Americká propaganda pre slabomyseľných od agenta Šnídla s krytím redaktora najväčšieho producenta mediálnych hoaxov na Slovensku – Denníka N

„Agent Šnídl ma obviňuje, že som čitateľom zamlčal „zverstvá ruských okupantov“ z ukrajinského mesta Buča. Podľa jeho logiky šíri „prokremeľskú propagandu“ aj nemecký denník Die Welt, z ktorého som čerpal informácie,“ píše vo svojom statuse publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár“ a zároveň dodáva,

že asi bude musieť poslať redaktorov týchto prestížnych svetových novín na stáž do Denníka N, aby sa naučili, ako sa to robí. „Vy nestojíte na strane ľudí. Ste len propagandisti na strane brachiálnej moci. Hanba vám,“ odkazuje pokrytcom z červených denníčkov.

AMERICKÁ PROPAGANDA PRE SLABOMYSEĽNÝCH

Upozornili ste ma na vskutku zábavný článok Vladimíra Šnídla, agenta s krytím redaktora najväčšieho producenta mediálnych hoaxov na Slovensku, Denníka N. Agent Šnídl znervóznel z môjho včerajšieho statusu (ktorý čítalo viac ľudí ako Denník N za celý týždeň) o tom, že ukrajinská armáda stojí pred kolapsom.

Priznal síce, že nešírim „vyložené hoaxy“, pravidelne dokonca napíšem aj niečo kritické na Rusko, no aj tak vraj „dlhodobo produkujem prokremeľskú propagandu pre náročnejších“. Čiže nezáleží na tom, že je to pravda – ak je to nepríjemná pravda, je to vždy proruská propaganda (pozoruhodné myšlienkové pochody). A vraj vďaka tejto sofistikovanej taktike (predstavte si, aký som len prešibaný) mätiem ľudí, ktorí sú v strede a dostávam ich na zlé chodníčky.

Ešteže tu máme agenta Šnídla, vždy pripraveného nadiktovať ľuďom, čo si majú myslieť…

Keby išlo len o tieto opakujúce sa výlevy a náreky, prečo mu neodpovedám, ignorujem ho spokojne aj naďalej. Činnosť agenta Šnídla totiž nespadá pod definíciu žurnalistiky. On ľuďom neprináša všetky relevantné informácie, na základe ktorých by si mohli vytvoriť kompetentný názor, on ich propagandisticky selektuje a podsúva čitateľom hotový produkt myslenia, čo je klasická taktika propagandy. A takýmito ľuďmi, ktorí vedome, sústredene a dlhodobo klamú, klamstvami deformujú verejnú diskusiu a sú za tieto klamstvá platení, naozaj nemienim strácať čas. Ani jeho pravidelne sa opakujúce náreky, že nie je v mojej spoločnosti vítaný a že je to nefér voči slobode prejavu, ma neobmäkčia. Ako dôkaz môjho hlbokého zmyslu pre slobodu prejavu mu musí stačiť, že ho za jeho štvavú vojnovú propagandu, ktorá je u nás ešte stále trestným činom, nezažalujem. Ale poďme k veci, aby sme si demonštrovali, ako agent Šnídl ohlupuje svoje publikum.

„Chmelár vám nehovorí pravdu!“ hystericky vykrikuje agent Šnídl a obviňuje ma, že som čitateľom zamlčal „zverstvá ruských okupantov“ z ukrajinského mesta Buča.

Teda, po prvé, neviem, prečo by som mal práve pri hodnotení situácie na fronte spomínať Buču. Politická analýza nie je koncert na želanie a Buča nie je zaklínadlo, ktoré musím predpísaným spôsobom opakovať v každom článku. Napokon, podľa logiky agenta Šnídla šíri „prokremeľskú propagandu“ aj nemecký denník Die Welt, z ktorého som čerpal informácie a ktorý taktiež neobsahuje zmienku o Buči.

Asi budem musieť poslať redaktorov týchto prestížnych svetových novín na stáž do Denníka N, aby sa naučili, ako sa to robí… No čo je najdôležitejšie, agent Šnídl ako obyčajne nehovorí pravdu, že ľuďom niečo zatajujem. Len niekoľko dní predtým som vo svojom pravidelnom Drobnohľade Eduarda Chmelára uviedol presne toto: „Dokonca aj vtedy, keď Volodymyr Zelenskyj po masakre v Buči vystúpil pred Bezpečnostnou radou OSN a žiadal vylúčenie Ruska z tohto orgánu, aj vtedy – ako sa dozvedáme z tejto štúdie – prebiehali tajné rokovania.“

Na zázname od 1:47:

Odvolával som sa pritom na závery štúdie z časopisu Foreign Affairs, ktoré naozaj zamlčali slovenské médiá, vrátane červených denníčkov.

Takže aby sme si ozrejmili, kto tu v skutočnosti klame: agent Šnídl doteraz tvrdil, že Ukrajinci vraj nepristúpili na mierovú dohodu preto, lebo bola pre nich ponižujúca. Teraz, keď sa ukázalo, že to nie je pravda a keď samotní Ukrajinci priznávajú, že táto zmluva bola tým najlepším, čo mohli dosiahnuť, vyrukuje agent Šnídl s novým výmyslom, že ju neprijali pre masaker v Buči. A len tak mimochodom pri tom ignoruje závery mimoriadne zdokumentovanej štúdie z prestížneho časopisu Foreign Affairs, ktorý priniesol dôkazy, že Ukrajinci viedli s Rusmi mierové rozhovory aj po masakri v Buči a aby toho nebolo málo, obviní ma, že som to zamlčal, hoci túto informáciu som v skutočnosti priniesol slovenským čitateľom ja.

