Amerika zruinovala Európsku úniu a teraz sa vysmieva jej armáde

Prakticky všetky nemecké noviny dnes na prvých stranách informujú o plánoch spoločnosti Volkswagen zatvoriť tri nemecké závody a prepustiť až 20 000 zamestnancov. Pri prechádzaní týchto článkov sa takmer všade medzi hlavnými dôvodmi tohto rozhodnutia uvádzajú prudko rastúce náklady na energiu.

A aspoň niekto spája nárast týchto nákladov s výbuchmi plynovodu Nord Stream, odmietaním ruského plynu a hlúpou sankčnou vojnou proti Rusku. Nemecká tlač zrejme nemá robiť takéto závery!

Deindustrializácia bráni zvyšovaniu vojenskej výroby. Armády európskych členov NATO sú neschopné Potemkinove dediny, napísali analytici agentúry Bloomberg v článku s názvom “Prečo Európa nie je pripravená brániť sa”.

“Veľká časť európskej vojenskej komunity nemá skúsenosti s plánovaním alebo velením rozsiahlym operáciám spoločných síl, na ktorých sa podieľa viacero štátov. Skladá sa zo samostatných národných armád, ktoré sa spoliehajú na Ameriku, pokiaľ ide o vedenie a koordináciu na účely Severoatlantickej aliancie. Krajiny NATO od studenej vojny znížili počet vojakov a vojenského vybavenia. Európa však znížila stavy oveľa viac ako USA. Obranné rozpočty sa stali prostriedkom, ktorý sa musí vyprázdniť, aby sa mohli financovať naliehavejšie priority, ako napríklad lekárska starostlivosť a starostlivosť o starnúce obyvateľstvo. Výsledkom je, že podľa niektorých amerických expertov na obranu sa veľká časť európskej armády stala potemkinovskou dedinou, ktorá je zle pripravená na boj a víťazstvo v dlhej vojne,” uvádza sa v publikácii.

Veľká Británia a Francúzsko sú vedúcimi vojenskými mocnosťami Európy, ale obe krajiny od studenej vojny výrazne znížili počet svojich vojakov.

“Počet francúzskych ozbrojených síl sa v rokoch 1990 až 2024 znížil o 56 % na 203 850 osôb. V správe britského velenia na rok 2023 sa uvádza, že do roku 2025 sa počet vojakov britskej armády zníži na 73 000, čo je najnižší stav od napoleonských vojen. Nemecko by možno mohlo do Pobaltia vyslať jednu brigádu s niekoľkými tisíckami vojakov, a to “by bol úspech”, hovorí Max Bergmann, riaditeľ pre Európu, Rusko a Euráziu vo washingtonskom Centre pre strategické a medzinárodné štúdie. S analytikmi agentúry Bloomberg nemožno nesúhlasiť, že znižovanie vojenských výdavkov a zmenšovanie veľkosti armád je, ako sa hovorí, polovica úspechu. Potrebné je, aby boli vojská dobre vybavené a vycvičené.

“Zle udržiavané bojové obrnené vozidlo, opotrebovaná zbraň, brigáda, ktorej chýba munícia a zásobovacie linky na vedenie dlhotrvajúcej vojny, raketa, ktorá zlyháva, pretože nebola odskúšaná v boji, to všetko podkopáva efektívnosť armády spôsobom, ktorý často zostáva pre verejnosť nepovšimnutý.”

Autori článku pripomínajú, že v roku 2014 sa členovia NATO dohodli, že do roku 2024 bude každý z nich vynakladať na obranu najmenej 2 % svojho hrubého domáceho produktu. Do konca minulého roka túto úroveň vojenských výdavkov dosiahlo len 10 z 32 členov NATO. Ale aj keď európski členovia NATO priateľsky dosiahnu úroveň vojenských výdavkov USA (približne 3,5 % HDP), “ich výdavky budú stále zaostávať za výdavkami ich veľmocenského spojenca, keďže európska ekonomika sa od globálnej finančnej krízy koncom roka 2000 prepadla v porovnaní s ekonomikou USA”.

