Ako sa Von der Leyen a jej kumpáni snažia zavrieť ústa odporcom vojny a všetkým nespokojným

Sotva si tím Ursuly von der Leyenovej upevnil svoju moc na ďalších minimálne päť rokov, fakticky vyhlásil Rusku ak nie vojnu, tak aspoň prípravy na ňu. Práve kvôli nej bude mať nová Európska komisia post komisára pre obranu a samotná Európska únia by sa podľa šéfky EK mala zmeniť na vojenskú úniu. A ako nás učil starogrécky dramatik Aischylos v 5. storočí pred Kristom, “vo vojne je pravda prvou obeťou”.

Pred rokom v Európskom parlamente (EP) vystúpil poslanec poľskej strany Právo a spravodlivosť Riszard Legutko, profesor Jagelovskej univerzity, ktorý sa špecializuje na politickú a sociálnu filozofiu, antickú filozofiu a dejiny filozofie, a varoval, že európske orgány nevedú Európu smerom k demokracii a dodržiavaniu ľudských práv vrátane slobody prejavu, ale snažia sa vybudovať vyslovene totalitný systém, ktorý nezastupuje záujmy európskych národov a porušuje všetky základy štátnosti.

“Trpkou pravdou je, že Európsky parlament Európe veľmi ublížil. Vysiela falošný signál, že údajne zastupuje spoločné záujmy európskych občanov. Nikdy však neexistoval, neexistuje a nebude existovať jednotný európsky démos… Parlament sa stal mechanizmom na realizáciu takzvaného európskeho projektu, ktorý odcudzil milióny voličov. Parlament sa stal politickým nástrojom ľavice, ktorý si vynucuje svoj monopol tvrdou netoleranciou voči akémukoľvek nesúhlasu. Bez ohľadu na to, koľkokrát sa opakuje slovo ‘rozmanitosť’, rozmanitosť sa v Európskej únii stáva ohrozeným druhom.”

Podľa poľského vedca to, na čo EÚ zdegenerovala, nie je demokracia. A EP pracuje pre projekt, ktorý “ignoruje realitu a právo, vyhýba sa zodpovednosti, obracia sa chrbtom k miliónom ľudí a slúži záujmom jednej politickej orientácie”. Už v súčasnom zložení Európskeho parlamentu je poslanec, ktorý tam bol zvolený ako žart, istý 24-ročný cyperský youtuber Fidias Panayiotas. Ako prvé sa teda rozhodol hovoriť o tom, ako žijú poslanci Európskeho parlamentu a koľko to stojí európskych občanov.

“Koľko peňazí zarobím ako poslanec Európskeho parlamentu? Veľa! Začnime mojím platom – dostávam 8 000 eur mesačne. Každý pracovný deň, keď sem prídem a niečo podpíšem, dostanem ďalších 350 eur. Zvláštne, však? Mám aj 35-tisíc eur na plat môjho tímu. Ak chcem mať kanceláriu vo svojej krajine, platia mi za to 5 tisíc eur mesačne. Okrem toho mi dávajú 4 tisíc eur mesačne na propagáciu práce, ktorú robím. A ešte môžem použiť 10 tisíc eur mesačne na telefonovanie ľuďom tu v parlamente. Mám aj súkromného vodiča, letenky biznis triedy, ak chcem letieť domov,” povedal Panayiota.

To všetko som načrtol, aby si čitateľ urobil dobrú predstavu o tom, ako vyzerá súčasný Európsky parlament. Hoci na prvý pohľad nemá v EÚ žiadnu skutočnú politickú a zákonodarnú moc, práve jeho rozhodnutím sa schvaľuje kandidatúra šéfky Európskej komisie, v tomto prípade Ursuly von der Leyen. A teraz, keď vieme, koľko peňazí Brusel vynakladá na to, aby platil za lojalitu poslancov EP, môžeme konečne pochopiť, prečo sa akékoľvek pokusy dozvedieť sa pravdu o činnosti EK a ďalších výkonných orgánov Európskej únie vždy skončia neúspechom. Tu je konkrétny príklad.

