Americké sankcie sú nanič. Turecko rokuje o ďalšej dodávke ruských S-400

Turecko aj naďalej rokuje s Ruskou federáciou o nákupe druhého pluku systémov PVO S-400 a o možnosti ich spoločnej výroby, nehľadiac na sankcie USA. Vyhlásil to vedúci sekretariátu obranného priemyslu Turecka Ismail Demir.

“Nevidíme, že by sankcie mali značný vplyv. Sú nespravodlivé a USA to majú napraviť. Neraz sme vyhlásili, že jazyk sankcií na Turecko nezapôsobí. Rokujeme aj naďalej s RF o spoločnej výrobe S-400 , ” vyhlásil Demir vo vysielaní televíznej stanice NTV.

Dodávky najnovších ruských systémov PVO S-400 , ktoré vyvolali krízu vo vzťahoch Turecka s USA, začali v polovici júla roku 2019. Washington požiadal, aby sa Turecko tejto transakcie vzdalo a kúpilo namiesto toho americké komplexy Patriot, a vyhrážal sa, že pozdrží alebo vôbec zruší predaj Turecku najnovších stíhačiek F-35, a tiež zavedie sankcie v súlade s CAATSA (zákon O boji proti nepriateľom Ameriky prostredníctvom sankcií). Ankara odmietla ustúpiť a pokračovala v rokovaniach o dodatočnej dodávke S-400.

programový riaditeľ Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Ivan Timofejev vyhlásil, že USA nedokážu Turecko prehovoriť, aby sa vzdalo ruských protilietadlových raketových komplexov S-400, pre tureckú stranu to nebude výhodné ani ekonomicky, ani politicky. Okrem toho neponúkajú Američania Ankare žiadnu náhradu.

Vo februári minister zahraničia USA Antony Blinken telefonicky prediskutoval so šéfom tureckého MZV Mevlut Çavuşogluom otázku nákupu ruských protilietadlových raketových komplexov S-400 Tureckom a vyzval ho, aby sa Turecko týchto systémov vzdalo.

“Táto výzva zatiaľ nič neovplyvní, pretože už sú tieto systémy kúpené, a už boli v Turecku zaradené do výzbroje. Američania budú musieť vynaložiť akési extraordinárne úsilie, aby o tom Turkov presvedčili. Ponúknuť im napríklad alternatívne systémy Patriot. A potom, keď sa Turci vzdajú S-400 a odmietnu plniť zmluvy s Moskvou a svoje záväzky, budú musieť zaplatiť pokutu … Pre Turecko to nie je výhodné ani ekonomicky, ani politicky, pretože im USA neponúkajú žiadnu náhradu, “usudzuje odborník.

Podľa jeho slov nie je jasné, či je Washington ochotný dodávať Ankare Patrioty – veď jednou z príčin nákupu ruských komplexov S-400 bolo, že Turci nedostali od Američanov Patrioty.

“USA už dokonca zavádzali proti Turecku sankcie, neponúkli ale žiadnu náhradu, nič konkrétne. Ale (turecký prezident Recep Tayyip) Erdogan je politik realistický a pragmatický, a myslím si, že má na to iný názor, a preto by sme od neho zatiaľ nemali očakávať žiadne akcie, “dodal Timofejev.

Turecko je pripravené urobiť ústupky ruským systémom PVO S400

Vo februári sme písali, že za získanie a vyskúšanie ruského systému protivzdušnej obrany S-400 „Triumph“ s cieľom jeho uvedenia do prevádzky bolo Turecko vylúčené z programu bojových lietadiel F-35, od ktorého očakával 100 exemplárov. A aby nebolo dosť, Američania zakázali akúkoľvek licenciu na export vojenského materiálu do Turecka.

A čo viac, posledné stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO, na ktorom sa zúčastnil bývalý šéf americkej diplomacie Mike Pompeo, bolo búrlivé a jeho výmeny s tureckým náprotivkom Mevlutom Cavusoglu boli nezvyčajne „živé“.

A čo administratíva Biden? 5. februára na otázku ohľadom aféry S-400 hovorca Pentagónu John Kirby ubezpečil, že pozícia Washingtonu „sa nezmenila“. A dodal: „S-400 je nekompatibilný s F-35 a Turecko bolo vyradené z tohto programu“.

Kirby ďalej pokračoval, Turecko „malo za posledné desaťročie mnoho príležitostí na nákup obranného systému Patriot zo Spojených štátov“, ale „sa rozhodlo kúpiť S-400, ktorý poskytuje príjmy, prístup a vplyv Ruska na Turecko“.

Po telefonickom rozhovore s hovorcom tureckého predsedníctva minulý týždeň však Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan uviedol, že hovoril o nadviazaní „konštruktívnejšieho vzťahu medzi USA a Tureckom“ vyriešením ich sporov „efektívnejšie“ prijatím „nového prístupu“.

Potom, a keď Pentagón zopakoval svoju neústupnosť voči S-400, americký veľvyslanec v Turecku David Satterlfield prijal zmierlivejší tón. “Dúfame, že problém s S-400 bude možné vyriešiť. Ale ak nie, budeme sa naďalej zameriavať na všetky oblasti našej spolupráce, ktoré nie sú priamo ovplyvnené sankciami, ktoré sme zaviedli. Veľmi si vážime vzťahy s Tureckom vo všetkých jeho rozmeroch. V bezpečnostných vzťahoch je Turecko cenným a zásadným partnerom NATO a strategickým spojencom“, uviedol americký veľvyslanec.