Tomuto hovorím „argumentačne sa napichnúť na vidly“. Ak raz budete niekedy potrebovať overiť dôveryhodnosť ľudí ako agent Vladimír Šnídl alebo jeho náprotivok Jakub Goda z Kancelárie prezidentky SR, spomeňte si na túto blamáž.

Presne takto vás balamutia. Základom demokracie je pluralita názorov. Ak niekto okliešťuje rôznorodosť postojov v mene akejsi potreby konsenzu, nejde o nič iné ako o diskurz cenzúry. Ak novinár zamlčiava celé spektrum informácií, podsúva vám jediný správny výklad reality a s inými názormi nedokáže racionálne polemizovať, ale vyhlasuje ich za propagandu, môžete si byť istý, že nositeľom propagandy je on sám. V skutočnosti nie je až také ťažké sa v tom vyznať. Väčšinou stačí uplatniť heslo Georga Orwella: „Žurnalistika je to, čo vám chcú zatajiť, všetko ostatné je propaganda.“ A títo ľudia vám toho zatajujú viac ako je pre demokraciu únosné. Napokon, mnohí z vás to cítia aj sami, keď mi píšu, že moje informácie pre nich suplujú poctivú žurnalistiku, ktorú nevidia v našich médiách.

Ale keď už hovoríme o Buči, jednu dôležitú poznámku predsa len treba povedať: vyhýbam sa termínu „zverstvá ruských okupantov“. Nie preto, že by som ich chcel zľahčovať, ale preto, že na rozdiel od agenta Šnídla mi nestačia propagandistické článočky v amerických médiách a potrebujem dôkazy. Na rozdiel od agentov profesionálni novinári vedia, že každú informáciu si treba overovať z niekoľkých na sebe nezávislých zdrojoch, kým ju vypustíme von, a v tomto prípade neboli splnené ani základné predpoklady ako je forenzné vyšetrovanie. Pripomeňme, že telá obetí sa našli až štyri dni po ústupe ruských vojsk a Ukrajinci odmietli medzinárodné vyšetrovanie. Agenti v tom majú jasno od začiatku, ale dejiny vojnových zločinov varujú, že pravda si vyžaduje svoj čas.

Je príznačné, že agent Šnídl nikdy neodsúdil zverstvá americkej armády a nezaujíma sa ani o genocídu v Gaze, kde je takým miest ako Buča neúrekom. Podobne aj jeho kolegovia vyplakávajú, že na amerických univerzitách sa dnes mnohí necítia bezpečne kvôli (zdôraznime) pokojným propalestínskym demonštráciám študentov. Ale v Gaze už nezostali žiadne univerzity. Všetky boli zbombardované. Namiesto toho, aby naše médiá analyzovali príčiny nepokojov, majú starosti o údajné antisemitské prejavy na protestoch. To je naozaj trápne. Po prvé preto, lebo v každom väčšom dave sa nájde nejaký hulvát alebo provokatér. No najmä preto, lebo židovské organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri organizovaní týchto študentských protestov.

Pripomeňme, že vlna nepokojov na desiatkach amerických univerzít, ktorá nemá obdoby od čias protestov proti vojne vo Vietname v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, vznikla tak, že študenti Kolumbijskej univerzity zorganizovali tábor solidarity s Gazou. Požadovali zrušenie všetkých kontraktov s izraelským apartheidom, žiadali, aby sa americké univerzity zbavili všetkých investícií v Izraeli, predovšetkým do zbrojárskych podnikov, pretože nechcú, aby ich dane a školné, ktoré platia ich rodičia, financovali zabíjanie palestínskych civilistov, žien a detí. Následný brutálny zásah polície vyvolal celonárodné študentské hnutie. Keď začali médiá prinášať nepodložené a lživé správy o tom, že protesty sú násilné a antisemitské, ozval sa ich hlavný organizátor Grant Miner zo židovskej organizácie Apartheid Divest, ktorý označil tieto obvinenia za smiešne. Medzitým sa protesty rozšírili aj do Austrálie, čoraz agresívnejšia polícia zatýka aj akademických funkcionárov, ktorí sa postavili na obranu študentov a slová solidarity počuť z celého sveta.

Len Slovensko po 35 rokoch od Nežnej revolúcie odštartovanej študentskými protestmi nerozumie radikalizácii mladých ľudí vo svete. Slovenské univerzity mlčia a slovenskí umelci a novinári sa odrazu tvária, že „je správne nemať názor na vojnu v Gaze“ (Zuzana Kovačič Hanzelová). Odporné pokrytectvo. Tak ako sme vtedy pohŕdali Rudým právom, tak dnes pohŕdame červenými denníčkami.

Vy nestojíte na strane ľudí. Ste len propagandisti na strane brachiálnej moci. Moci, ktorá nemá žiadnu ústupovú stratégiu z Ukrajiny, ktorá podporuje iba večnú vojnu, v ktorej budú umierať deti zasiahnuté delostreleckými alebo guľometnými salvami a mrzačené mínovými poliami. Moci, ktorá priviera oči pred genocídou v Gaze, lebo vyhovuje jej zvráteným záujmom. Hanba vám.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna