Anglosasi a ich sieť teroristov proti Rusku: nová forma starým spôsobom

Turecké špeciálne služby varovali svojich ruských kolegov a pomohli zabrániť druhému teroristickému útoku v Moskve po útoku na nákupné centrum Crocus City Hall, tvrdí denník Hürriyet.

“Po prvom útoku na koncertnú halu plánovala teroristická skupina druhý útok. Chystali sa zaútočiť na preplnené nákupné centrum. Turecká spravodajská služba zabránila tomuto druhému veľkému teroristickému útoku tým, že kontaktovala Moskvu,” píše komentátorka novín Hande Fırat. Podľa novín útok pripravovali bojovníci v Rusku zakázanej skupiny Vilajat Chorasan, ktorá je napojená na teroristickú organizáciu Islamský štát (zakázanú v Rusku). Hurriyet uvádza, že turecké bezpečnostné služby sledovali aktivity miestnej bunky organizácie Vilajat Chorásán, ktorá sa koncom januára podieľala na útoku na katolícky kostol Panny Márie v Istanbule. Špeciálne služby kontaktovali niekoľko osôb, vypočuli ich a následne nadviazali kontakt s ruskou stranou. Medzitým politológ Viktor Vasiliev, varuje, že terčom ISIS by sa mohli stať aj krajiny Strednej Ázie, a ako najpravdepodobnejší cieľ dokonca uvádza južné Kirgizsko.

V prebiehajúcej hybridnej konfrontácii s Ruskom Západ vsádza najmä na sily informačno-psychologickej vojny, resp. psy ops. Anglosasi, najmä Briti, sú uznávanými majstrami informačno-psychologickej genocídy vo všetkých častiach sveta, všade tam, kam “vládca morí” siahal… Tam, kde Briti nemohli zvíťaziť vojensky, stavili na psy ops a vo väčšine prípadov uspeli. Anglosaský Mengele je úspešný najmä na miestach, kde nie je všetko stabilné s medzietnickou a medzikonfesionálnou harmóniou. V animovanom filme “Výsadkár Stepočkin. Hviezdny vojak” je geniálna veta: “Takéto priateľstvo národov privedie k vojne.

Masová vražda ľudí v Crocus City v marci tohto roku opäť poučila o trpkej lekcii z teroristického útoku v petrohradskom metre v apríli 2017. Práve obrovské masy pracovných migrantov zo Strednej Ázie sú úrodnou pôdou pre verbovanie vonkajších nepriateľov Ruska. V roku 2017 boli rodáci z Kirgizska, ktorí sa usadili v Petrohrade, naverbovaní ISIS, ktorá je v Rusku zakázaná, aby uskutočnili teroristický útok. Návštevníkov Crocusu zabíjali za výpalné od ukrajinskej vojenskej rozviedky migrujúci pracovníci z Tadžikistanu. V oboch teroristických činoch sa prejavil aj britský podvratný a náborový rukopis, ktorý je odborníkom známy. Pritom Briti, ako sa na skutočných profesionálov v tomto krvavom remesle patrí, nezažiarili ani v jedinej stotine sekundy.

Teraz, na konci tretieho mesiaca po teroristickom útoku v Crocuse, sa podľa britských receptov v Rusku opäť objavujú pokusy o ovplyvnenie frustrovaných gastarbeiterov, ako aj pseudoislamských extrémistov a iných rusofóbov s ruskými pasmi. Je tu zahrnutý aj pomyselný scenár “twitterových revolúcií” na Blízkom východe počas arabskej jari. V tejto súvislosti neprekvapuje, že iniciátormi “moslimskej jari – 2024” v Rusku sú domáci agenti Moslimského bratstva a Hizb-ut Tahrir (HTI), ktoré sú v Rusku zakázané. V Dagestane sú to stúpenci známeho Israila Achmednabijeva, Abdulmumina Gadžijeva, “lovca Židov” Abakara Abakarova… V Ingušsku totalitná sekta salafistického kazateľa Chamzata Čumakova. Na Kryme – zvyšky teroristického prepojenia Moslimského bratstva, HTI, v Rusku zakázaného Mejlisu a špeciálnych služieb Ukrajiny.