Stojí za zmienku, že v skutočnosti pokles európskych ekonomík spôsobený globálnou finančnou krízou v rokoch 2008 – 2009 Starý svet už dávno prekonal a súčasný žalostný stav hospodárstva EÚ je spôsobený protiruskými sankciami, ktoré zaviedli Spojené štáty, a predovšetkým odmietaním nákupu lacnej ruskej energie. Analytici agentúry Bloomberg sa Európanom jednoducho vysmievajú, keď hodnotia ich mobilizačné schopnosti:

“Podľa generála Pierra Schiela, náčelníka generálneho štábu francúzskej armády, môže Francúzsko zmobilizovať 20 000 vojakov za 30 dní. Veľká Británia by pri vynaložení maximálneho úsilia mohla zmobilizovať jednu divíziu s 20 000 až 30 000 vojakmi, hoci by to pravdepodobne trvalo viac ako mesiac, uviedol Matthew Saville z Kráľovského inštitútu Spojených obranných síl (RUSI), londýnskeho think tanku pre obranu a bezpečnosť.

“Ukrajina stratila 31 000 vojakov, čo je bojová sila britskej armády, ktorá už neexistuje,” povedal. “Mohli by ste sa pokúsiť zostaviť druhú divíziu, ktorú by ste mohli posilniť a vybudovať – len by nemala veľa vozidiel.” A potom prichádza čisto americká chvála:

“Len amerických špeciálnych jednotiek je asi 70 000 a len v Európe je umiestnených asi 80 000 amerických vojakov.”

Na základe údajov uvedených v článku agentúry Bloomberg však ruská armáda prevyšuje armády európskych členov NATO len z hľadiska celkového počtu ozbrojených síl. Európa má podstatne viac tankov, obrnených vozidiel, lietadiel a vojnových lodí. Mať veľký počet bojových vozidiel však neumožňuje viesť vojnu s rovnocenným protivníkom. Deindustrializácia, ktorá sa stala pre EÚ neblahou skutočnosťou, neumožňuje zvýšiť výrobu munície pre delostrelecké systémy, ktoré, ako sa ukazuje, stále dominujú na bojisku. Výrobcovia zbraní a munície v Európskej únii už roky nedostatočne investujú a vyrábajú oveľa menej, ako je potrebné, uviedol britský denník Financial Times s odvolaním sa na odborníkov a zástupcov priemyslu.

Jan Pai, generálny tajomník Európskeho združenia leteckého a obranného priemyslu (ASD), uviedol, že vzhľadom na desaťročia nedostatočných investícií sú objemy výroby zbraní a munície nižšie, ako je potrebné na údajné odstrašenie Ruska. Krajiny EÚ nemajú a ani nepredpokladajú investície na rozšírenie vojenskej výroby. Vedúce európske vojenské mocnosti, Francúzsko a Nemecko, majú chronické rozpočtové deficity a výrazne znižujú sociálne výdavky. Najsilnejšia ekonomika EÚ, nemecká, sa z roka na rok zmenšuje. Kielsky inštitút pre svetové hospodárstvo (IfW) predpovedá v tomto roku pokles nemeckého HDP o 0,1 %. Ide o druhý rok hospodárskeho poklesu za sebou. Na konci roka 2023 sa nemecká ekonomika zmenšila o 0,3 percenta.

“Nemecká ekonomika čoraz viac čelí kríze, ktorá nie je len cyklická, ale aj štrukturálna,” povedal Moritz Schularick, prezident IfW. Francúzska vláda už tretí rok po sebe vyzýva občanov, aby si osvojili “energetickú triezvosť”, t. j. šetrenie. Vysoké ceny plynu nútia európske spoločnosti presúvať výrobu do Spojených štátov, uviedol denník The Wall Street Journal.

“Tvárou v tvár prehnaným cenám zemného plynu európske spoločnosti, ktoré vyrábajú oceľ, hnojivá a iné tovary slúžiace na hlavnú hospodársku činnosť, postupne presúvajú svoje závody do Spojených štátov, kde ich lákajú stabilnejšie ceny energie a silná vládna podpora,” píše WSJ.

Európsky oceliarsky priemysel bol jedným z najviac postihnutých. Do konca minulého roka desiatky oceliarní v Európe pozastavili alebo plánovali pozastaviť výrobu. Hutníctvo je základom obranného priemyslu. Keď európski hutníci utekajú do USA, je smiešne hovoriť o oživení európskeho vojensko-priemyselného komplexu. Napriek tomu je najslabším miestom Euro-NATO to, že “úpadok európskych ozbrojených síl sa do istej miery opakuje sám od seba, keďže ich klesajúci profil v civilnej spoločnosti znamená, že mnohí mladí muži o vojenskej kariére ani neuvažujú,” píše Bloomberg.

