Európska únia v tichosti oslavuje neustály pokles spotreby plynu a elektriny v tomto roku uprostred rekordných cien, prerušenia veľkej časti ruských dodávok plynu a krízy likvidity na energetickom trhu. Dôvod na oslavu je však pochybný:
podniky nielenže obmedzujú spotrebu energie a pokračujú ako obvykle. Zatvárajú továrne, zmenšujú stavy alebo sa sťahujú. Európa môže byť na ceste k deindustrializácii.
To, že Európska únia smeruje k recesii, je teraz úplne jasné každému, kto sleduje ukazovatele. Najnovšia výrobná aktivita v eurozóne klesla na najnižšiu úroveň od mája 2020.
Októbrová hodnota PMI S&P Global tiež signalizovala hroziacu recesiu, ktorá medzimesačne klesala a bola už štvrtou mesačnou hodnotou pod 50 – čo naznačuje ekonomickú kontrakciu.
Možno ešte horšou správou však je, že nemecký konglomerát BASF minulý mesiac uviedol, že vo svojej domovskej krajine bude natrvalo klesať a expandovať bude v Číne. Oznámenie poslúžilo ako rana pre vládu, ktorá sa snaží žonglovať s nedostatkom energie s klimatickými cieľmi bez predĺženia životnosti jadrových elektrární.
„Európsky trh s chemikáliami rastie už asi desaťročie len slabo [a] výrazné zvýšenie cien zemného plynu a elektriny v priebehu tohto roka vytvára tlak na chemické hodnotové reťazce,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti BASF Martin Brudermueller, ktorého citoval FT koncom októbra.
Napriek tomu stojí za zmienku, že energetická kríza nebola jediným dôvodom plánov BASF zmenšiť svoju prítomnosť doma a rásť v zahraničí. Faktorom za týmto rozhodnutím bola aj čoraz prísnejšia regulácia EÚ, povedal Brudermueller.
Zdá sa, že aj iné odvetvia majú problémy s novými nariadeniami EÚ. Obchodný orgán pre oceliarsky a hlinikársky priemysel, ktoré tiež výrazne utrpeli v dôsledku inflácie nákladov na energiu, nedávno navrhol, aby EÚ prijala postupný prístup s novým mechanizmom cezhraničnej úpravy, známym aj ako dovozná uhlíková daň.
CBAM bol koncipovaný ako spôsob vyrovnania podmienok pre európske priemyselné podniky podliehajúce prísnej emisnej regulácii, vďaka ktorej je jeho výroba nákladnejšia v porovnaní s výrobou v krajinách s laxnejšími emisnými normami.
Zdražilo by to však aj dôležité suroviny pre európsky oceliarsky a hlinikársky priemysel, čo by prispelo k bolesti, ktorú už tieto odvetvia pociťujú, pretože patria aj medzi energeticky najnáročnejšie.
Podľa odhadov Jefferiesa
desatina európskej výrobnej kapacity surovej ocele je nečinná. Všetky zinkové huty obmedzili výrobu a niektoré sa zastavili. Polovica primárnej výroby hliníka sa tiež zastavila. A v oblasti hnojív je 70 percent tovární nečinných kvôli nedostatku energie.
Činnosť obmedzujú aj chemické závody, vychladzujú ferozliatinové pece, zmenšuje sa aj výroba plastov a keramiky.
Niektoré z týchto podnikov sa možno nakoniec presťahujú na miesto s lacnejšími a všeobecnejšie dostupnými zdrojmi energie, čím prispejú k procesu deindustrializácie v Európe.
Pokiaľ ide o najlepšieho kandidáta na toto premiestnenie, podľa niektorých pozorovateľov sú to Spojené štáty americké s bohatými zásobami plynu, rastúcou produkciou a priateľskou investičnou klímou.
Jedna vec sa medzitým vyjasnila: znížená spotreba energie v priemyselných odvetviach Európy naozaj nie je dôvodom na oslavu. Ak vôbec niečo, je to dôvod na obavy a naliehavú akciu zo strany tých, ktorí rozhodujú.
Strop cien plynu, na ktorom sa EÚ nedávno dohodla, by mohol trochu pomôcť, ale keďže je viazaný na nižšiu spotrebu, nie je to v skutočnosti riešenie pre podniky, ktoré chcú zostať v podnikaní. Je to systém podpory života.
Irina Slav
Pôvodný zdroj tohto článku je Oilprice.com
Dnes je celý svet posadnutý smartfónmi, tabletmi atď…digitálna technológia. Spolu s nimi sa do sveta…
Čím viac vojen, tým väčší zisk. “Váš konflikt je náš zisk, keď sa raz narodíte,…
Moderná globálna politická scéna je symbiózou viacerých geograficky veľkých regiónov, z ktorých každý má svoj…
Autorkou článku je Felicity Arbuthnot, považovaná za „žurnalistku veterána a vojnovú korešpondentku“. My tu v…
Návrh ukrajinského “zákona o znížení branného [mobilizačného] veku z 25 na 18 rokov už leží…
Prozápadní režim Sanduové plánuje další dobrodružství. Moldavská prezidentka Maia Sanduová požadovala, aby její bezpečnostní složky…