Alexander Dugin: Nielen konflikt záujmov ale na Ukrajine sa rozhoduje o osude sveta

Nástup prezidenta Putina do funkcie predstavuje novú etapu v dejinách Ruska. Niektoré línie predchádzajúcich období budú určite pokračovať. Niektoré dosiahnu kritickú hranicu. Niektoré sa budú vracať späť. Musí však prísť aj niečo nové. Chcel by som upozorniť na ideologický aspekt, ktorý sa môže stať základným vektorom ďalšieho vývoja Ruska v medzinárodnom kontexte.

V ostrej konfrontácii so Západom, ktorý balansuje na pokraji jadrového konfliktu a tretej svetovej vojny, sa problém hodnôt stáva čoraz kontrastnejším. Vojna na Ukrajine nie je len konfliktom štátov s ich celkom racionálnymi národnými záujmami, ale aj stretom civilizácií, ktoré zúrivo bránia svoje hodnotové systémy. Dnes možno s istotou povedať, že Rusko definitívne vsadilo na ochranu tradičných hodnôt a práve s nimi spája základné procesy posilňovania vlastnej civilizačnej identity a geopolitickej suverenity. Nejde pritom len o rozdielne záujmy samostatných subjektov v rámci tej istej – západnej – civilizácie, ako bolo ešte donedávna možné, hoci s odstupom, interpretovať konflikt medzi Ruskom a kolektívnym Západom. V súčasnosti je zrejmé, že na seba narazili dva hodnotové systémy. Moderný kolektívny Západ je pevne za:

– absolútny individualizmus;

– LGBT a rodovú politiku;

– kozmopolitizmus;

– kultúru rušenia;

– posthumanizmus;

– neobmedzenú migráciu;-

– zničenie všetkých foriem identity;

– kritickú teóriu rasy (podľa ktorej majú utláčané národy právo utláčať svojich bývalých utláčateľov);

– relativistickú a nihilistickú filozofiu postmodernizmu.

Západ nemilosrdne cenzuruje vlastné dejiny, zakazuje knihy a umelecké diela a americký Kongres sa chystá odstrániť celé bloky písma, ktoré údajne urážajú určité skupiny ľudí z etnických a náboženských dôvodov. Okrem toho rozvoj digitálnych technológií a neurónových sietí zaradil na program dňa presun iniciatívy vládnuť svetu z ľudstva na umelú inteligenciu – a viacerí západní autori to už vychvaľujú ako neuveriteľný úspech a dlho očakávaný moment singularity.

Proti tomu všetkému Putinovo Rusko výslovne stavia úplne iný súbor hodnôt, z ktorých mnohé sú uzákonené vo vyhláške č. 809 z 9. novembra 2022. Rusko sa dôrazne bráni:

– kolektívna identita vs. individualizmus;

– vlastenectvo proti kozmopolitizmu;

– zdravá rodina proti legalizácii zvráteností;

– náboženstvo proti nihilizmu, materializmu a relativizmu;

– ľudská bytosť proti posthumanistickým experimentom;

– organická identita proti jej erózii;

– historická pravda proti kultúre rušenia.

Existujú dve protikladné orientácie, navyše dve antagonistické ideológie, svetonázorové systémy. Rusko si vyberá tradíciu – Západ si naopak vyberá všetko netradičné, ba dokonca antitradičné. To robí z konfliktu na Ukrajine, kde tieto dve civilizácie stáli proti sebe v tvrdom a rozhodujúcom boji, niečo oveľa viac než len obyčajný konflikt záujmov. Ten tu, samozrejme, je, ale nie je tým hlavným. Hlavné je, že do konfrontácie vstúpili dva modely ďalšieho vývoja ľudstva – liberálna, globalistická, antitradičná cesta moderného Západu alebo alternatívna, multipolárna, polycentrická cesta so zachovaním tradícií a tradičných hodnôt, za ktorú bojuje Rusko.

