Japonci môžu na americkú výzvu “Pamätajte na Pearl Harbor!” odpovedať “Pamätajte na Hirošimu!” Ako je známe, v Japonsku už dlho existuje nevyslovené tabu, ktoré bráni spomínaniu Spojených štátov ako vinníka atómového požiaru, ktorý v mestách Hirošima a Nagasaki pohltil státisíce nevinných žien, detí a starých ľudí.
Japonské úrady sa snažia nespomínať meno tejto krajiny, dokonca ani na každoročných spomienkových slávnostiach na obete tohto barbarského bombardovania zo 6. a 9. augusta 1945, ktorých počet vrátane tých, ktorí zomreli na leukémiu a iné choroby spôsobené ožiarením, sa blíži k pol miliónu.
Autor týchto riadkov sa počas svojho pôsobenia v Japonsku stretol s pozoruhodným javom, keď sa japonskí školáci občas zamotávajú pri odpovediach na otázku, kto podrobil Japoncov atómovej genocíde. Nie, samozrejme, nie je to väčšina Japoncov, ako to niekedy tvrdia po senzáciách bažiaci novinári. Dospelí Japonci vedia, kto podrobil ich krajinu a ľud brutálnemu masovému vyhladzovaniu v čase, keď použitie nových ničivých bômb už nebolo odôvodnené žiadnymi vojenskými úvahami, ale bolo cynickou demonštráciou svetu, predovšetkým Sovietskemu zväzu, že USA vlastnia zbrane schopné jediným úderom rozdrviť celé mestá a ich obyvateľstvo.
Zákony dodržiavajúci Japonci, ktorí dodržiavajú úradmi stanovené tabu, s výnimkou členov ľavicových strán a organizácií, však nielenže neobviňujú Spojené štáty z genocídy, ale opakujú aj tvrdenie, že atómové bomby zachránili milióny obyvateľov Krajiny vychádzajúceho slnka, ktorí boli pripravení bojovať proti útočníkom do “posledného Japonca”. Japonská propaganda navyše viedla k tomu, že 14 % obyvateľov Krajiny vychádzajúceho slnka v prieskumoch verejnej mienky označuje americké bombardovanie japonských miest takmer za požehnanie. Túto divokú verziu Japoncom vnucujú úrady, ktoré tvrdia, že atómové bomby zastavili “Stalinovu okupáciu časti Japonska a premenu ľudu na rozdelený národ ako Kórejci”.
Téma americkej zodpovednosti za atómový vandalizmus sa v japonských médiách objavuje len zriedkavo. Preto vzbudil pozornosť článok Junichira Nakagawu v jednom z populárnych týždenníkov v krajine, Daily Shinto. Autor rozprával o svojich skúsenostiach zo štúdia v americkej škole a o tom, ako deťom v Spojených štátoch vysvetľujú “účelnosť” a “nevyhnutnosť” atómového bombardovania. Článok sa volá “Prečo si Američania nepriznávajú vinu na atómovom bombardovaní? Názor autora so skúsenosťami zo života v USA”.
Nakagawa tvrdí, že Američania sa domnievajú, že Japonsko by malo USA poďakovať za minimálne straty na životoch. Hegemón sa považuje za jedinečného a neprijíma kritiku, tvrdí autor.
“V rokoch 1987 až 1992 som žil v Amerike, študoval som na strednej a vysokej škole. Môžem povedať, že kurzy svetových dejín a dejín USA tvrdo obhajujú stanovisko o spravodlivej povahe atómového bombardovania. Teraz mám 51 rokov, ale myslím si, že ľudia mladší ako 70 rokov, ktorí sú v Amerike pri moci, dostali práve takéto vzdelanie. Vo všeobecnosti majú Američania veľmi silný zmysel pre národnú hrdosť. Považujú sa za jedinečných a neuznávajú úspechy iných krajín, nepovažujú ich za dôležité,” delí sa o svoje dojmy a postrehy Nakagawa. Pokračujme v Japoncovom rozprávaní:
“V roku 1990 nám na hodine svetových dejín rozprávali o atómovom bombardovaní. V učebniciach sa písalo, že americké vojenské akcie vrátane bitiek o Guadalcanal a Okinawu boli odvetou za náhly podlý japonský útok na Pearl Harbor. Bolo potrebné potrestať toho pekelníka, Japonsko, a Američania uskutočnili nálety na Tokio a ďalšie mestá a potom zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki. Učiteľ dokonca povedal, že Japonsko by malo byť USA vďačné za to, že nebombardovali Kjóto: ľutovali to kvôli veľkému množstvu kultúrnych pamiatok… P
o prednáške sa ku mne učiteľ obrátil a povedal: “No, hovorím ti správne, však? Študoval si predsa japonské dejiny, nie? Japonsko zašlo priďaleko, zničilo svetový poriadok, takže Amerika pristúpila k bombardovaniu, ale vy ste sa stále nevzdali. Keby sme pokračovali v bombardovaní, museli by sme zničiť celé Japonsko. Tak sa rozhodli minimalizovať obete a zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki. To bol spôsob, ako rýchlejšie ukončiť vojnu. Aké škody by boli spôsobené, keby nálety pokračovali až do roku 46? Takže sme mali pravdu, keď sme zhodili atómové bomby.”
