Ako sa robí propaganda: Názorná ukážka článku Denníka N

Juraj Draxler sa rozhodol, že ukáže názorne na článku z Denníka N ako sa vyrába propaganda.

Jeho status na sociálnej sieti k tejto téme uverejňujeme v pôvodnom znení.

Je to užitočné, pretože ten používa bežné propagandistické postupy, ktoré sa aplikujú aj inde a tak je nutné ich trochu ozrejmiť. A to v rámci boja proti hoaxom a fake news. Ktoré, ako vieme, sú značným spoločenským problémom.

Tak poďme na to: Článok, ktorého autorom je Mirek Tóda, má bombastický nadpis (pri boji s hoaxami platí: vždy pozor, ak sa vám ponúka nejaký bombastický titulok) “Nemecko čelí masívnej čínskej a ruskej špionáži. Podozriví sú dvaja hlavní kandidáti AfD do volieb”

Pod tým článok, ktorý je doslova perlou. Tak poďme rad-radom:

– zvedavého čitateľa zvlášť z našich krajov, asi okamžite zaujme tá masívna ruská špionáž, o ktorej sa v článku teda podľa všetkého píše.

Až na to, že – nepíše. Článok neobsahuje ani JEDNO konkrétne tvrdenie (príklad, prirovnanie, nejaký údaj, výrok niekoho) o nejakej aktivite ruských špiónov.

Obsahuje len jeden príbeh “špionáže”, ale nie Rusov: nemecký kapitán stojí pred súdom, pretože sa z vlastnej iniciatívy snažil Rusom doručiť nejaké dôverné armádne materiály (tréningové manuály) a to cez schránku konzulátu v Bonne.

Podľa obžaloby za to nič nedostal. Dôstojník (zásobovač) súdu povedal, že sa bál a bojí jadrovej vojny a tak sa snažil nejako spolupracovať s Rusmi, aby sa od nich dozvedel, ak by sa chystal jadrový útok a tak na to mohol pripraviť svoju rodinu. A ešte dodal, že sa necítil celkom psychicky v poriadku (čo ja asi dosť zjavné). Viac o ruskej špionáži nič.

No nič, tak hádam sa tam bude písať niečo o tej masívnej čínskej špionáži.

– Eh – nie. Článok obsahuje len JEDEN konkrétny príbeh. Nedávno bol zatknutý poradca či asistent šéfa kandidátky AfD do europarlamentu na základe podozrenia, že “pracuje pre čínsku tajnú službu”. Možno áno, možno nie, ale okrem tohto neurčitého tvrdenia sa už nič viac nedozvieme.

Okrem toho sa k masívnej čínskej špionáži ešte povie, že pred časom jeden zo šéfov francúzskeho námorníctva povedal, že je podozrivé, že v prístave Brest narástol počet sobášov námorníkov s Číňankami. A opäť, to je všetko, nedozvieme sa ani len, o koľko (z jedného na sto, z dvoch na šesť?).

– Nevadí, v tak dlhom článku s bombastickým nápisom hádam bude ešte niečo ďalšie, nie?

Áno, je tam ešte jedno jediné faktografické tvrdenie. A to, že dvojka kadidátky AfD Bystroň vraj (!) zobral hotovosť od média, ktoré vraj (!) financuje “ruská tajná služba”.

Spôsob, ako sa o tom celom píše je doslova nádherný.

Začína to takto: “Najskôr investigatíva českého Deníka N odhalila, že BIS podozrieva nemeckého poslanca s českými koreňmi Petra Bystroňa z AfD z toho, že prijal hotovosť od propagandistickej stránky Voice of Europe, za ktorou boli zrejme ruské spravodajské služby.”

Všimnime si zvláštny začiatok vety, ktorý nedáva veľký zmysel. Ako tomu máme rozumieť, reportéri N hackli maily českej kontrarozviedky? Nevieme, čo záhadná veta presne skrýva, ale je jasné, že menej pozornému čitateľovi splynú slová “BIS” a “odhalila” do poznania, že BIS odhalila, hoci toto článok, ani veta, v skutočnosti netvrdí.

Toto je, mimochodom, veľmi, veľmi používaný manipulačný postup.

Navyše je to celé ešte viac zahmlené slovíčkami ako “podozrieva” či “zrejme”. Podobne ako vo väčšine článku. Dokonca hneď nasledujúca veta je podobná: “V Európskom parlamente dokonca vraj zaznela nahrávka, na ktorej údajne preberá 20-tisíc eur… ” A hneď potom odznie, že Bystroň, znovu “zrejme”, v roku 2021 v Kyjeve navštívil prokremeľského oligarchu Medveďčuka. Atď.

No proste úžasné.

Aby v článku bolo ešte aspoň niečo, nejasne sa tam dodáva, že vyššie uvedený zatknutý Číňan, opäť “vraj”, dostával peniaze “aj z proruských zdrojov”. A to už je všetko.

Čiže, namiesto nejakých príbehov o ruskej špionáži sme sa dozvedeli smutný príbeh osamelého blázna v službách Bundeswehru (ani obžaloba netvrdí nič iné) a namiesto údajov o masívnej čínskej špionáži JEDEN príbeh o jednom človeku, ktorý údajne odovzdával “čínskej tajnej službe” údaje o fungovaní Európskeho parlamentu.

Plus odkaz na výrok francúzskeho admirála, že je podozrivé, že sa v Breste vydáva viac Číňaniek a príbeh politika AfD, ktoré vraj česká kontrarozviedka podozrieva z nejakých opäť nie veľmi špecifických “proruských” kontaktov.

