojou vlnovou genetikou.

Americký architekt Louis Henry Sullivan tvrdil, že architektúra je umenie, ktoré vplýva na človeka najpomalšie, ale zato najviac. Súčasná veda uskutočnila objav, ktorý dokazuje, že človek, rovnako ako aj planéta Zem, je neustále pod vplyvom prirodzeného elektromagnetického žiarenia s frekvenciou 7,83 Hz a akýkoľvek vplyv spôsobený určitou formou stavby môže zmeniť túto frekvenciu, čo má priami vplyv na DNA a genóm človeka.

Súčasná architektúra je skôr stavebnica ako predmet tvorenia. Experimenty uskutočnené na dobrovoľníkoch dokázali, že tvar budovy má vplyv na psychiku človeka. Ukázalo sa, že forma iba s rovnými hranami prispieva ku koncentrácií vnútorných síl, k napätiu a negatívnym emóciám. Budovy v tvare kocky dávajú človeku pochmúrnu koncentráciu a nedostatok pozitívnych emocií.

Podľa kandidáta lekárskych vied Dmitrija Kovpaka, pokiaľ človeka posadíme do takej uzatvretej kocky, tak to nevyhnutne vedie do stavu depresie, pretože nastáva prerušenie psychickej podpory. „Veľká časť súčasnej architektúry, v ktorej žijeme, obsahuje betónové bloky a bunky, preto sú tieto stavby príčinou psychologického zníženia nálady,“ hovorí Dmitrij Kovpak.

Profesor Andrej Vassoevič tvrdí: „Je prirodzené, že keď človek prekročí prah chrámu a vidí vysoké klenby, kupoly, cez vysoké okná presvitajú lúče slnka, tak jeho duša „jasá“. Pokiaľ človek navštívi moderné verejné budovy, kde je estetika sama o sebe škaredá, tak to pôsobí na človeka depresívne a človek sa začína správať k okolitému prostrediu viac nepriateľsky a prenáša to aj na spoločnosť, v ktorej žije.“

Kupolovité formy stavieb, napríklad kupoly starých kostolov, bazilík majú pozitívny vplyv na človeka, vytvárajú pocit harmónie. Nie náhodou mali prvé obydlia a staroveké mestá kruhovú formu. Dmitrij Kovpak vysvetľuje: „Kruhovitosť, to je do určitej miery „mágia“ v architektúre, pretože číslo „Pí“ je jedinečné a obsahuje obrovský rad vlastností, ktoré sú ešte stále nedostatočne preštudované človekom a akýkoľvek kruhový tvar je možne matematicky veľmi presne opísať pomocou „Pí“.“

Architektonická apokalypsa prišla v 20.-30-tych rokoch minulého storočia, keď sa začala vo svete presadzovať myšlienka globalizácie, kde je hlavnou podmienkou voľný pohyb nielen tovaru, ale aj pracovnej sily a rezerv. Globálny svet potrebuje človeka voľného od pripútanosti, od rodiny, jednoliatu čiernu masu schopnú premiestňovať sa podľa potreby z krajiny do krajiny. Vtedy architekti globalizácie vnútili svetu myšlienku rovnakých kubických budov. Teraz sa mesto v Amerike ničím nelíši od budov v Londýne alebo v Singapure. Je potrebné povedať, že táto myšlienka priniesla svoje plody – ľudia žijúci v rovnakých stavbách stratili kontakt so svojou vlasťou, všade je všetko rovnaké a kde platia, tam je aj vlasť.

Profesor Andrej Vassoevič z Univerzity v Petrohrade hovorí: „Pokiaľ je akýkoľvek človek na našej planéte viazaný k svojej malej alebo veľkej vlasti, váži si svoje kultúrne a historické pamiatky, mimovoľne narúša proces globalizácie, pretože si uvedomuje hodnotu toho kultúrneho historického dedičstva, ktoré ho sformovalo.“

Súčasný človek, bez toho, aby si to uvedomoval, dnes žije podľa schémy: dom – práca – obchod – dom. Rovnaké budovy, dokonca aj kancelárske budovy sa stavajú v rovnakom duchu. Iba na malé výnimky, alebo v starých mestách, kde zostala tradičná architektúra, tak ľudia vypadnú z tohto rytmu. Ukazuje sa, že architektonická apokalypsa je už tu.

Vedci uskutočnili vedeckú štúdiu a zistili, že rovnaký typ mestského prostredia ovplyvňuje ľudskú psychiku najpriamejším spôsobom: znižuje citlivosť, vnímavosť o 30 % a práceschopnosť o 40 %. Oleg Fridman hovorí: „U ľudí dochádza k destabilizácii mozgovej kôry, nesprávne funguje genetický systém, ktorý sa nenachádza v stave prirodzených frekvencií, ale v stave technogénnych.“

Vo svete je všetko prepojené. Je dobre známy vplyv slnečnej aktivity na politické a sociálne procesy na Zemi, ale prirodzené elektromagnetické žiarenie je dnes narušené. Budovy z betónu a skla narúšajú toto žiarenie a navyše na mozog človeka vplýva žiarenie telefónov, wifi, TV, atď. Týmto spôsobom vzniká veľa chorôb, ktoré sú spojené so súčasnou architektúrou. Starovekí architekti poznali schopnosť budov hromadiť a odrážať žiarenia, vedeli, kde správne umiestniť budovu, aby energetické meridiány Zeme podporovali ľudí využívajúcich stavby. Súčasná veda má problém dokonca priznať existenciu rôznych energetických línií a energetických bodov, ktoré boli zakomponované a brané do úvahy pri každej historickej stavbe.

Všetky staroveké chrámy a budovy boli postavené podľa mier súvisiacich s človekom a planétou Zem. V súčasnosti architekti nedokážu s istotou predpovedať, ako sa v danej  budove bude cítiť človek. Dmitrij Kovpak zdôrazňuje, že nádherné staré stavby predstavujú mimo iného aj zlaté proporcie, harmóniu, ktorú môžeme dokonca preveriť matematikou.

Harmóniu v architektúre je možné jednoduchým prepočtom vyjadriť aj hudobným akordom. Týmto spôsobom vedci zistili ako znie napríklad Zem, alebo rôzne stavby. Každá stavba znie inak, je to rovnaká hudba sfér, o ktorej písal Platón. Gennadij Malkin hovorí: „Pokiaľ je architektúra stuhnutá hudba, tak naše stavby sú psí valčík.“

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info