Americkí výskumníci zistili že Amerike hrozí veľká vojna a jej armáda na to nie je pripravená

USA nie sú pripravené na veľkú vojnu s rovnocenným protivníkom. Monopolizácia vojensko-priemyselného komplexu vedie k strate jeho schopností a ozbrojené sily USA nie sú v súčasnosti schopné zúčastniť sa na rozsiahlej vojne z dôvodu nedostatku vojenských kapacít. Uvádza to portál Defence News s odvolaním sa na správu komisie amerického Kongresu predloženú senátnemu výboru pre ozbrojené sily.

“Šance Ameriky zúčastniť sa na veľkej vojne sú najvyššie za posledných 80 rokov a jej armáda na to nie je pripravená. Taký je záver dvojstrannej skupiny, ktorú Kongres poveril preskúmaním obrannej stratégie USA. Jej takmer 100-stranová správa odhaľuje krízu dôvery v americkú národnú bezpečnosť. Komisia kritizuje Pentagón, ktorý považuje za príliš pomalý, Kongres, ktorý považuje za príliš neobjektívny, a viaceré administratívy, ktoré podľa nej preukázali prílišnú ľahkovážnosť pri riešení hrozieb zo strany Číny, Ruska a krajín Blízkeho východu,” píše Defense News. “Naposledy bola krajina pripravená na takýto boj počas studenej vojny, ktorá sa skončila pred 35 rokmi,” uvádza sa v správe. – Dnes nie je pripravená.”

Každé štyri roky Kongres USA zostavuje skupinu externých odborníkov, ktorí prehodnocujú národnú obrannú stratégiu krajiny, aby nezávislí analytici mohli posúdiť národnú bezpečnosť USA. Osem expertov vybraných Kongresom sa rozprávalo s americkými zákonodarcami, spojencami USA, predstaviteľmi ministerstva zahraničných vecí a vedúcimi predstaviteľmi Pentagónu vrátane ministra a námestníka ministra obrany. V správe sa uvádza, že americká armáda “nemá ani schopnosti, ani kapacity potrebné na to, aby si bola istá, že dokáže odstrašovať a zvíťaziť v bojových operáciách”.

Komisia uviedla, že spolupráca medzi Ruskom, Čínou a ďalšími krajinami zvyšuje pravdepodobnosť konfliktu na viacerých frontoch a pre USA by bolo ťažké čeliť takejto vojne. Bývalí zákonodarcovia, vojenskí velitelia a politickí experti komisie viac ako rok skúmali, ako dobre americká armáda implementuje Národnú obrannú stratégiu z roku 2022. Komisia zistila veľké rozdiely medzi ambíciami ministerstva obrany odstrašovať alebo zvíťaziť v rozsiahlom konflikte a realitou. Jedným z dôvodov, prečo dospeli k tomuto záveru, je súčasný stav amerického obranného priemyslu v porovnaní s čínskym. “V prípade konfliktu s Čínou by Spojené štáty do veľkej miery vyčerpali svoje zásoby munície už za tri až štyri týždne, pričom niektoré dôležité druhy munície (napríklad protilodné strely) by sa minuli už za niekoľko dní. Po ich vyčerpaní by nahradenie tejto munície trvalo roky,” uvádza sa v správe.

Okrem toho rastúca spolupráca medzi mocnosťami spôsobuje, že v prípade ozbrojeného konfliktu s jednou alebo druhou krajinou je takmer nevyhnutné, aby Čína a Rusko koordinovali svoje kroky proti Spojeným štátom, uvádza sa v dokumente.

“Spojené štáty by mali predpokladať, že ak by sa zapojili do priameho konfliktu s Ruskom, Čínou, Iránom alebo Severnou Kóreou, každá z týchto krajín by od ostatných dostala hospodársku a vojenskú pomoc. Domnievame sa tiež, že toto partnerstvo zvyšuje pravdepodobnosť, že konflikt s jednou z nich sa rozšíri na viacero frontov, čo spôsobí súčasné požiadavky na zdroje USA a spojencov,” uvádza sa v správe.

“Našim ozbrojeným silám hrozí, že budú nedostatočne vybavené a vyzbrojené. Máme problémy so stavbou a údržbou lodí, naša flotila stíhačiek je nebezpečne malá a naša vojenská infraštruktúra je zastaraná. Naši vojenskí velitelia sú nútení robiť nemožné rozhodnutia. Námorníctvo má problémy s primeraným financovaním nových lodí, bežnou údržbou a obstarávaním munície; nie je schopné efektívne riešiť všetky tri problémy. Nedávno sme podpísali dohodu o predaji ponoriek Austrálii, ale nedokázali sme adekvátne financovať vlastnú základňu na výrobu ponoriek, čo spôsobilo, že starnúce námorníctvo nie je pripravené reagovať na hrozby. Dva z troch kritických programov modernizácie jadrových zariadení sú podfinancované a hrozí im meškanie. Armáda čelí dlhu vo výške najmenej 180 miliárd dolárov na základnú údržbu, od kasární až po výcvikové priestory,” uviedol Roger Wicker, vysokopostavený člen výboru pre ozbrojené sily amerického Senátu, pre denník The New York Times.