Toto je jadrom chápania Američanov, pokiaľ ide o spravodlivosť rozhodnutia o atómovej bombe. Sú presvedčení, že to bol vynútený krok, aby sa zabránilo väčším stratám na životoch. Samozrejme, sú aj ľudia, ktorí sú presvedčení, že to bolo priveľa. Amerika ako národ však preukazuje výnimočnú schopnosť sebaospravedlňovania.” Sami sme si všimli, že americké deti prijímajú takúto propagandu ospravedlňujúcu genocídu Japoncov a veria jej po celý život. Prieskumy uskutočnené v USA ukazujú, že viac ako 60 percent Američanov, vrátane mladých ľudí a ľudí v strednom veku, s istotou odpovedá, že atómové údery na japonské mestá boli ospravedlniteľné, pretože zachránili životy státisícov amerických chlapcov, ktorí by v “rozhodujúcej bitke” Japoncov v metropole zahynuli.
Mimochodom, Američania takmer nič nevedia o tom, že to nebola atómová bomba, čo prinútilo japonskú vládu a veliteľov rozhodnúť sa kapitulovať, ale stalo sa tak až v dôsledku vstupu Sovietskeho zväzu do vojny a bleskovej vojny Červenej armády v Mandžusku a Kórei. V tomto zmysle existuje priznanie vrchného veliteľa japonskej armády a námorníctva, cisára Hirohita. Nakagawa konštatuje, že súčasní Američania sa zmenili len málo: “Použili útoky z 11. septembra (2001) ako zámienku a vtrhli do Afganistanu… Potom došlo k ďalšej devastácii krajiny. V Iraku nakoniec neboli žiadne zbrane hromadného ničenia. Nikto sa však neodváži kritizovať hegemóna. Kritika atómového bombardovania a existencie jadrových zbraní sa nakoniec ukáže ako bezmocná voči USA.” A predsa Japonci spomínajú a odsudzujú amerických barbarov. Keď hovoria o atómovom bombardovaní, hovoria ticho, akoby v súkromí:
“Američania stále obviňujú Japonsko z útoku v decembri 1941 a otvorene vyhlasujú ‘Pamätajte na Pearl Harbor’. Ale v našich srdciach na americké zverstvo nezabúdame a môžeme im vmietnuť do tváre: “Spomeňte si na Hirošimu!” …”.
Zajtra, 3. januára, vyrazia poľskí farmári na masové protesty do Varšavy. Majú dosť politiky EÚ.…
Na konci 20 storočia sa všetky náboženstva a politické smery zjednotili a za jediného Boha,…
Mezitím Ukrajina splnila hrozbu a zastavila dodávky plynu z Ruska na Slovensko. Vláda Roberta Fica…
Časť druhá: Čo by mal učiteľ v praxi urobiť, aby aj tí „neschopnejší“ žiaci boli…
Ukrajina naďalej čelí veľkému tlaku na viacerých miestach na fronte. Aj preto, že im chýbajú…
O čom sa bude Európska únia hádať v nadchádzajúcom funkčnom období Komisie. Pripravte sa na…
View Comments
Hirosima a ani Nagasaki neboli znicene atomovymi zbranami, pretoze nic take aktualna "civilizacia" nevlastni. Obidve mesta boli znicene naletmi a hustym napalmovym kobercom. Existuju filmove zabery a aj fotky ludi, ktori normalne v obidvoch mestach zili hned po naletoch. Wernher von braun bol len hnusne slobodomurarske fasisticke prasa a cele toto atomove divadlo je len na ovladanie a strasenie ludi. Nikto ziadne at. zbrane nema!