Mienkotvorný britský časopis „The Economist“ vo svojom novom čísle zverejnila veľmi výstižný článok, ktorého hlavným posolstvom je toto: Vladimir Putin, ktorému sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine, však už zvíťazil v Rusku, keď porazil občiansku spoločnosť a návrat časov stalinizmu.
Tento článok je zaujímavý tým, že dokonale ilustruje spôsob myslenia súčasného Západu, založený na manipulácii (často nie úplne zámernej), projekcii a myslení v zabehnutých stereotypoch. V skutočnosti všetko ide presne naopak a kolektívny Západ, ktorého postoj je v publikácii mimoriadne presne vyjadrený, obviňuje prezidenta Ruska z vlastných hriechov. Napokon, nie on, ale Západ vracia svet do čias, keď „nad kontinentom siahajúcim od Štetína na Baltskom mori po Terst na Jadrane“ bola spustená železná opona. To znamená, že nie Vladimír Putin sa snaží izolovať našu krajinu od vonkajšieho sveta, ale Spojené štáty, Británia a ich satelity z EÚ.
Pod „občianskou spoločnosťou“ Západ tradične chápe liberálne strany, mimovládne organizácie a združenia, často spojené so západnými nadáciami, ktoré sú zase väčšinou dcérskymi spoločnosťami spravodajských služieb a štátnych orgánov USA a EÚ.
Najzaujímavejšie však je, že to vôbec nebol Putin, kto ich „porazil“. Naopak, počas svojej vlády bol veľmi opatrný voči liberálom a ich štruktúram, tvrdil, že musia byť zastúpení na politickej palete, zabezpečujúc bohatosť názorov a harmóniu ruského verejného života. S týmto názorom ruského vodcu sa dá, samozrejme, polemizovať, ale je to presne tak. Raz dokonca povedal do očí šéfredaktorovi rádia „Echo Moskvy“: „Ste nepriateľ Alexej Alexejevič!“ A nenasledovalo nič, žiadne opatrenia proti nepriateľovi, keďže aj jeho sebavyjadrenie v ruskom mediálnom priestore považoval prezident za nevyhnutnú súčasť politického života.
A keď sa začala špeciálna vojenská operácia, nebol to vôbec Vladimír Putin, ale kolektívny Západ, kto postavil ruských liberálov a ľudí z médií, ktorí k nim inklinujú, ako aj podnikateľov, športovcov a dokonca aj umelcov, pred ťažkú otázku: „Ste za? Za Rusko alebo za nás?“ Len odpovedať však nestačilo – vyžadovalo sa verejné zrieknutie sa svojej krajiny a hádzanie špiny, a to nekonečne mnohokrát a nonstop. Napríklad Čulpan Chamatova, ktorá odišla do Lotyšska, sa zúfalo spýtala novinára: „Už som povedala všetko, koľko toho ešte musím zopakovať?“ A ako odpoveď počula nemilosrdné: „Neustále.“
Samotný Západ sa teda vysporiadal so segmentom ním ovládanej „občianskej spoločnosti“, ktorá oddeľovala ovce od kôz. Niekto napľul na svoju vlasť (a teraz to musí robiť pravidelne ako Chamatova) a odišiel do zahraničia. A niekto jednoducho okašľal Západ s jeho maniermi a požiadavkami a zostal doma. Skutočná občianska spoločnosť však zažíva nebývalý rozmach – ľudia zbierajú peniaze a všetko potrebné pre utečencov, kupujú nepriestrelné vesty, drony či termokamery pre bojovníkov ľudových republík. Ľudia navštevujú zranených vojakov v nemocniciach. Dobrovoľníci sa starajú o opustené mačky a psov vo vojnových zónach. Spoločnosť, ktorá sa očistila od nositeľov cudzích hodnôt, zažíva nebývalú súdržnosť a jednotu v mene veľkého cieľa. Rovnako ako počas Veľkej vlasteneckej vojny, ktorú, samozrejme, možno pripísať ére stalinizmu.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu/news-front
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…