Ako Investigatívne centrum Jána Kuciaka diskredituje ideových súperov svojich sponzorov

Novinár Matej Gašparovič píše o svojich pracovných skúsenostiach s ICJK, v ktorom desať mesiacov spolupracoval so zahraničnými novinárskymi kolegami na medzinárodnom projekte.

Investigatívne centrum pomenované po zavraždenom novinárovi diskredituje ideových súperov svojich donorov a publikuje texty, v ktorých sa stiera rozdiel medzi analýzou a progresívnym komentárom.

Keďže som sám pracoval pre Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK), ako autor tohto textu sa nachádzam vo veľmi citlivej pozícii. Preto som sa po vnútroredakčnej debate s editormi rozhodol hrať s otvorenými kartami a svoj článok začnem osobným úvodom. 

Pre ICJK som desať mesiacov pracoval na medzinárodnom projekte, kde sme v spolupráci so zahraničnými novinárskymi kolegami mapovali viaceré problematické siete páchnuce korupciou, napríklad vývoz zbraní z Európy poloteroristickým skupinám Blízkeho Východu. Bol som oslovený Zuzanou Petkovou a Arpádom Soltészom. 

Prácu som považoval za dôležitú a podnetnú, rovnako ako aj systematický pokus o medzinárodnú spoluprácu novinárov pokrývajúcich témy, ktoré prekračujú hranice, v čom naša publicistika doteraz zaostávala. V tom je význam podobných inštitúcií, ktoré ako novinár budem vždy brániť. Sám som za túto skúsenosť Zuzke aj Arpimu dodnes vďačný.

Pracoval som tu so špičkovými žurnalistami z Poľska, Česka, Maďarska, Nemecka až po Holandsko. Mám veľkú úctu k práci kolegov a azda i kamarátov, ako je Pavla Holcová, Zuzana Petková, Wojciech Cieśla, Szabolcs Panyi i môj vtedajší šéf Arpád Soltész. Hoci budem poukazovať na prešľapy, u nikoho z nich nebudem predpokladať žiaden vedomý zlý úmysel. V tomto texte som nepracoval so žiadnymi informáciami, ktoré som získal zvnútra počas mojej spolupráce s ICJK. 

Aj keď sme s Arpádom v kancelárii či na cestách viedli aj ideové debaty dvoch mužov stojacich na úplne odlišných brehoch ideového spektra, boli skôr súkromného charakteru a nepovažoval som to za prekážku našej investigatívnej spolupráce, ktorá je z princípu neideologická.

A práve v tom je problém istého posunu, ktorý v centre po mojom odchode nastal, a ktorý považujem za vážne problematický vzhľadom na preliatu krv mladého novinára a významné jednotiace spoločenské aktívum, ktoré ňou bolo vykúpené.

Odhaliť nepriateľa

Najnovším pozoruhodným pokusom centra orámcovať konzervatívne inštitúcie ako konšpiračno-radikálne siete bol text zverejnený ICJK o poľskej organizácii Ordo Iuris. Text odkrýval pozadie financovania údajne ultrakonzervatívnej organizácie – ide o pojem, ktorým sa diskreditujú názoroví oponenti progresivizmu. V článku nenájdete žiaden náznak nezákonného postupu či nebodaj korupcie, hoci sa tu tajomne podsúva prúdenie akýchsi „temných peňazí“.

Bazálny konzervativizmus sa v texte otvorene označuje ako radikalizmus, ktorý ako „pavúk uplietol globálnu pavučinu“, získava politický vplyv a buduje „globálnu ríšu ultrakonzervatívneho vplyvu“.

Oným pavúkom, od ktorého všetko plynie, je Európske centrum pre právo a spravodlivosť. Táto organizácia podporuje Dohovor o právach rodiny, ktorý chce napríklad poľská mimovládka Ordo Iuris presadiť namiesto Istanbulského dohovoru.

Text ďalej opisuje, ako táto sieť dokáže vzájomnou spoluprácou získavať vplyv pri rušení „liberálnych práv“. Za „práva“ sa v tomto texte bežne označujú témy spoločenského zápasu, ktoré v Poľsku, na Slovensku a v mnohých iných krajinách plne integrujúcich Dohovor o ľudských právach nie sú ani len legislatívne ukotvené.

