Anonymné diskusie na internete alebo keď sa liberáli a populisti zobudia až po funuse

Sú dva druhy politikov. Tí, ktorí vedia čítať vývoj na roky dopredu, využívajú analytické schopnosti a riešia veci odborne a systémovo, a potom sú tu politici-populisti, ad hoc reagujúci najmä na negatívne spoločenské dianie. Tí druhí potom zväčša aj hlasnejšie kričia… pretože reagujú a menia legislatívu až po objavení sa nejakého verejnú mienku dráždiaceho skutku. Zväčša sa potom politici-populisti rozhorčene stavajú do prvých radov ako správni farizeji s opatreniami na nápravu.

Presne toto sa udialo aj po vražde dvoch členov LGBTI komunity v Bratislave.

Ale po poriadku, respektíve od Adama.  Často sa stáva, že v minulosti politici-populisti, s absenciou nielen politicko-spoločenského rozhľadu, ale aj bez odbornej erudície zamietli legislatívne návrhy či dokonca zmietli zo stola len otvorenie diskusie na danú tému, ktorá už témou dňa dnes nemusela byť.

V súčasnosti, po zatiaľ nevyjasnených motívoch dvojnásobnej úkladnej vraždy príslušníkov LGBTIkomunity 19-ročným mladíkom, s hlavným podozrením na nenávistný prejav, vrátane šírenia nenávisti a vyhrážok na internete, sa roztrhlo vrece s opatreniami na riešenie tohto dlhoročného negatívneho javu, ktorý spôsobuje najmä anonymita diskutujúcich v online priestore.

Reagujem na dianie aj preto, lebo som patril medzi politikov, poslancov, z tej prvej sorty.

Už v  rokoch 2008-2009 som otvoril problém nielen anonymných, ale aj útočných komentov pod článkami a aj na sociálnej sieti, a  to s príkladmi, aj systémovým opatrením, teda legislatívnymi riešeniami.

Postál Aktuality aj denník SME v tom čase priniesli takúto tendenčne skreslenú reakciu, maľujúcu strašiaka v mediálnom poli: „Rafaj chce navrhnúť zákon, ktorý by kontroloval internetové diskusie. ‚Ak je isté percento ľudí, ktorí sú vyšinutí z normálu, pokiaľ idú na ulicu, tak spoločnosť sa s nimi vyrovná, ale pokiaľ idú na iné komunikácie, povedzme elektronické, no tak budeme ticho alebo budeme týchto úchylákov tiež riešiť‘?“ povedal Rafaj pre Rádio Expres.

Lukáš Fila v tom čase (od roku 2007) ako zástupca šéfredaktora a komentátor denníka SME prišiel s angažovanou odmietavou reakciou, ktorú vystihuje arogantný titulok jeho článku „Ďakujem, neprosím“. Ním komentoval „ďalší super nápad z dielne SNS“. SMEčko prišlo aj s ďalším fóbickým titulkom „SNS siaha na webové diskusie“.

Všimnite si dátum: rok 2009. Dnes, po 14 rokoch, už SME a dalšie korporátne médiá píšu, že vynadať niekomu na internete nie je vraj slobodu slova… Nuž na Slovensku by sme si nemali zvykať na krátku pamäť a už vôbec nie pri politikoch a novinároch, lebo majú priestor a možnosti, často aj povinnosť, riešiť negatívne javy.

Na moju poslaneckú iniciatívu reagoval aj môj spolužiak zo žurnalistiky, v tom čase šéfredaktor online platformy sme.sk, Tomáš Bella. Snažil sa obrúsiť ostrie hrany tvrdením, že diskusie na internete neboli už v tom čase bez zákonnej kontroly.

Faktom však je, že preventívne a systémovo sa problém neriešil, pretože ak niekto porušoval zákon, prevádzkovateľ stránky bol len rutinne povinný poskytnúť na vyžiadanie (!) údaje o ňom polícii.

Moje úvahy k legislatívnej úprave pritom smerovali k preventívnemu nastaveniu politickej kultúry, k odstráneniu anonymity a k zvýšeniu zodpovednosti vydavateľa/redakcií za plnenie tejto povinnosti – preto to bránenie svojej košele mainstreamovými médiami, namiesto ochrany „verejného kabáta“.

Mimochodom práve lobing vydavateľov zabránil, aby návrh Maďaričovho ministerstva kultúry tlačového zákona (2007) zahrnul legislatívne aj online platformy.

Polícia na vyhrážky smrťou: Išlo len o „úvahu čitateľa na diskusnom fóre“

A teraz jeden príklad za všetky. Ku kontroverznému titulku článku s názvom mimo etiku žurnalistiky v liberálnom denníku SME „Slota bude zabitý“ sa objavili charakterovo totožné, dnes politikov a angažovanú liberálnu scénu už dráždiace negatívne, difamačné a útočné komentáre. Pravda, reakcia prichádza len ak je nimi zasiahnutá niektorá zo skupín neomarxistického proletariátu ako napr. LGBTI komunita.

Jeden z reagujúcich komentárov z roku 2009 „Vzhľadom na zákonitosti fungovania mafiánskeho prostredia je div a zázrak, že je Slopaj ešte nažive. Zrejme preto, lebo ako ústavný činiteľ má ochranu tajnej služby, resp. kontrarozviedky. Ale až nebude, chlapci, až raz nebude…“ mala riešiť polícia, no neriešila. Vôbec.