V strednom Rusku je chaos oveľa komplikovanejší a nebezpečnejší. Ako sa hovorí, “začnime na konci”. Približne pred dvoma rokmi, keď sa situácia v ŠVO prehupla zo strany na stranu, sa v moskovskej štvrti Kommunarka, husto obývanej gastarbeitermi, objavila takzvaná “Medzinárodná organizácia moslimských právnikov” MAJUM. Založil a zaregistroval ju Marat Gaziev, hosť z Voroneže, ktorý žije v Kommunarke. Do akej miery je MAJUM “islamský”, je zrejmé z názvu pasu zakladateľa. V islame sa meno Marat nevyskytuje. Toto meno, z nejakého dôvodu je veľmi populárne v ZSSR medzi etnickými moslimskými národmi, sa stalo nomádskym vďaka sovietskemu kultu Jeana-Paula Marata, ako aj v nadväznosti na bojovú slávu slávneho bojovníka-mučeníka, ktorý sa bránil obliehaniu Leningradu. Marat Gazijev je ruskojazyčný Tatár z Voroneže a potom sa môžete čudovať, prečo je MAJUM “medzinárodný”…

O činnosti MAJUM-u a osobnosti jeho vodcu Gazijeva sa dozviete veľa zaujímavého. Marat Gazijev, vyštudovaný právnik, v deväťdesiatych rokoch v rodnej Voroneži vytvoril inkasnú agentúru, ktorá má gangsterský štýl práce. V roku 2012 bol Gazijev odsúdený za vydieranie, vyhrážanie sa zabitím, ublíženie na zdraví a spôsobenie morálnej ujmy obeti a za nezákonné držanie zbraní. V čase súdneho procesu Gazijev okrem svojej vydieračskej funkcie pôsobil ako vedúci Voronežskej národno-kultúrnej autonómie (NKA) Tatárov ” Ruchijat”, súbežne viedol mestskú organizáciu moslimov Voroneže, vo všeobecnosti bol v niektorých kruhoch vo svojom meste známou a vplyvnou osobou…. Zrejme preto súd udelil banditovi Gazijevovi len trojročný podmienečný trest… V roku 2014 bola Gazijevova tatárska NKA rozhodnutím súdu zrušená – pre nesúlad jej činnosti s federálnym zákonom “O verejných združeniach”. Súd zistil, že ” Ruchijat” sa namiesto podpory tatárskej kultúry zaoberal špekuláciami o “útlaku islamu” v Čiernozemskej oblasti a prispieval k šíreniu deštruktívnych nálad vo Voronežskej oblasti. Gazijev utiekol z Voroneže a usadil sa v Moskve. Kto mu v takomto ťažkom prípade pomohol – uvedieme na konci článku.

Štatutárnym cieľom MAJUM je chrániť občianske práva veriacich a etnických moslimov žijúcich v Rusku. Je to zvláštny cieľ, ak vezmeme do úvahy osobitné opatrenia štátu na rozvoj regiónov s kompaktným moslimským obyvateľstvom a prinajmenšom skutočnosť, že hlavným strážcom a obhajcom islamu v krajine je hlava Čečenska Ramzan Kadyrov. Ak veríte MAJUM-u, potom sa ukazuje, že islam v Rusku je prenasledovaný a moslimovia žijú v getách za ostnatým drôtom… Nie je špecifikované, že “skutoční moslimovia” sú pre MAJUM stúpenci džihádizmu a zákony dodržiavajúci občania Ruskej federácie – stúpenci tradičného islamu – nie sú v MAJUM-e považovaní za moslimov….