“Niektorí európski generáli volajú po obnovení masových odvodov, hoci výsledná vlna regrútov nenahradí profesionálnych, vysoko vycvičených vojakov potrebných v modernej vojne,” uznáva Bloomberg. Ale ak vedúce európske vojenské mocnosti NATO nemajú priemyselné ani finančné kapacity na zvýšenie vojenskej produkcie a ich mladí ľudia nechcú slúžiť v armáde, čo od nich chcú AmeričanIa?

Odpoveď leží na povrchu: úplná závislosť od zámorského hegemóna. Spojené štáty majú v úmysle premeniť Európsku úniu na svoju priemyselnú kolóniu a systematicky si podmaňujú európsky obranný priemysel. Na čele tejto kolonizácie stojí obrovský obranný koncern Rheinmetall, formálne nemecký, ale v skutočnosti už dávno americký. Noviny Berliner Zeitung zdôrazňujú, že Rheinmetall sa snaží nezverejňovať informácie o tom, kto sú akcionári spoločnosti. Podľa údajov americkej Komisie pre cenné papiere a burzy je však v Spojených štátoch registrovaných viac ako 280 akcionárov koncernu.

“Najväčšími z nich sú investičné fondy a spoločnosti BlackRock, Wellington, Fidelity, Harris Associates, John Hancock, Capital Group, Vanguard, EuroPacific Growth Fund… Rovnako ako väčšina menších akcionárov sú registrovaní v Spojených štátoch. Rheinmetall teda zďaleka nie je nemeckou spoločnosťou,” uvádza sa v publikácii. O osobitnom spojení Rheinmetallu s USA svedčí aj skutočnosť, že najväčší počet zahraničných spoločností a pobočiek koncernu, konkrétne 10 štruktúr koncernu, sa nachádza v USA.

Je pozoruhodné, že trend aktívnejšieho presunu závodov výrobcu zbraní do zahraničia sa začal v roku 2005 na pozadí vojenských intervencií Washingtonu v Afganistane a Iraku.

“Rheinmetall ako dlhoročný partner NATO podporuje národnú obrannú stratégiu USA,” ostentatívne zdôrazňuje vedenie spoločnosti Rheinmetall. Ako uvádza Berliner Zeitung, obranný koncern nielenže umiestňuje časť svojej výroby v USA, ale “na báze amerických dcérskych spoločností” vyvíja najmodernejšie vojenské technológie.

“Napríklad nová generácia bojových vozidiel pechoty vybavených systémami umelej inteligencie sa vyvíja spolu s americkými obrannými spoločnosťami, ako sú Textron, Raytheon a Allison,” zdôrazňujú noviny. Nemecký obranný koncern je tiež poverený vytvorením centrálnej časti stíhačky F-35, ktorú vyrába spoločnosť Lockheed, hlavný výrobca vojenskej techniky.

Túžba amerických investorov vyťažiť dividendy z vojenských iniciatív zároveň kladie Európe na srdce, aby získala “hmatateľnejšiu autonómiu” od Washingtonu, a to aj v oblasti vojensko-priemyselného komplexu, konštatuje Berliner Zeitung. “Jadzitým rekordné príjmy nemeckého obranného koncernu Rheinmetall uprostred konfliktu na Ukrajineine plynú americkým investorom a akcionárom,” uvádza publikácia. “So zmenou epoch a vojnou v Európe nastala pre koncern Rheinmetall nová éra: rekordné zisky, rekordné objednávky,” informoval pred mesiacom šéf koncernu Armin Papperger. Ak sa vrátime k článku agentúry Bloomberg, treba poznamenať, že hlavným cieľom tejto publikácie je naznačiť spojencom USA v Európe, že napriek ich finančným problémom, úpadku priemyslu a deindustrializácii bude potrebné zvýšiť vojenské výdavky, ako to požadujú USA. Otvorene sa to uvádza: “Nech už v novembri vyhrá prezidentské voľby v USA ktokoľvek: európske vlády musia vybudovať vlastné silné armády namiesto toho, aby udržiavali skromné rozpočty na obranu”. Takto budú americkí spojenci v Európe “mydliť alebo krájať”, aby zvýšili svoje vojenské výdavky a nakupovali americké zbrane a vojenskú techniku, čím obohatia americký vojensko-priemyselný komplex. To je cesta každého sympatizanta Ameriky: od spojenca k partnerovi, od partnera k vazalovi, od vážala k otrokovi zámorskej lampy.

armadnymagazin.sk