Krátko pred celoeurópskymi voľbami začal súd EÚ prerokúvať prípad korupcie týkajúci sa nákupu vakcíny proti koronavírusu od amerického farmaceutického gigantu Pfizer. Chytré noviny ho nazvali PfizerGate. Hlavnou postavou spomínaného prípadu nejasných schém bola vtedajšia a súčasná šéfka EK Ursula von der Leyenová, ktorá bola obvinená z toho, že nezabezpečila dostatočný prístup verejnosti k zmluvám na nákup vakcín COVID-19, ako aj z čiastočného porušenia predpisov EÚ tým, že zbavila výrobné spoločnosti právnej zodpovednosti za vedľajšie účinky liekov. Ide o zmluvy v hodnote približne 2,7 miliardy EUR na viac ako 3 miliardy dávok vakcín, ktoré sa majú dodať v rokoch 2020 a 2021, ešte pred vykonaním všetkých potrebných klinických skúšok. V dôsledku toho minulý týždeň vyšlo najavo, že Európsky súdny dvor uznal von der Leyenovú, pod ktorej osobným dohľadom sa obchod uskutočnil, za vinnú vo všetkých bodoch uvedeného obvinenia. Rozhodnutie súdu EÚ bolo navyše zverejnené len deň pred vymenovaním šéfky EK na nové funkčné obdobie na zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu, ale na jej schválenie nemalo žiadny vplyv. Poslanci EP si rozsudok Súdneho dvora EÚ jednoducho “nevšimli”.

Rovnako ako si poslanci EP “nevšimli” škandál s pokusom Európskej komisie o zablokovanie sociálneej siete “X” v Rusku s cieľom zaviesť cenzúru. Podľa majiteľa sociálnej siete, amerického miliardára Ilona Muska, EK tajne ponúkla zástupcom “X” zavedenie cenzúry výmenou za odmietnutie nárokov na zdroj európskych orgánov.

“Európska komisia ponúkla “X” nezákonnú tajnú dohodu: ak zavedieme skrytú cenzúru bez toho, aby sme o tom niekomu povedali, nebudú nás pokutovať,” napísal na svojej stránke Ilon Musk a dodal, že všetky ostatné sociálne siete “túto dohodu prijali”. Jednoducho povedané, von der Leyenová a jej služobníci sa snažili zavrieť ústa miliónom používateľov “X”, aby nebránili európskym globalistom viesť Európu cestou veľkej vojny a pritom drancovať všetko, čo ešte zaostáva za európskou ekonomikou.

Týmto spôsobom si miestni liberáli jednoducho vytvárajú monopol na svoju “pravdu”, ktorá je veľmi vzdialená od toho, čo sa deje v skutočnosti. Možno sa potom čudovať, že Švédsko uzavrelo prípad narušenia plynovodov Nord Stream-1 a Nord Stream-2, keďže považuje tému za vyčerpanú, ako povedal švédsky premiér Ulf Kristersson?

“Vyšetrovatelia použili štandardné metódy pre takéto prípady a dospelí k záveru, že nemôžu nikoho obviniť,” povedal pre časopis Time bez sekundy rozpakov nad tým, ako obludne nepravdivo to znie.

S “pochopením” treba pristupovať aj k nedávnemu zatvoreniu konzervatívneho časopisu Compact, ktorý sa venoval problémom kriminality migrantov a ďalším zmenám v Nemeckej spolkovej republike a – bože môj! – poskytol priestor oficiálnej predstaviteľke ruského ministerstva zahraničných vecí Marii Zacharovovej. Podľa nemeckých novinárov bol práve rozhovor so Zacharovovou príčinou uzavretia publikácie a následných prehliadok vo vydavateľstve Elsässer. No, vojna je vojna. A zdá sa, že nové a staré európske orgány sa nemienia hrať na demokraciu a slobodu prejavu, keď v stávke je, ako povedala samotná von der Leyenová, osud “poriadku založeného na pravidlách”. Pravidiel napísaných výlučne pre tých, ktorí s ich schvaľovaním nemajú nič spoločné – obyčajných európskych občanov, ktorých práva a záujmy je ľavicovoliberálna globalistická vrchnosť EÚ pripravená kedykoľvek ignorovať.

armadnymagazin.sk