Táto reakcia mala byť podľa vyšetrovateľa len „úvahou čitateľa na diskusnom fóre“.

Anonymní frajeri

Polícia odmietla aj sťažnosť voči laxnému rozhodnutiu  s tým, že reakcia osoby, ktorá vystupuje na diskusnom fóre pod anonymným nickom ‚cholera‘, vraj „nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania“ a dokonca „nie je možné ju považovať ani za vyhrážku a už vôbec nemohla u nikoho vzbudiť dôvodnú obavu o život, zdravie alebo spôsobenie ťažkej ujmy.“

V takomto mentálnom a legislatívnom nastavení medzitým kvasila agresivita, nenávistné prejavy a najmä nálepkovanie, ktoré dnes už angažovanie hasia liberálni politici, aj médiá – hoci pred rokmi to bol ešte „útok na slobodu tlače“.

Pripomeňme aktuálne, že konkrétnu  reakciu – vyhrážku pod článkom so sofistikovane skrytým, ale zrejmým náznakom či podnetom, že politik by si zaslúžil usmrtenie, keď nebude mať už ochranku (pravda je taká, že poslanec nikdy policajnú ochranku nemal) uverejnil anonymný užívateľ pod anonymným nickom „cholera“.

Riešenie mohlo prísť už v roku 2008

Už chápete? Písal sa rok 2008, Facebook bol ešte 4-ročné dieťa, ale diskusie pod článkami sú už v tom čase plné útočných reakcií. Nešlo však o nijakú ideologicky mainstreamom chránenú osobu ako napríklad člena LGBTI, alebo mainstreamového politika (dnes riešia ochranu Eduarda Hegera), preto to zhodili zo stola.

Pritom už mohli mať nastavené transparentné pravidlá. No nebola v tom čase „politická vôľa“, ani spoločenská podpora, ani ochota vydavateľov,  pretože mediálny, aj politický mainstream sa snažili zničiť prvú Ficovu vládnu koalíciu.

A čo sme farizejstvom politikov z bývalých pravicových a liberálnych strán ako SDKÚ, Demokratická strana, KDH, Most-Híd či SaS, atď…. stratili?

Len to, že na sociálnych sieťach a pod článkami je to o x-úrovní ešte bojovnejšie, útočnejšie, agresívnejšie… a stratili sme čas na formovanie korektnej výmeny názorov, pretože polemika, aj ostrá, je potrebná pre formovanie pluralitnej demokracie, ale nie s výzvami na fyzickú či inú likvidáciu oponenta. A že prečo?

Položme si otázku, ktoré názorovo-politické spektrum potrebuje a používa nadávky, osočenia, útočné či spochybňujúce a urážajúce nálepky typu „dezoláti, dezinfoscéna, opice, extrémisti, fašisti…?

No predsa liberálna a ideologicky sfanatizovaná scéna, ktorá nedokáže vecne diskutovať, pretože nemá zväčša argumenty, ani nedokáže používať fakty. A prečo?

No lebo ju euroatlantický politický a mediálny mainstream so sorošovským tretím sektorom a ideologickou indoktrináciou v škole vycvičil k tomu, že stačia len skratkovité dogmy a polarizácia na „dobrí a zlí“, že nepotrebuje fakty, pretože si vystačí „so správnym názorom“ a zaujatým „správnym postojom“, ktorý je (bohužiaľ) len mainstreamový, rovnako ako v minulom totalitnom režime.

Teraz a pri tejto vládnej garnitúre sa obávam, že politická moc opäť načrie do neototalitných praktík a so špinavou vodou z online vaničky bude chcieť vyliať aj dieťa – slobodu slova a nastaviť užšiu kazajku na názory ľudí, než je objektívne vhodné a žiadúce pre zachovanie ústavnej hodnoty názorovej plurality. Buďme preto v strehu, najmä, keď populisti riešia po funuse problém horúcou ihlou. Pokušenie zatvoriť ústa opozícii akýmikoľvek prostriedkami je tu minimálne od 21. marca 2020.

Rafael E. Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval  ako dlhoročný tlačový tajomník a hovorca politickej strany. Ako poslanec NR SR pôsobil dve funkčné obdobia vo výbore pre kultúru a médiá, z toho v rokoch 2010-12 ako jeho podpredseda. V médiách začal publikovať po roku 1990. Pôsobil aj v komunálnej politike, kde sa venoval regionálnym médiám. Po odchode z politiky založil občianske združenie Inštitút národnej politiky (2015). Pôsobí ako komunikačný a mediálny poradca. Od júla 2022 je predsedom Odborného tímu hnutia Republika pre kultúru a médiá. Je členom Slovenskej asociácie novinárov (SAN).

Zdroje a ukážky angažovaných článkov médií:

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/163688-slota-sa-boji-o-zivot-vydesil-ho-prispevok-na-internetovej-diskusii/

https://medialne.trend.sk/internet/preco-poslanci-boja-internetu

https://www.aktuality.sk/clanok/146861/internetove-diskusie-rafaj-zasahuje/

https://www.aktuality.sk/clanok/146861/internetove-diskusie-rafaj-zasahuje/

skspravy