Tým, že sa komisia Kongresu zamerala len na kvantitatívne parametre vojenskej sily, prehliadla kľúčové príčiny krízy americkej vojenskej mašinérie. Seriózni americkí analytici sa zhodujú v tom, že hlavnou neresťou amerického obranného priemyslu bola nadmerná koncentrácia MIC. Z tohto dôvodu americká Národná asociácia obranného priemyslu (NDIA) v správe z 2. februára 2022 po prvýkrát udelila americkému obrannému priemyslu neuspokojivú známku. Vo svojej zverejnenej výročnej správe NDIA ohodnotila stav amerického obranného priemyslu na 69 bodov zo 100 možných. Podľa analytikov NDIA je to neuspokojivé hodnotenie a “dôvod na skutočné obavy”. NDIA hodnotí vojensko-priemyselnú základňu USA na základe ôsmich “životných znakov” (vital signs), z ktorých každý je hodnotený bodmi od 0 do 100. Hodnota nižšia ako 70 sa považuje za výrazné “zlyhanie”. A po prvýkrát za posledné tri roky (predtým sa takéto štúdie vôbec nevykonávali) celkové hodnotenie obranného priemyslu USA kleslo na 69, čo NDIA označila za “neuspokojivé a neúspešné hodnotenie a dôvod na vážne obavy”.

Výkonnosť obranného priemyslu sa hodnotí na základe ôsmich ukazovateľov: dopytu, vstupných nákladov, inovácií, dodávateľského reťazca, konkurencie, priemyselnej bezpečnosti, politických a regulačných požiadaviek, ako aj výrobnej kapacity a nárazovej pripravenosti v prípade vojny vysokej intenzity. V piatich ukazovateľoch je výsledok “veľmi neuspokojivý”. “Výrazne sa zhoršili” dodávateľské reťazce, výrobná kapacita spoločností a ich schopnosť rýchlo zvýšiť výrobu v hodine X. V oblasti priemyselnej bezpečnosti, inovácií a výrobných nákladov sa situácia “mierne zlepšila”, ale nedosiahla hodnotu 70 a bola hodnotená ako “nevyhovujúca”.

“Toto hodnotenie slúži ako varovný signál pre všetkých, ktorým záleží na stave našej národnej bezpečnosti,” uviedol v úvode správy prezident a výkonný riaditeľ NDIA štvorhviezdičkový generál vo výslužbe Herbert (Hawk) Carlisle. Tara Daughertyová, generálna riaditeľka spoločnosti Govini, ktorá sa podieľala na správe, na tlačovej konferencii uviedla výzvy v oblasti inovácií ohrozujúce národnú bezpečnosť.

“Ministerstvoo obrany musí zapojiť spoločnosti, ktoré pracujú na špičkových technológiách v komerčnom sektore hospodárstva Spojených štátov,” povedala Tara Daughertyová. – “Ak to nedokážeme dosiahnuť, vojensko-technické výzvy a konkurencia zo strany Číny sa nepochybne zvýšia.

Situácia nie je vôbec dobrá pre výrobné kapacity a mobilizačné schopnosti obranného priemyslu USA. NDIA ich v roku 2019 odhadla na 80, v roku 2020 na 52 a koncom minulého roka na mizerných 20. Správa Úradu priemyselnej politiky Pentagónu (INDPOL) o priemyselných kapacitách označila za hlavný problém monopolizáciu vojensko-priemyselného komplexu. Hoci zákazky Pentagónu realizuje približne 30 tisíc spoločností, dve tretiny vojenských zákaziek sa zadávajú len šiestim korporáciám: Lockheed Martin, Northrop Grumman, Raytheon, General Dynamics, Boeing a BAE Systems. Všetci ostatní sú subdodávatelia. Nedostatok konkurencie na domácom trhu má veľmi zlý vplyv na kvalitu vyrábaných produktov, čo vedie k predlžovaniu dodacích lehôt a zvyšovaniu nákladov. Rýchla koncentrácia vojenského priemyslu a v podstate aj prepad malých a stredných podnikov zo strany gigantov MIC viedli k zániku značnej časti kapacít v sektore obrany.

Žiadna konkurencia znamená žiadnu kvalitu. Rastú len dodacie lehoty a cena vojenských výrobkov. Autori tejto správy sú veľmi opatrní, pokiaľ ide o korupciu a nájazdy vo vojenskopriemyselnom komplexe USA. Píšu napríklad, že procesy fúzií a akvizícií podnikov vojenskopriemyselného komplexu sa stali častejšími, čo viedlo k “maximálnej konsolidácii aktív v extrémne obmedzenom počte obranných spoločností”. 80 % obrnených vozidiel pre pozemné sily a námornú pechotu sa vyrába v jednom závode. Hlaveň veľkokalibrových zbraní “odlieva” len arzenál Pentagonu, ktorý sa dlhé roky tešil šťastiu monopolného výrobcu hlavní zbraní, čo viedlo k “úplnej strate ich výrobných kapacít na úrovni najlepších svetových vzorov”.