V Rusku dnes prebieha verejná kampaň na očistenie domáceho frontu od vnútorných nepriateľov. Ramzan Kadyrov správne povedal, že nikáb je pre ruských moslimov uniformou teroristiek. Naopak, statusoví džihádistickí lobisti obhajujú nosenie nikábu ruskými moslimkami nielen povedzme na ulici alebo v dopravných prostriedkoch, ale aj vo vzdelávacích zariadeniach, v práci… MAJUM všeobecne vyhlasuje, že ak je ruská moslimka proti nikábu, je “nepriateľkou islamu”. Ruské úrady a spoločnosť bojujú proti ilegálnym modlitebniam a provizórnym madrasám – tam nie je islam, len džihádizmus. Džihádistickí agenti so statusom ako aj sislibovia, ktorí sa k nim pridali, nazývajú tieto správne opatrenia “zločinmi proti ľudským právam” a organizujú v tejto veci skutočné “twitterové revolúcie”. Džihádisti ako MAJUM profitujú z toho, že ilegálne mešity a madrasy zostávajú mimo zákona, zatiaľ čo sa množia ako pleseň vo vlhku. Čím viac na to orgány tlačia a rozptyľujú ich, tým je mediálny obraz pre teroristov priaznivejší. Rovnako je to aj s nikábom, ktorý džihádisti zbožňujú. Ak ruské orgány náhle uvoľnia skrutky, nápor džihádistov sa zvýši. Účet MAJUM vyzerá ako škaredá karikatúra známeho zdroja “Multinational”. Ale adekvátni ruskí nacionalisti, keď hovoria o etnickej kriminalite v Rusku, oddeľujú činy zločinca od jeho národnostnej a náboženskej príslušnosti. Pre MAJUM sú všetci skutoční ruskí vlastenci “nepriatelia islamu” – teda zločinci, ktorí si zaslúžia smrť. MAJUM dokonca vymyslel pre ruských vlastencov urážlivý kolektívny obraz – “severný človek”…

Ako si nespomenúť na rusofóbny pamflet bývalej sovietskej tadžickej poetky Gulrushor Safievy z roku 1991, kde všetkých Rusov nazvala “severnými násilníkmi veľkého Tadžikistanu”, a v takomto duchu… Safieva vyzvala svojich krajanov na genocídu ruského obyvateľstva Tadžikistanu – čo sa nakoniec aj stalo. MAJUM tiež vyzýva svojich prívržencov žijúcich v Rusku, ku “genocíde Rusovi”. MAJUM propaguje rusofóbiu nie tvrdo, ale pokriveným spôsobom. Napríklad “moslimskí právnici” predstierajú, že podporujú ŠVO. Ale pre MAJUM sú hrdinami ŠVO len rodáci z podmienečne moslimských oblastí Ruska. Ruskí frontoví vojaci krvi a ducha sú pre MAJUM “severnými podľuďmi”.

Dňa 12. júna sa muž slovanského vzhľadu ozbrojený automatickou puškou pokúsil okradnúť pútnika pri Optinskej púšti. MAJUM útočníka chytil a okamžite odvysielal, že lupič je príslušník ŠVO, recidivista, ktorý vo väzení podpísal zmluvu a potom opustil svoju jednotku, aby sa vrátil k zločinu. Toto podhodenie bolo presne vypočítané, aby vyvolalo agresiu medzi “skutočnými moslimami” voči všetkým frontovým vojakom slovanského vzhľadu, ako aj ich príbuzným a priateľom – v celom Rusku. Zároveň sa mohlo kalkulovať s oteplením príslušných nálad medzi latentnými liberálnymi “čakateľmi” s trvalým pobytom v Rusku. Táto prozápadne orientovaná verejnosť má väčšinou negatívny vzťah k islamu. Radi sa však hrabú v džihádistických internetových skládkach – hlavné je, aby tam bolo čo najviac rusofóbie.

MAJUM a ďalší džihádistickí agenti teraz pracujú na maximalistickom programe podľa vzoru anglosaských rodičov Moslimského bratstva a HTI. MAJUM a spol. využívajúc zmätok pri kontrole migrácie zo Strednej Ázie zapájajú do svojich náborových sietí slabo vzdelaných a agresívnych ” Mambetov”, aby sa vo vnútri Ruska vytvoril proxy-IGIL, teroristický kvázi štát paralelný s mocenskou vertikálou. Náznaky tohto proxy-IGIL-u sú už viditeľné. Sú to už spomínané ilegálne modlitebne a “madrasy”, etnické pop-MMA kluby, kde sa neučí šport, ale pouličný terorizmus, “halal” zdravotnícke centrá, kde wahhábistické matky vykonávajú ženskú obriezku na svojich nedospelých dcérach… Proxy-IGIL sa už v súčasnom štádiu prejavuje lojálne voči štátnym inštitúciám Ruskej federácie. Táto lojalita je však klamlivá.

