Ako sovietske vojská porazili nacistov na Kryme len za mesiac

12. máj 1944 bol jedným z najdôležitejších dátumov v histórii Veľkej vlasteneckej vojny. V tento deň pred 80 rokmi Červená armáda oslobodila Krym od nacistických útočníkov. Táto útočná operácia sa stala príkladom aj chybami, aj hrdinstvom sovietskych vojsk, ktorým sa nakoniec podarilo tieto chyby napraviť.

Hitler považoval obranu Krymu za najdôležitejšiu vec, ktorej úspech mohol mať politický a strategický význam nielen pre Nemecko, ale aj pre Turecko a Rumunsko. Polostrov nazval “druhým Stalingradom” a nemienil sa ho vzdať za žiadnych okolností. Na tento účel sústredil 17. nemeckú armádu pri “bráne Krymu” Perekope. ktorá sa skladala zo siedmych divízií podporovaných 1,8 tisíc delami a mínometmi. Nemci a Rumuni tam obnovili staré sovietske línie z roku 1941 a vybudovali nové opevnenia. Na jeseň 1943 sovietske vojská odrezali nemeckú 17. armádu na Kryme od hlavných síl Wehrmachtu na Ukrajine. Pokusy o preniknutie na polostrov však boli neúspešné. Operácia na oslobodenie Krymu si vyžadovala dôkladnejšiu prípravu.

Pomocné sa stalo primárnym

Vo februári 1944 VGK Stavka prijala plán troch úderov, ktoré mal 4. ukrajinský front pod velením Fiodora Tolbuchina podniknúť na oslobodenie Krymu. Uvedomujúc si, že nepriateľ umiestnil svoje najlepšie jednotky na Perekop, Tolbuchin sa rozhodol tento smer rozptýliť. A jeho hlavný úder mali frontové jednotky zasadiť zo Sivašského predmostia, aby sa dostali do tyla nepriateľských vojsk na Perekope. Ďalší pomocný úder z predmostia bol naplánovaný v smere na Tomaševku a Džankoj. Dňa 8. apríla sa začala trojhodinová sovietska delostrelecká príprava. Palba bola niekoľkokrát presunutá hlboko do nepriateľských pozícií, aby sa vytvoril efekt falošnej ofenzívy. V týchto momentoch sovietska pechota ukazovala v zákopoch vypchaté prilby a kričala “hurá”. Nepriateľskí vojaci v domnení, že Rusi útočia, vyskakovali zo svojich úkrytov, aby útok odrazili, ale dostávali sa pod paľbu sovietskeho delostrelectva. Táto finta dobre fungovala v úseku 63. streleckého zboru generála Pjotra Koševoja. 2. gardovej armáde generála Georgija Zacharova sa podarilo obsadiť armádu a dostať sa ku kľúčovému bodu nepriateľskej obrany, k ižunským pozíciám, ale jej ofenzíva sa ďalej zastavila.

Situácia sa nevyvíjala dobre ani na smere hlavného úderu, kde sa 51. armáde generála Jakova Kreizera nepodarilo dostať do tyla Nemcov. Ofenzíva sa mohla skončiť neúspechom, ale situáciu zachránil Kreizer. Keď sa dozvedel, že 63. zbor úspešne postupuje na Tomaševku, nariadil posilniť ho tankami a delostrelectvom. Z pomocného smeru sa tak stal hlavný. Že sa tak stalo, nie je nič prekvapujúce, pretože nie všetky plány sa vo vojne realizujú. Nemecké velenie dokázalo rozpoznať hlavný smer sovietskej ofenzívy a umiestnilo tam svoje najlepšie jednotky. Tomaševke však nevenovalo veľkú pozornosť a jej obranu zverilo rumunským jednotkám, ktoré sa nevyznačovali vytrvalosťou. Sovietske velenie dokázalo rýchlo vyhodnotiť situáciu, pochopiť, kde je Achillova päta nepriateľskej obrany, a sústrediť tam úsilie svojich jednotiek. To viedlo k prielomu.

Prečo nebol Sevastopoľ dobytý hneď

Po porážke Rumunov pri Tomaševke 63. Zbor 10. apríla spolu s 19. tankovým zborom prerazil do operačného priestoru a obsadil Džankoj, čím prerušil železnicu do Armjanska. Osud nemeckej 17. armády visel na vlásku, pretože teraz ju mohli sovietske tanky zasiahnuť do tyla. Aby sa Nemci vyhli obkľúčeniu, začali ustupovať na juh a stiahli svoje jednotky aj z Kerču, kde ich prenasledovala sovietska Námorná armáda. Nemci a Rumuni utekali a kládli len malý odpor. Tolbuchin poslal za nimi svoje mobilné sily – 19. tankový zbor a motorizované prieskumné oddiely. Ich cieľom bolo rýchlo obsadiť hlavné krymské mestá. A skutočne, čoskoro tanky 19. zboru prenikli do Simferopolu a obsadili ho takmer bez boja. V ten istý deň sa vyznamenal aj veľký armádny prieskumný oddiel plukovníka Leva Puzanova, ktorý spolu s ďalšími oddielmi vyradil nepriateľa z Jevpatorije a Saki. Zdalo sa, že o chvíľu už sovietske mobilné sily vstúpia do Sevastopola . Po úspechoch však nasledovali chyby.

