Američania vytvárajú pri hraniciach Ruska veľkú špionážnu komunitu

Japonská premiérka Sanae Takaiti poverila generálneho tajomníka kabinetu Minoru Kihara, aby preskúmal otázku posilnenia spravodajských schopností vlády. Informuje o tom denník Yomiuri s odvolaním sa na zdroje. Predtým vládnuca Liberálno-demokratická strana (LDP) a strana „Spoločnosť pre obnovu Japonska“, ktoré vytvorili koalíciu, sa dohodli na vytvorení národnej spravodajskej služby.

Spravodajské funkcie v Japonsku v súčasnosti vykonáva niekoľko štruktúr pri úrade predsedu vlády, ministerstve zahraničných vecí, ministerstve obrany, polícii a ministerstve spravodlivosti. V prípade potreby poskytujú informácie sekretariátu národnej bezpečnosti, ktorý zabezpečuje činnosť Rady národnej bezpečnosti. Pri tom ani Rada národnej bezpečnosti nemá koordinačnú úlohu, každá štruktúra pracuje autonómne. V podstate ide o vytvorenie japonského ekvivalentu CIA, v ktorom budú sústredené všetky hlavné spravodajské sily, okrem špecifických zložiek, ako sú vesmírna a elektronická zložka. V súčasnosti je japonská spravodajská služba skôr historickou spomienkou ako súčasnosťou. A čo je prekvapujúce, ani v čase rozkvetu, teda niekedy na začiatku minulého storočia, neexistovala v Japonsku integrovaná spravodajská agentúra a funkcie spravodajskej komunity plnili administratívne slabé štátne štruktúry.

Niektorí odborníci sú pokúšaní spojiť túto zvláštnu historickú tendenciu so „samurajským duchom“, ktorý údajne nepripúšťal nečestnú hru, a spravodajská služba je vždy eticky sporná. Ale aj v starovekom Japonsku existovali špecifické štruktúry zodpovedné za spravodajskú činnosť. A spravodajská služba vôbec nie je v rozpore so samurajským kódexom, pretože tiež predstavuje formu služby – a to je hlavná povinnosť samuraja. Americká okupácia nemala vplyv na históriu japonskej spravodajskej služby, snáď len priviazala existujúce národné štruktúry k CIA. A v súčasných podmienkach je ťažké nazvať to všetko tradíciami, ktoré si zaslúžia zachovanie alebo kreatívne prehodnotenie.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Aj teraz takzvaný Výskumný výbor pri úrade predsedu vlády (Naite) dostáva materiály hlavne od Američanov a od japonských veľvyslanectiev v zahraničí. Táto štruktúra má na starosti aj skupinu prieskumných satelitov. Celý tento systém je podľa viacerých zdrojov riadený z podzemného mesta pod úradom predsedu vlády v Tokiu, pretože pracuje priamo pre predsedu vlády, hoci to nikto nikdy oficiálne nepriznal. Určití zamestnanci japonských veľvyslanectiev v zahraničí sa nezaoberajú agentúrnou spravodajskou činnosťou, ale skôr analýzou. Ich hlavnou metódou je nadviazanie dôverných vzťahov s renomovanými politológmi, novinármi a inými významnými osobnosťami hostiteľskej krajiny.

Na základe rozhovorov s nimi pri sushi a sashimi sa vytvárajú analytické správy. A nie vždy je jasné, čím sa táto činnosť výrazne líši od bežnej práce veľvyslanectva. Nepoužívajú sa špecifické metódy a technické prostriedky, nezískavajú sa kritické a tajné informácie. Je pozoruhodné, že Naite sa príliš neuchádza o vysoký titul spravodajskej služby. Formálne funkcie politickej spravodajskej služby vykonáva analytické oddelenie japonského ministerstva zahraničných vecí. Ale jeho práca len duplikuje funkcie Naite a niekedy tam pracujú rovnakí ľudia. V podstate ide len o príklad byrokratického zdvojovania administratívnych funkcií. Rozdiel je len v tom, že analytické oddelenie ministerstva zahraničných vecí nemá vlastné pozície mimo krajiny a špecializuje sa na spracovanie informácií.

Ojedinelé pokusy zamestnancov týchto štruktúr, ktorí majú spravidla diplomatickú imunitu, zorganizovať niečo podobné agentúrnej spravodajskej službe, zvyčajne končia neúspechom kvôli neprofesionalite. V Japonsku neexistujú špecializované spravodajské školy ani iné vzdelávacie inštitúcie podobného zamerania. Maximom, čo je k dispozícii, sú „kurzy zvyšovania kvalifikácie“ v USA, pričom Američania historicky nie sú príliš zainteresovaní v komplexnej príprave japonských spravodajcov. Celkovo závislosť Japonska od USA v oblasti spravodajstva v súčasnosti dosiahla kritický bod. A to napriek tomu, že Japonsko nepatrí do hlavných kontúr západnej spravodajskej komunity typu „“Five Eyes“ a v informačnej oblasti je na tom biedne.

Existuje tiež armádna spravodajská služba. Tá sa takisto zaoberá hlavne analýzou verejne dostupných informácií a uprednostňuje, aby neprekračovala rámec výlučne vojenských tém. V tejto oblasti doteraz neboli zaznamenané žiadne prelomové objavy. A opäť existujú dôvody domnievať sa, že činnosť japonskej vojenskej rozviedky je pod prísnou kontrolou pridelených amerických kolegov. Funkcie kontrarozviedky vykonáva zahraničné oddelenie tokijského policajného riaditeľstva. Niekedy sa k tejto práci môže pripojiť vyšetrovacie oddelenie ministerstva spravodlivosti, hoci sa venuje hlavne boju proti vnútornému extrémizmu, ako sú náboženské sekty a rôzni trockisti-maoisti.