Mimochodom, napriek zahmlievaniu o tom, ako Deník N “odhalil”, je zjavné, že v tomto prípade česká kontrarozviedka proste vypustila nejaký príbeh novinárom (“investigatívnym” :)). A ťažko sa zbaviť podozrenia, že by to nemalo súvisieť s blížiacimi sa voľbami do europarlamentu.

Mimochodom, česká kontrarozviedka je roky notoricky známa tým, že vypúšťa do obehu hlúposti v službách niekoho iného. Najprominentnejší prípad je, keď sa na údajné informácie Čechov odvolávali Američania s tým, že strojca útokov na Dvojičky Mohamed Atta sa v Prahe stretol s irackými tajnými agentmi.

Príbeh o spolupráci Iraku s teroristami z 9/11 sa nikdy nijako nepotvrdil, ale Česi zohrali úlohu užitočných hajzlov v informačnom šume vedúcom k invázii.

Okrem toho to robievali pravidelne v menšom: k Iraku tiež púšťali von informácie o tom, ako Saddám údajne pripravil malé lietadlá s chemickými zbraňami, ktoré by mali doletieť do Európy. A v 90. rokoch sa podieľali na kačiaciach ohľadom “červenej ortuti” a podobne.

Každopádne, dlhočizný článok Nka je vyplnený ešte rôznymi všeobecnými údajmi o tom, v ktorých čínskych mestách sú aké centrá čínskej rozviedky a tak. Aby to vyzeralo nejako serióznejšie.

Ešte raz, nič sa nedozviete o žiadnom masovom špehovaní Rusov či Číňanov.

Samozrejme. Veď cieľom článku zjavne nie je podať fakty, ale vzbudiť nejaké všeobecné, pomerne neurčité znepokojenie.

Veľmi málo ľudí si číta mediálne články dostatočne pozorne na to, aby si povedali, moment, veď titulok tvrdí niečo, čo sa potom dokonca netvrdí ani v samotnom texte. A v texte je takmer všetko založené na nejakom vraj, asi, možno, údajne.

Nie, bežnému čitateľovi ostane v hlave odkaz titulku, že Európa sa hemží ruskými a čínskymi špiónmi.

A že sa na tom nejakom masovom špehovaní podieľajú špičky konkrétnej politickej strany.

Mimochodom, v Nemecku by si Nko na takýto nadpis muselo dať pozor, tam už je táto konkrétna formulácia zrejme žalovateľná, a nemecké súdy toto berú vážnejšie ako naše.

Iste, pri AfD by vo všeobecnosti asi neboli až také aktívne ako v iných prípadoch, ale osobne si myslím, že nejaký nemecký šéfredaktor by toto pre istotu do éteru nepustil.

Zvyšok propagandistického snaženia, kde tento článok je len jedným z mnohých kamienkov mozaiky, už potom beží v klasických koľajach konšpi komunít.

Bežný konšpirátor funguje tak, že vám dá 50 konšpi teórií, navzájom si zvyčajne čiastočne alebo úplne odporujúcich, medzi tým ešte stokrát tajomne poznamená, že “veci nie sú tak, ako sa zdajú”. A keď po tomto úsilí konečne vyjde niekde nejaká správa, kde sa vyvrátil nejaký dominantný či oficiálny príbeh (veľká korporácia klamala, aké prekvapenie, v politike pôsobila nejaká špecifická utajená klika, atď.) tak to ten konšpirátor považuje za určité potvrdenie aj tých iných teórií.

Pretože mu čiastočne intelekt, čiastočne mentálne nastavenie nedovoľuje, aby uvedomil nezmyselnosť postoja, že jedno tvrdenie potvrdzuje aj iné, protirečivé.

Alebo infantilnej viery, že keďže niekedy (často) ľudia (inštitúcie) klamú, tak vlastne neplatí nič. Alebo hocičo.

(Osobne mám podozrenie, že mnohým z kaviarne kdesi v podvedomí buble to strašné podozrenie, že v skutočnosti nie sú až tak iní ako tí, voči ktorým sa morálne a intelektovo tak hlasno vymedzujú. A to len zhoršuje ich neurózy.)

V tomto prípade je to podobné ako pri tých iných “potvrdeniach”. Ak by sme sa na vec pozreli úplne racionálne, asi ťažko upodozrievať Rusov či Číňanov, že sa nesnažia (podobne ako Američania, Briti, a iní) tvoriť si nejaké vplyvové štruktúry. Pričom niekde to môžu robiť súkromné štruktúry, niekde oficiálne, vrátane tých “tajných” ktoré tak vzrušujú ako divákov akčákov tak novinárov. Robí to každý štát. Akurát, že od tohto poznania a nejakého občasného konkrétneho odhalenia, je veľmi ďaleko k poznaniu, že sa to tu všade hemží čínskymi a ruskými “agentmi”.

Ale článok sa snaží vzbudiť opak, snaží sa vytvoriť povedomie, že sme pod nejakým celkovým sústredeným útokom, ktorému ledva odolávame. A preto sa musíme zmobilizovať a posielať peniaze na “správne veci” (zbrane) a voliť správnych politikov.

Podobne sa snažia mnohé a mnohé iné články, vždy nejako manipulujúce fakty či kontext, alebo si dokokonca bohapusto vymýšľajúce.

Toto všetko pritom robia médiá, ktoré sa špecificky hrdia tým, že oni si overujú fakty, dokonca vydávajú “príručky” o tom, ako spoznať, či je článok založený na faktoch a racionalite.

No, môžu začať svojimi propagandistickými kúskami, vrátane tohto. Pokojne z tých článkov môžu spraviť aj cvičebnicu pre gymnazistov v rámci ďalšej kampane o čítaní s porozumením a budovaní rezistentnosti voči “fake news”.

Juraj Draxler/skspravy.sk