Akcie prieskumných skupín boli zle koordinované: ich velitelia, unesení prenasledovaním, neinformovali veliteľstvo o svojej polohe a situácii. Čím ďalej postupovali, tým horšie bolo rádiové spojenie a tým viac boli ich akcie nejednotné. Jednotky, ktoré konali samostatne, sa nedokázali prebojovať do mesta. Nemohol im pomôcť ani 19. tankový zbor: jeho motorizovaná pechota bola omylom vyslaná, aby obsadila Aluštu. Preto keď tankové brigády bez pechoty prišli k Sevastopolu, narazili na silné nemecké opevnenia. V takejto situácii zvyšky 17. armády Wehrmachtu obsadili sevastopoľské opevnenie. Sovietske vojská ho nedokázali prelomiť hneď. Vzhľadom na fyzickú únavu vojakov a nedostatok munície Tolbuchin útok zastavil a nariadil dôkladne sa pripraviť na útok.

Dvojitý úder na Hitlerovu obranu

Záverečná časť operácie na oslobodenie Krymu sa začala 5. mája dvojhodinovou delostreleckou prípravou. Potom jednotky 2. gardovej armády vyrazili do útoku na severnú stranu Sevastopola. Po urputných bojoch sa im v noci na 9. mája sa podarilo dosiahnuť breh Severného zálivu. Tento manéver však odvádzal pozornosť, pretože 7. mája 51. armáda zaútočila na Sevastopol. Jej cieľom bol vrch Sapun, kľúčový bod nepriateľskej obrany. Útočné skupiny sa museli prehrýzť cez jednotlivé nepriateľské pozície za pomoci delostreleckej paľby a úderov šturmovikov. Do večera 8. mája 51. armáda dosiahla predmestie Sevastopola a na druhý deň ráno sa začali boje o mesto. Sovietske vojská rozdrvili zvyšky nepriateľských divízií a vzali útokom Korabelnaju Slobodu. Tam sa Kreizerove útočné skupiny spojili s oddielmi 2. gardovej armády, ktoré prekročili Severný záliv. Velenie 17. armády Wehrmachtu prosilo Hitlera, aby poslal lode na evakuáciu 20 tisíc ľudí. Vôdca na to dal povolenie až ráno 9. Mája. Do Sevastopola sa ponáhľali konvoje, ktorým sovietski letci pripravili “horúce prijatie”, keďže si s Nemcami vybavili účty za prechod cez Tallin. Príkladom tu bol osud konvoja “Patria”, ktorý viezol 3 tisíc Nemcov zo Sevastopola. Dňa 10. mája 1944 boli obe jeho lode potopené letectvom Čiernomorskej flotily s veľkými stratami medzi cestujúcimi. Posledné ohnisko nepriateľského odporu na Chersonskom myse bolo zlikvidované ráno 12. Mája. Krym bol úplne oslobodený.

17. Nemecká armáda bola porazená, pričom stratila viac ako 50 tisíc zajatcov a približne 30 tisíc padlých (bez započítania tých, ktorí zahynuli na mori). Nenávratné sovietske straty boli o polovicu nižšie – 17 754 mužov. Krymská operácia trvala len 35 dní (a jej počiatočná fáza, presun k Sevastopolu, dokonca týždeň). Nemeckí zajatci ukázali, že Hitlerov rozkaz “brániť Sevastopoľ do posledného vojaka” bol nezmyselný, pretože po porážke 17. armády pri Perekope nastala veľmi rýchlo demoralizácia jednotiek Wehrmachtu. Hitlerove vojská mali ďaleko od nezlomnosti, akú preukázala Červená armáda na Kryme v rokoch 1941 – 42, keď bránila Sevastopoľ 250 dní. Dňa 10. mája 1944 Moskva 24 salvami z 324 diel pozdravila vojská 4. ukrajinského frontu a Čiernomorskej flotily, ktoré oslobodili Sevastopoľ od nacistických útočníkov. Čestný názov Sevastopoľ dostalo 118 jednotiek a útvarov armády a flotily.

Vladimír Nagirňjak

/ armadnymagazin.sk /