A tu je čas poznamenať, že multipolárny svet, ku ktorému sa Rusko hlásilo v predchádzajúcej fáze Putinovej vlády, má zmysel len vtedy, ak uznáme právo každého pólu, každej civilizácie (dnes jasne zastúpenej v BRICS) na vlastnú identitu, vlastnú tradíciu, vlastný hodnotový systém. Multipolarita sa stáva zmysluplnou a opodstatnenou, ak vychádzame z plurality existujúcich kultúr a užnávame ich právo na zachovanie vlastnej identity a rozvoj na základe vnútorných princípov. To znamená, že póly multipolárneho sveta, na rozdiel od globalistického unipolárneho modelu, kde štandardne dominujú západné hodnoty ako univerzálne hodnoty, nasledujú vo väčšej či menšej miere cestu Ruska, ale len tak, že si na štít berú svoje vlastné – zakaždým iné – tradičné hodnoty.

Jasne to vidíme v súčasnej Číne. Nielenže odmieta globalizmus, liberalizmus a globálny kapitalizmus ako dogmu, ale zároveň si zachováva mnohé črty socialistického poriadku, ale čoraz viac sa obracia k večným hodnotám čínskej kultúry a v novom kole oživuje politickú a sociálnu etiku Konfucia, ktorá inšpirovala a usporiadala spoločnosť na niekoľko tisícročí. Nie náhodou je jednou z hlavných teórií medzinárodných vzťahov v modernej Číne staroveká myšlienka Tianxia, podľa ktorej je Čína považovaná za centrum svetového systému, pričom všetky ostatné národy obklopujúce Nebeskú ríšu sú na periférii. Čína je svojím vlastným absolútnym centrom, otvoreným svetu, ale prísne si stráži svoju suverenitu, jedinečnosť a identitu.

Moderná India (Bharát) sa uberá rovnakým smerom, najmä pod vládou Naréndru Módího. Aj tu dominuje hlboká identita, hinduizmus, oživujúci základy starovekej védskej kultúry, náboženstva, filozofie a spoločenského poriadku. Islamský svet ešte kategorickejšie odmieta hodnotový systém kolektívneho Západu, ktorý vôbec nie je kompatibilný s islamskými zákonmi, pravidlami a postojmi. Aj v tomto prípade sa kladie dôraz na tradíciu.

Týmto smerom sa uberajú aj národy Afriky, ktoré sa vydávajú na nové kolo dekolonizácie – tentoraz vedomia, kultúry a spôsobu myslenia. Čoraz viac afrických mysliteľov, politikov a verejných činiteľov sa obracia ku koreňom svojich autochtónnych kultúr. Aj Latinská Amerika postupne objavuje tieto nové horizonty tradicionalizmu, náboženstva a kultúrnych koreňov, pričom sa dostáva do čoraz priamejšieho konfliktu s politikou Spojených štátov a kolektívneho Západu. A špecifikom Latinskej Ameriky je, že protikoloniálny boj sa dlho viedol prevažne pod ľavicovými heslami. Teraz sa situácia mení: ľavica objavuje tradičné a konzervatívne korene svojho boja (napr. v katolíckej “teológii oslobodenia”) a rastie konzervatívny protikoloniálny front (napr. ” teológia národov”).

Zatiaľ však žiadna z civilizácií orientovaných na multipolaritu a preferujúcich tradície nevstúpila do priameho ozbrojeného konfliktu so Západom, s výnimkou Ruska. Mnohí váhajú a čakajú na finále tejto dramatickej konfrontácie. A hoci potenciálne väčšina ľudstva odmieta hegemóniu Západu a jeho hodnotové systémy, nikto okrem Ruska nie je pripravený vstúpiť s ním do priameho stretu. To dáva Rusku jedinečnú šancu: postaviť sa na čelo globálneho konzervatívneho obratu. Nastala chvíľa priamo vyhlásiť, že Rusko je vo vojne s nárokom západnej civilizácie na univerzálnosť jej hodnôt a stojí výlučne za tradíciou, a to tak za vlastnou (ruskou národnou, pravoslávnou mocenskou), ako aj za všetkými ostatnými.