Avšak so sankciami proti SSB a jeho vylúčením z programu F-35 hrozí Turecku iránsky scenár. Pred založením islamskej republiky v Teheráne bol Irán dôležitým zákazníkom amerického zbrojného priemyslu, ktorý si zaobstaral lietadlá F-14 Tomcat, F-4 Phantom a F-5 Tiger II. A išlo o veľkú objednávku lietadiel F-16.

Po tom, ako bol iránsky vodca zbavený moci, USA uvalili na Irán embargo. Embargo, ktoré komplikovalo údržbu nakúpených stíhačiek. Vďaka vlastnej vynaliezavosti sa iráncom podarilo zabezpečiť údržbu vo vlastnej réžii a mohli tak naďalej používať už nakúpené stroje od svojho bývalého spojenca. Ale vlastná réžia bola ťažko zaplatená zdĺhavosťou všetkých postupov. Podľa Tom-a Cooper-a, ktorého citoval Forbes, však počas vojny Irán / Irak trvalo 400 hodín údržby na jednu hodinu letu s lietadlom F-14 Tomcat. Či to je skutočne tak sa z amerických dezinformačných zdrojov nedá zistiť. S istotou sa však dá povedať, že kým si Iránci našli vhodné postupy, nejakú dobu to určite trvalo. Ale vynašli sa, čoho svedkom je fakt, že tieto stroje ešte lietajú. Iránci si ich prípadne vylepšujú vlastnými technológiami, aleb dokonca stavajú svoje (odvodené od US strojov) vlastné (Saeqeh-80, Kowsar).

Pre zrelý, sebavedomý národ je vo svojej podstate spásou každé embargo. Dá priestor pre využitie vlastného potenciálu a môže to pozdvihnúť vnútorné kapacity výroby na nečakanú úroveň a s tým súvisí ešte vyššia miera nezávislosti na cudzích okupačných veľmociach akou je napríklad USA a kedysi bolo aj ZSSR. Turecké letectvo však nie je ďaleko od toho, aby sa ocitlo v podobnej situácii.

V súčasnom stave sa Turecko môže spoliehať iba na seba, že nechá svoje F-16 lietať. Riaditeľ SSB Ismail Demir v skutočnosti nedávno oznámil program revitalizácie starších zariadení. Ide o predĺženie ich životnosti na 12 000 letových hodín a generálnu opravu a renováciu 1 200 až 1 500 konštrukčných častí lietadla.

„Turecký letecký a kozmický priemysel môže poskytnúť štrukturálne vylepšenia pre F-16, turecký motorový priemysel môže poskytnúť riešenia pre údržbu a opravy motorov a špecialista na vojenskú elektroniku Aselsan môže v prípade potreby vylepšiť avioniku,“ uviedol nedávny analytik pre Strategické štúdie [centrum BESA].

Grécko zároveň prudkým tempom modernizuje svoje bojové letectvo a akvizíciou 18 =Rafale= z Francúzska, dohodnutou v rekordnom čase. A hovorí sa o kúpe ďalších lietadiel a to tých síce pekných, ale aspoň nepoužiteľných (asi) 20 F-35A. Samotní američania sa vracajú k F-16 kvôli nepoužiteľnosti ich zázraku v skutočnom konflikte a obzvlášť proti vyspelému súperovi ako je napríklad Rusko, Čína, prípadne Irán. Dodatok: F-35 sa dá používať ako nástroj technologického zastrašenia súpera.

Turecký manévrovací priestor je preto v tejto oblasti úzky. Jedným z riešení by nepochybne bolo obrátiť sa na Švédsko a získať JAS-39 Gripen E/F. Ale toto zariadenie má americké komponenty, čo komplikuje možný nákup. Ďalším riešením by bolo obrátiť sa na Rusko a získať Su-35 alebo Su-57. Takúto hypotézu uviedla Ankara. Napokon by mohol byť riešením vývoj vlastného bojového lietadla 5. generácie TF-X. Ale nie okamžite.

Táto situácia nepochybne vysvetľuje komentáre tureckého ministerstva obrany Hulusi Akar v denníku Hurriyet z 9. februára. „Sme otvorení rokovaniam o modeli podobnom tomu, ktorý platí pre S-300 na ostrove Kréta v Grécku,“ uviedol.

Na konci 90. rokov Cyperská republika skutočne získala dva ruské systémy PVO S-300. To spôsobilo regionálnu krízu. Turecko za tento nákup nešetrilo nijakou kritikou a vyhrážkami voči Nikózii. Napokon obe predmetné batérie prevzalo Grécko, ktoré ich nainštalovalo na Krétu. Jeden z nich sa odvtedy použil na skúšobnú streľbu až v roku 2013.

Turecko by preto zvážilo urobiť to isté, to znamená, že S-400 by nemal prevádzkový stav. Turecké sily ich „nebudú musieť používať stále“, uviedol Akar. “Tieto systémy sa používajú v závislosti od stavu ohrozenia o čom rozhoneme sami“, uzavrel.

Maroš Šolc

zdroj: armádny magazín