Súčasná situácia je charakteristická tým, že keďže sa nenachádzame len v bode rozvetvenia, ale v bode mnohorozvetvenia, je tu veľmi ťažké predpovedať. Čo je mnorozvetvenie? Keď existuje možnosť implementácie niekoľkých možností naraz. A v tomto prípade na mnohom záleží – nie je to náhoda – v takýchto situáciách sa náhoda a nevyhnutnosť akoby vyrovnávajú.
Povedzme, že na tieto váhy sadne motýľ a spustí sa určitý proces. Existuje taká Bromleyho veta, ktorá znie takto: „Ak sa v systéme vyskytne nepravdepodobná udalosť, potom sa zvyšuje pravdepodobnosť, že to bude mať za následok ďalšiu nepravdepodobnú udalosť a vytvorí reťaz nepravdepodobných udalostí. Nuž, toto je krása tohto okamihu a hrôza okamihu, v ktorom existujeme.
Globalisti a ultraglobalisti musia bojovať. A ako to už býva, všetko končí kompromisom. Napríklad 1848, európske revolúcie, takzvané buržoázne. Ako skončili? Skončili sa kompromisom medzi buržoáziou a starou zemianskou aristokraciou. Myslím si, že aj teraz sa dosiahne nejaký kompromis.
Otázkou je, na koho úkor dôjde ku kompromisu? Je jasné, že jedným z obetných baránkov bude stredná trieda na celom svete. Toto je úplne správne. Je jasné, že množstvo krajín „vyletí“. Ale tu sú možné najneočakávanejšie možnosti.
Mimochodom, genéza kapitalizmu je klasickým prejavom Bromleyho zákona. Navyše v západnej Európe v XIV-XV storočí bolo všetko pripravené na vznik kapitalizmu. Ale nemusí sa objaviť, ale môže sa objaviť. Napríklad vo významnej časti Európy sa nikdy neobjavil. A objavil sa tam, kde sa nemal objaviť vôbec – v Anglicku. V tej najzatuchnutejšej nešťastnej periférii. Ale biológ by vám povedal: “Toto je recesívna mutácia a opäť potvrdzuje pravidlo, že pokrok si razí cestu podľa logiky recesívnych mutácií.”
Ako presne je táto logika implementovaná? Pozrite sa: kde došlo k prelomu kapitalizmu v západnej Európe? v okrajovej krajine. Aký bol stav Anglicka v predvečer tohto prelomu? Porazený v storočnej vojne. Zdroje sa prakticky minuli. Začal sa boj o zdroje v krajine. 30 rokov vojny šarlátových a bielych ruží. 30% aristokracie bolo zničených. A aby sa zachovala určitá úroveň, určitý podiel vládnucej triedy, bohatým roľníkom bolo dovolené kupovať tituly. V dôsledku toho sa objavila vrstva šľachty, ktorá nemá v histórii obdobu – otvorená statkárska elita.
Stále je však málo zdrojov. V tomto čase Španieli objavujú Ameriku. Ale Španieli zostali kontinentálnou veľmocou: všetko ťahali k sebe a zostali kontinentálnou veľmocou. Angličania (ešte nie Briti, Britmi sa stanú v roku 1707, keď sa spoja so Škótskom) boli najprv len takým parazitickým porastom na tomto tu vznikajúcom atlantickom systéme. A urobili prielom nie z dobrého života – zo zlého života.
Rovnako ako nie z dobrého života, Atény a potom Rím sa stali otrokármi. Bola to periféria blízkovýchodných civilizácií, ktorá z rôznych dôvodov vytvorila spoločnosť otrokov. To isté sa, mimochodom, stalo s feudalizmom. A to opäť naznačuje, že princíp recesívnej mutácie v biológii funguje aj v sociálnej sfére. A podľa rovnakých zákonov Briti po prvýkrát vytvorili námornú obchodnú civilizáciu. (Predtým Kartágo, Fenícia, Benátky vytvorili svetový trh). Vyskočili na vyššiu úroveň ako je miestna. A potom z tejto úrovne začali bombardovať Španielov, Francúzov.
Briti sa potom spojili s Holanďanmi a nasledovala priemyselná revolúcia. Ako sa to vôbec stalo? Predstavte si, remeselník. Môže ho nahradiť stroj? Nie Remeselník vykonáva približne 50-60 funkcií. Čo sa stalo v Anglicku v 16. storočí? Ľudí odohnali zo zeme. A najprv sa potulovali po cestách a boli jednoducho vešaní! Potom sa ukázalo, že si to vyžaduje represívny aparát. A rozhodli sa ich nahnať do chudobincov. A musia sa niečím zaoberať, ale ľudia nevedia nič robiť. Preto ty, Vasja, budeš držať kladivo. Ty Peťo budeš nosiť. A ty mu bude klopať po prstoch. To znamená, že práca remeselníka bola rozdelená na operácie. A táto vec už dokáže nahradiť stroj. To znamená, že najprv vznikol sociálny stroj. A potom prišla priemyselná revolúcia. A vzhľadom na množstvo osobitostí sa to stalo v Anglicku.
Anglicku navyše vážne pomohla jedna veľmi dôležitá vec. V Anglicku (je prekvapujúce, prečo si to výskumníci nevšímajú) takzvaný „hlboký štát“ vznikol súčasne so štátom. Navyše, štát ako „štát“ bol funkciou hlbokej moci a spravodajských služieb v Anglicku v 16.-17. A tento bodec – štát a hlboká moc – sa posunul ďalej. Napríklad v Anglicku sa od 30. do 50. rokov 19. storočia nazýva „obdobie klubových vlád“. Všetko určovali kluby. Teda tento slabo inštitucionalizovaný štát, ktorý nie je priamo prepojený s vládnucou vrstvou a je naviazaný na nadnárodné štruktúry – to sa ukázalo ako ideálny odrazový mostík pre prelom do kapitalizmu. Kapitalizmus nemôže existovať bez nadnárodných štruktúr. A toto jadro boli spočiatku Briti. Potom sa to rozšírilo.
Teraz kapitalizmus umiera a my máme šancu systém, ktorý ho nahrádza, spočiatku podkopať, čo najviac oslabiť, zasunúť páčidlo do kolesa jeho dejín, keďže vo svete tohto systému ani Rusko, ani Rusi, ani ľudia vo všeobecnosti nemajú miesto. Jej vlastníkmi sú naši nepriatelia: triedne, geopolitické, civilizačné a sociobiologické druhy.
Andrej Fursov/armádny magazín
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…