Veď v prípade triumfu globalizmu a zachovania hegemónie Západu hrozí aj im bezprostredný zánik. Všetky civilizácie sveta sú konzervatívne, to je ich identita. A čoraz viac si to uvedomujú. Len postmoderný Západ sa rozhodol radikálne rozísť so svojimi klasickými kresťanskými koreňmi a začal budovať kultúru degenerácie, perverzie, patológie a technického nahradenia ľudí posthumánnymi organizmami (od umelej inteligencie až po kyborgov, chiméry a produkty genetickééého inžinierstva). A na samotnom Západe značná časť spoločnosti túto cestu odmieta a čoraz viac sa stavia proti smerovaniu vládnucich postmoderných liberálnych elít ku konečnému zrušeniu kultúrnej a historickej identity samotných západných spoločností.

V novom prezidentskom období by bolo celkom logické, keby Putin vyhlásil obranu tradícií – v Rusku a vo svete, vrátane samotného Západu – za svoje hlavné ideologické poslanie. Vladimir Putin je už teraz v očiach celého ľudstva najväčším vodcom, ktorý hrá túto úlohu a vzdoruje hegemónii Západu. Je najvyšší čas vyhlásiť globálnu misiu Ruska na ochranu civilizácií a ich tradičných hodnôt. Prestať sa hrať so Západom a používať jeho stratégie, podmienky, protokoly a kritériá. Civilizačná suverenita spočíva v tom, že každý národ má plné právo prijímať a odmietať akúkoľvek vonkajšiu politiku, rozvíjať sa svojím osobitným spôsobom bez ohľadu na to, že niekto zvonka s tým môže byť nespokojný.

Nedávno, 7. mája, britský denník Mirror vyhlásil deväť slov z inauguračného prejavu prezidenta Putina za “strašnú hrozbu pre Západ”. Tieto slová zneli:

“Rusko si samo a len samo určí svoj osud!” To znamená, že akýkoľvek náznak suverenity vníma Západ ako vyhlásenie vojny proti Nemu. Rusko na to pristúpilo a je pripravené podporiť každého, kto sa bude rovnako dôrazne zasadzovať za jeho suverenitu. Samozrejme, každá civilizácia má svoje tradičné hodnoty. Dnes sú však všetky napadnuté jednou agresívnou, netolerantnou, klamlivou a zvrátenou civilizáciou, ktorá vedie nemilosrdnú vojnu s akoukoľvek tradíciou – s tradíciou ako takou. Putinovo Rusko sa v takejto situácii môže otvorene vyhlásiť za nositeľa opačného poslania – stať sa obrancom tradície a normy, kontinuity a identity.

Predtým, v dvadsiatom storočí, sa vplyv Ruska vo svete opieral najmä o ľavicové hnutie. Dnes sa však postupne vytratilo, buď ho pohltil liberalizmus, alebo sa samo vyčerpalo (až na malé výnimky a najčastejšie v spojenectve s protikoloniálnymi konzervatívnymi tendenciami). Teraz sa oplatí vsadiť na konzervatívcov, zástancov civilizačnej identity. A tak sa rodí nové heslo: tradicionalisti všetkých krajín, spojte sa! A nemali by sme sa za to ani hanbiť, ani skrývať. Čím sebavedomlepšie sa vydáme na túto cestu, tým rýchlejšie a spoľahlivejšie bude rásť náš vplyv vo svete. Ak sme sa rozhodli zamerať na multipolaritu, musíme byť v tomto smere dôslední. Všetci už vidia Putina ako kľúčovú postavu konzervatívnej obrody. Je čas to otvorené vyhlásiť. Kritike zo Západu sa v každom prípade nevyhne, ale teraz sú rozhodujúce faktory vo vzťahoch so Západom iné. A spojenci Ruska – skutoční aj potenciálni – začnú Rusko podporovať s novou silou. Napokon, jeho ďalekosiahle ciele a zámery im teraz budú jasné. Budú mu dôverovať a začnú spolu s ním budovať spravodlivý a vyvážený svet v záujme väčšieho ľudstva bez akejkoľvek nedôvery alebo váhania.

Alexander Dugin

/ armadnymagazin.sk /