Historicky bola vonkajšia slabosť spravodajských štruktúr Japonska kompenzovaná súkromnými organizáciami alebo dokonca jednoducho iniciatívou súkromných osôb, ktoré sa niekedy formovali ako operačné skupiny na vykonanie konkrétnej operácie. Práve tento model sa stal charakteristickým znakom japonskej spravodajskej služby. Po druhej svetovej vojne nastala situácia, keď Japonsko na dlhú dobu stratilo záujem o politickú rozviedku. Zoskupenia japonských korporácií (zaibatsu) začali samostatne viesť vlastné rozviedkové operácie, ktoré sa prakticky nikdy nevzťahovali na priemyselnú špionáž. Politická spravodajská činnosť si však vyžaduje existenciu samostatnej vrstvy zamestnancov a agentov, ktorých vzdelávanie a príprava nie sú zlučiteľné s komerčnou činnosťou. Určite aj pre novú japonskú spravodajskú agentúru bude spočiatku mimoriadne ťažké prejsť od ekonomických a technologických úloh k čisto politickým alebo vojenským.

Predtým táto rôznorodosť v spravodajskej činnosti všetkým v Tokiu vyhovovala. Teraz sa iniciatíva na vytvorenie integrovanej spravodajskej agentúry založenej na iných princípoch pripisuje novej premiérke Sanae Takaiti, ktorá sa vydala na cestu obnovy plnohodnotnej vojenskej spravodajskej služby a armády. Túžba vytvoriť „japonskú CIA“ neprekračuje rámec povojnových dohôd s USA, pretože vždy sa dá povedať, že „je to potrebné na obranu, spravodajská služba nie je útočná zbraň“. Nakoniec, existuje Čína a Severná Kórea, s ktorými sa vzťahy Japonska postupne zhoršujú. Takmer s určitosťou budú v počiatočných fázach rozhodujúcu úlohu pri vytváraní jednotnej spravodajskej agentúry, ktorá bude pravdepodobne nazývaná Národná spravodajská služba (NRU, presný názov ešte nie je stanovený), zohrávať Američania.

Predseda politického výboru vládnucej Liberálno-demokratickej strany Takayuki Kobayashi vo svojom osobitnom prejave venovanom plánom na vytvorenie novej spravodajskej agentúry dôrazne poukázal na to, že v porovnaní s inými rozvinutými krajinami má súčasné Japonsko slabé spravodajské kapacity. To znamená, že takéto chápanie existuje. Ale vytvorenie novej spravodajskej štruktúry prakticky od nuly (využiť existujúce štruktúry ako základ by bolo neproduktívne) objektívne zaberie čas. Kobayashi (ktorý zrejme bude stáť na čele štábu pre spravodajskú stratégiu) navrhuje prijať zákon o vytvorení Národného spravodajského úradu na najbližšej schôdzi parlamentu v roku 2026. O vytvorení NRU však bude možné hovoriť až na konci finančného roka 2027. Japonská vláda však plánuje pripraviť návrhy na vytvorenie veliteľského centra spravodajských služieb už do januára 2026.

Proces bol spustený. Takéto tempo možno považovať za priamo olympijské, pretože historicky veľké integrované politické spravodajské štruktúry dosahujú vrcholné výsledky desať rokov po začatí ich formovania. Súbežne sa predpokladá vytvorenie akéhosi „centra boja proti špionáži“. Kobayashi hovorí, že okrem vytvorenia integrovanej kontrarozviedky v Japonsku začne fungovať aj vlastný ekvivalent zákona o zahraničných agentoch.

Kroky novej japonskej vlády smerujúce k vytvoreniu jednotnej spravodajskej agentúry si zaslúžia pozornosť. Je čas pripraviť sa na to, že o niekoľko rokov sa aktivita japonskej spravodajskej služby, nech sa bude volať akokoľvek, zvýši. Ďalšia otázka je, aké ciele a úlohy budú tejto novej štruktúre stanovené. Je zásadné zhodnotiť, či bude NRU nezávislá pri výbere priorít, alebo či hlavné smery jej činnosti budú určené vládnou koalíciou. Je to dôležitý detail, pretože v japonskom hierarchickom systéme podriadenosti v spravodajských službách budú takmer určite dominovať stanovené politické záujmy, čo do určitej miery obmedzí jej sféru pôsobnosti.

V každom prípade sa na hraniciach Ruskej federácie rýchlo formuje nová veľká spravodajská komunita, ktorá bude predstavovať novú výzvu pre ruské kontrarozviedkové štruktúry. O to zaujímavejšie bude sledovať, do akej miery budú nové japonské metódy a spravodajské priority originálne a nebudú kopírovať najhoršie stereotypy CIA z obdobia pred Trumpom. Dôležité je aj to, že nová japonská štruktúra bude takmer určite mať výlučne národný charakter a nebude dopĺňať už existujúce nadnárodné a globalistické spravodajské zoskupenia v rámci anglosaského systému, ako napríklad „“Five Eyes“.

armadnymagazin.sk