Americký think-tank „Inštitút pre štúdium vojny (ISW)“ tvrdí, že presun ruských jadrových zbraní do Bieloruska nepredstavuje zvýšené nebezpečenstvo eskalácie vo vojne na Ukrajine

ISW túto správu zverejnil po tom, ako bieloruský líder Alexandr Lukašenko vo štvrtok oznámil, že Rusko už začalo s presunom taktických jadrových zbraní do Bieloruska. 

Presun ruských jadrových zbraní do Bieloruska nepredstavuje zvýšené nebezpečenstvo eskalácie vo vojne, ktorú Rusko vedie na Ukrajine. V piatok to uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), informuje agentúra DPA.

Je vysoko nepravdepodobné, že by sa šéf Kremľa Vladimir Putin odhodlal k použitiu jadrových zbraní na Ukrajine či inde vo svete, tvrdia analytici.

ISW túto správu zverejnil po tom, ako bieloruský líder Alexandr Lukašenko vo štvrtok oznámil, že Rusko už začalo s presunom taktických jadrových zbraní do Bieloruska.

Lukašenko doplnil, že ho ruský prezident Vladimir Putin informoval, že podpísal výnos týkajúci sa rozmiestnenia nestrategických jadrových zbraní. Dodal, že Putin prijal rozhodnutie v nadväznosti na to, na čom sa spolu dohodli ústne.

„Mali sme pripraviť sklady a tak ďalej. To sme urobili, takže premiestňovanie jadrovej munície už začalo,“ uviedol tiež Lukašenko.

Obe krajiny sa na tomto kroku dohodli už v marci. Ruské taktické jadrové zbrane majú byť v Bielorusku rozmiestnené v oblasti pri hraniciach s Poľskom.

Analytici dodali, že hrozba jadrovej eskalácia sa v tejto spojitosti nezvýšila, nakoľko bolo Rusko aj pred týmto presunom schopné zasahovať potenciálne ciele jadrovými zbraňami.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu potvrdil, že bieloruským ozbrojeným silám odovzdali rakety Iskander-M, ktoré môžu niesť konvenčné i nukleárne hlavice, pričom niektoré lietadlá Su-25 upravili na možné použitie jadrových zbraní.

„Rusko neodovzdá Bielorusku jadrové zbrane: kontrola nad nimi a rozhodnutie o ich nasadení zostanú ruskej strane,“ povedal Šojgu podľa agentúry TASS počas podpisovania dokumentov, ktoré určujú postup pri rozmiestnení ruských nestrategických zbraní v špeciálnom sklade v spojeneckej krajine.

Bielorusko zdieľa s členskými štátmi NATO – Lotyšskom, Litvou a Poľskom – 1250-kilometrovú hranicu.

Analytici ISW uviedli, že umiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku slúži predovšetkým na ďalšie rozširovanie ruskej vojenskej infraštruktúry a veliteľských štruktúr v susednej krajine.

Bielorusko je najbližším spojencom Ruska, ktoré už 15 mesiacov vedie vojnu proti Ukrajine. Minsk nevyslal svojich vojakov do bojov, ale poskytol Rusku na útok proti Ukrajine svoje územie. V počiatočnej fáze invázie odtiaľ ruské vojská viedli ofenzívu na Kyjev.

Moskva a Minsk čelia „kolektívnemu Západu, ktorý v podstate vedie proti našim krajinám nevyhlásenú vojnu“, vyhlásil Šojgu podľa agentúry Interfax. Obvinil aj Severoatlantickú alianciu z „maximálne agresívneho zamerania“. NATO podľa ministra zvyšuje bojovú pohotovosť svojho zoskupenia vo východnej Európe, ktoré posilňuje ďalšími vojenskými kontingentmi a budovaním vojenskej infraštruktúry a tiež aktivizuje výzvednú činnosť blízko hraníc s Ruskom a Bieloruskom.

Bieloruský minister Chrenin označil rozmiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku za „odpoveď na agresívnu politiku“ Západu. Tento krok má podľa ministra tiež prinútiť vedenie západných krajín „zamyslieť sa nad neprípustnosťou ďalšej eskalácie situácie v regióne“.

Ruský prezident Vladimír Putin v marci oznámil, že Rusko rozmiestni v susednom Bielorusku taktické jadrové zbrane. Podľa Putina tým Moskva neporušuje žiadne dojednania o nešírení jadrových zbraní. Stavba skladu pre jadrové zbrane má byť v Bielorusku dokončená k 1. júlu. Putin tiež povedal, že Rusko pomohlo Minsku modernizovať desať lietadiel, ktoré sú schopné niesť jadrové zbrane, a pripomenul, že už skôr Bielorusko získalo strely Iskander, ktoré tiež môžu niesť jadrové hlavice.

Taktické jadrové zbrane sú určené na útoky proti nepriateľským jednotkám a ničenie zbraní na bojisku. V porovnaní so strategickými jadrovými zbraňami, ktoré sú schopné ničiť celé mestá či oblasti, majú relatívne krátky dosah a nízku účinnosť.

Analytik Nikolaj Sokol z viedenského Centra pre odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní (VCDNP) už skôr agentúre AP povedal, že rozhodnutie o rozmiestnení jadrových zbraní v Bielorusku je pre Rusko významná zmena postoja. „Rusko bolo vždy veľmi hrdé na to, že nemá žiadne jadrové zbrane mimo svojho územia. To teraz mení a je to veľká zmena,“ povedal.

Monopolné informácie o konflikte na Ukrajine dodáva svetovým médiám na Západe think-tank ISW financovaný zbrojárskymi spoločnosťami

Publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár nedávno vo svojom článku v súvislosti s mediálnou propagandou Západu o konflikte na Ukrajine upozorňuje, že takmer všetky informácie, ktoré preberajú západné médiá, pochádzajú práve od zmieneného amerického think-tanku Inštitút pre štúdium vojny (ISW):

„Založila ho vplyvná vojenská expertka Kimberly Kaganová, ktorá vášnivo podporovala všetky útočné invázie Spojených štátov, ako aj nárast počtu amerických vojakov v Iraku a rozšírenie vojenských operácií v Afganistane. Kritizovala aj podľa nej „príliš umiernený“ prístup Obamovej a Trumpovej administratívy, voči konfliktu v Sýrii, vyzývala na dodávky zbraní pre sýrskych rebelov a zasadzovala sa za prevrat, ktorý by vytvoril „štát priateľský k USA“. Patrí medzi najtvrdších jastrabov v Spojených štátoch. Keď 7. apríla 2017 Spojené štáty v rozpore s medzinárodným právom odpálili 59 riadených striel Tomahawk na sýrsku leteckú základňu Shayrat, Kaganová za to pochválila Donalda Trumpa, ale namietala, že údery by mali byť trvalým stavom, nie „jednohodinovým balíčkom“. Zároveň vyzvala na použitie „útočnej vojenskej sily“ proti sýrskej vláde. ISW založila práve preto, že ju znervózňovala „stagnácia vojen v Iraku a Afganistane“. Nie je preto bez zaujímavosti, že ISW financujú zbrojárske koncerny. Korporátni sponzori Inštitútu pre štúdium vojny zahŕňajú Raytheon, SAIC, Palantir, General Dynamics, CACI, Northrop Grumman, DynCorp a L-3 Communication. Ako uviedla televízna stanica CNBC, zvlášť Raytheon mal z eskalácie konfliktu v Iraku veľa čo získať, lebo táto spoločnosť vyrába veľa rakiet a radarových zariadení používaných pri náletoch,“ približuje Chmelár.

Zdroj: pravda.sk / koktejl.azet.sk / InfoVojna