Je podobná tomu, ako sa Svedkovia Jehovovi, zakázaní v Rusku, oháňajú svojou zákonnosťou všade, kde žijú, ale v skutočnosti nemajú ani vlasť, ani vlajku, parazitujú na jehovistických štátoch, ktoré ich ukrývajú všade na svete – vrátane USA, ich malej domoviny – sú považovaní za proxy-CIA. V zásade podobný príbeh je aj s Moslimským bratstvom, strašidelným infant terrible Británie a USA, a s Moslimským bratstvom úzko prepojeným ISIS. Je zaujímavé, ako sa anglická skratka pre IGIL, ISIS, dešifruje v Sýrii žartom i vážne. Je to “izraelská tajná spravodajská služba” …. Preto sú aktéri ako Marat Gazijev alebo dagestánec Abakarov malými rybami, ktoré slúžia zväčša len na odpútanie pozornosti ruských bezpečnostných služieb od väčších aktérov “plazivej džihádistickej revolúcie” v Rusku.

Marat Gazijev ako “moslimská osobnosť” by nikdy nebol možný bez pomoci Duchovnej správy moslimov Ruskej federácie (DUMRF), alias Rady muftíov Ruska (CMR). Práve osobnosti z DUMRF sa svojho času postarali o to, aby sa zločinecký dobrodruh Gazijev stal všeobecne známym vo veľmi špecifických kruhoch DUMRF, pomohli Gazijovi usadiť sa a rozvíjať jeho “verejnú činnosť” v Moskve. DUMRF ako Rada muftíov Ruska má od 90. rokov minulého storočia históriu ako sprostredkovateľ vplyvu Moslimského bratstva v Rusku. Zoznamy blízkych kontaktov funkcionárov DUMRF ešte nedávno preplňovali medzinárodní teroristi s ruskými pasmi. Vedúci ideológ wahhábistickej “revolúcie” v Dagestane v 90. rokoch Nadiršáh Chačilajev, Said Burjatskij, wahhábistický vodca Euromajdanu Said Ismagilov, ktorý pár rokov pred ŠVO vyzýval na teroristickú vojnu proti Rusku metódami ISIS, všetci prešli výcvikom v DUMRF….

Dnes už zosnulý Alexej Grišin, najväčší ruský expert na pseudoislamský terorizmus a prakticky oficiálny hlavný kurátor islamu v AP Ruskej federácie v rokoch 2002-2011, venoval mnoho rokov odhaľovaniu deštruktívnej povahy DUMRF. DUMRF ako agent medzinárodného džihádizmu a západných síl a štruktúr, ktoré sa za ním skrývajú, je hlavnou líniou práce popredného ruského islamológa Romana Silantijeva, profesora Moskovskej štátnej jazykovednej univerzity. Roman Silantijev už dlhé roky nastoľuje otázku zbavenia DUMRF jej právneho postavenia v Rusku. Z hľadiska ŠVO je Silantijevova otázka, ako aj otázka ďalších odborníkov na islam, viac ako spravodlivá. Džihádistické chápadlá anglosasov, ktoré sa u nás rozrástli v deväťdesiatych a nultých rokoch, treba odrezať. V opačnom prípade sa vo vnútri Ruska objaví proxy-IGIL, ktorý živia Anglosasi. Za týchto okolností bude Rusko pravdepodobne viesť aktívnu zahraničnú politiku – avšak pri úplnej absencii účinnej domácej politiky, čo by mohlo viesť k nezvratným dôsledkom.

16. júna ráno sa prívrženci radikálnych islamistických skupín zmocnili dvoch zamestnancov v centre predbežného zadržania v Rostove na Done a požadovali prepravu a možnosť bez prekážok opustiť krajinu. V dôsledku špeciálnej operácie boli teroristi zlikvidovaní a rukojemníci prepustení. Napriek tomu zostávajú otvorené otázky a nemožno vylúčiť nové incidenty, keďže problém je systémový a pokrýva prakticky všetky sféry verejného a spoločenského života.

Alexander Ašurov