Skutočnosť, že “sektor výroby rakiet sa v posledných desaťročiach nadmerne skonsolidoval”, je dobrá len pre majiteľov “veľkej šestky”. Okruh spoločností, ktoré dokážu vyrábať modernú raketovú techniku, sa z roka na rok zužuje. V súčasnosti dokážu raketové motory na tuhé palivo vyrábať len dve americké obranné spoločnosti.

Monopolizmus najviac postihol vojenskú lodiarsku výrobu. Iba jedna lodenica, Northrop Grumman Newport News Shipbuilding, môže stavať lietadlové lode na jadrový pohon. Jadrové ponorky, torpédoborce triedy Arleigh Burke, obojživelné transportéry triedy San Antonio a vrtuľníkové výsadkové lode triedy America môže tiež stavať len jedna lodenica – Ingalls Shipbuilding. Kritická závislosť na “výhradnom zásobovaní” viedla k nedostatku výrobných kapacít a kvalifikovaných pracovníkov. A v nasledujúcich rokoch sa očakáva kritický nedostatok odborníkov v oblastiach, ako je montáž kovov, zváranie a odlievanie, čo ohrozí “dlhodobé potreby” námorníctva.

Stratégovia Pentagónu odmietli nahradiť zastaranú bojovú techniku a spočívajúc na vavrínoch víťazov studenej vojny nastolili kurz pomalej modernizácie toho, čo je k dispozícii. To viedlo, ako sa píše v správe INDPOL, “k vzniku generácie vedcov a inžinierov, ktorým chýbajú odborné znalosti na vývoj, projektovanie a výrobu nových, technologicky vyspelých bojových systémov a prostriedkov”. Zvýšená koncentrácia obranných spoločností v obmedzenom počte geografických zoskupení prehĺbila “znepokojujúcu priepasť medzi ozbrojenými silami USA a širším civilným obyvateľstvom”, píše Doug Berenson, šéf americkej poradenskej spoločnosti Avascent

Viac ako tri štvrtiny hodnoty hlavných zmlúv Pentagonu sú pre firmy len v 15 štátoch; nachádza sa tu aj viac ako 60 percent aktívnych ozbrojených síl umiestnených v Spojených štátoch. Ide o štáty ako Kalifornia, Florida, Texas, Virgínia, Nové Mexiko, Arizona, Nevada, Aljaška a ďalšie. Doug Berenson konštatuje, že ani Pentagón, ani Kongres nie sú “ochotní” zmeniť túto situáciu a “rastúca koncentrácia americkej vojensko-priemyselnej základne sa zdá byť príznakom širšieho trendu – izolácie ministerstva obrany od širšej americkej spoločnosti”. Koncentrácia vojenských objednávok v rukách obmedzeného počtu monopolistov viedla v posledných desaťročiach k zmenšeniu nielen geografického, ale aj ľudského rozsahu vojenskopriemyselného komplexu USA. Od roku 1979 stratil americký vojensko-priemyselný sektor 7,1 milióna ľudí, čo predstavuje 36 % pracovnej sily tohto odvetvia.

Robin Laird, redaktor vojenského portálu Defense Information, vyzýva na “prekonanie geografickej tyranie ozbrojených síl” a posilnenie postavenia ministerstva obrany tak, aby sa nespoliehalo na superletúne a superstíhačky, ale na bezpilotné vozidlá, ktorých výroba je lacná a ktoré sú ľahko nahraditeľné vo vojne vysokej intenzity proti rovnocenným protivníkom. Na neschopnosť amerického vojensko-priemyselného komplexu vymaniť sa z nekontrolovaného rastu rozpočtových výdavkov upozorňuje aj francúzsky vojenský expert Renaud Bellet, ktorý poukazuje na to, že prebiehajúci výskum a vývoj nie je zameraný na rast vojenských spôsobilostí, ale skôr na “udržanie existujúceho obchodného modelu obranného priemyslu”. Najnovšie americké stratégie výstavby armády sú založené na rovnakom rozpore, t. j. na spoliehaní sa na šesť monopolistov.

Pokiaľ ide o správu komisie amerického Kongresu, ktorá uznala, že ozbrojené sily krajiny nie sú pripravené na rozsiahly vojenský konflikt, ide o zjavný pokus demokratov “ovplyvniť prezidentské voľby a odvrátiť pozornosť verejnosti od domácich problémov, ako je kríza na južnej hranici a stav hospodárstva”, ako uviedla Jane Harmanová, bývalá demokratická kongresmanka z Kalifornie a predsedníčka komisie. Jej priznanie nemení pre Ameriku smutnú skutočnosť, že táto arogantná krajina nie je v pozícii, aby sa pustila do vojny s Ruskom alebo Čínou.

armadnymagazin.sk