Článok otvorene podsúva naratív, že konzervatívny názorový postoj a jeho verejné presadzovanie je samo osebe spoločenským ohrozením. Ako inak, článok odhaľuje, že oné siete majú svoje napojenie aj na ľudí z okolia Donalda Trumpa. „Od konca Trumpovho funkčného obdobia sa priekopníkom v boji proti rodovej rovnosti a LGBT stala stredná Európa. Dnes Poľsko a Maďarsko bojujú proti používaniu termínu ‚rod‘ (‚gender‘) v dokumentoch EÚ,“ píšu autori textu.

Dôkazom tohto nebezpečného pohybu má byť vraj to, že obhajcovia práva podľa prirodzeného zákona oponujúci progresívnemu chápaniu práva sa za týmto cieľom v rôznych formách podporne združujú.  

Presadzovanie právneho poriadku, o ktorý sa až donedávna opierala európska civilizácia, sa tu označuje za náboženský extrémizmus, ktorý vraj mobilizuje európske spoločnosti proti „ľudským právam na sexualitu a reprodukciu“.

Skadiaľ v skutočnosti lev zareval?

Investigatívne centrum v poslednom období okrem inej významnej práce uverejňuje aj ďalšie rozsiahle texty, ktorým čiastočne alebo úplne chýba investigatívny rozmer, no o to viac sú minimálne podprahovo, niekedy aj priamočiaro, ideologické.    

Predposledný deň minulého roku zverejnilo ICJK text mapujúci príjmy a financovanie jednej z medzinárodných vetiev konzervatívnych inštitúcií s pridlhým názvom: Zlatý lev reve z Krakova. Za presadzovaním ultrakonzervatívnych hodnôt sa skrýva dobre fungujúci stroj na peniaze.

Za hranou novinárskych štandardov je už spôsob, akým text pracuje so slovami a ich obsahom. Za radikálne a ultrakonzervatívne názory sú tu označované nielen základné konzervatívne postoje – napríklad opozícia voči potratovej agende –, ale aj názory, ktoré sú ešte stále súčasťou našej platnej legislatívy, napríklad definícia manželstva muža a ženy. Hoci je otvorená spoločenská diskusia o rozšírení definície, článok označuje konzervatívne spektrum tejto debaty ako radikálne a publicisticky s týmto naratívom pracuje ako s holým faktom, ktorý je východiskom pre zdôvodnenie spoločenského nebezpečenstva daných konzervatívnych organizácií.

Text sa teda tvári ako boj proti extrémizmu, hoci si dáva pozor, aby to priamo pomenoval. Pripomeňme, že nejde o komentár, ale o investigatívnu analýzu mapujúcu spôsoby financovania medzinárodnej siete, ktorá má na Slovensku zastúpenie v podobe Nadácie Slovakia Christiana.

Článok na žiadnom mieste neidentifikoval problematickosť financovania z hľadiska zákona či podozrenia na podvod. Nadácia síce získava zdroje rafinovane prepracovaným systémom drobných príspevkov od jednoduchých veriacich, ktorým za to posiela ruženec alebo symboly spojené s Pannou Máriou, no ide o štandardný model fundraisingu typický pre mnohé neziskové organizácie bez ohľadu na ideovú príslušnosť.

Paradoxne, hlavný problém sa ukázal skôr v morálnej oblasti: Katolícka cirkev svoje ovečky pred organizáciou varovala, pretože Christiana vyvoláva dojem jednoty s cirkvou, no šíri aj názory posunuté od jej učenia, napríklad o očkovaní. Cirkev tak má obavu, že veriaci inštitúciu financujú bez toho, aby mali jasno, čo vlastne podporujú. Nešlo by teda o ekonomickú korupciu, ale skôr morálnu, ktorá nezvykne byť motívom investigatívnych prác sekulárnych médií.  

Z novinárskeho pohľadu preto vzniká otázka, kde sa vlastne vzal dôvod pre vznik takéhoto textu a skadiaľ investigatívne centrá získali motív pre frontálny pokus – pod hlavičkou nezávislej žurnalistiky – verejne spochybniť a démonizovať legálnu inštitúciu bez jediného náznaku, že by sa dopúšťala čohosi nekalého. Článok prevzal aj denník Sme, ktorý s centrom spolupracuje.

Keď sa pozrieme na sieť ekonomických zdrojov samotného ICJK, narazíme na zaujímavý paradox. Ich medzinárodný model financovania je veľmi podobný tomu, ako vznikla slovenská Christiana. Len s opačným ideologickým znamienkom.

Vzniká tak podozrenie, že špičkoví žurnalisti sa mohli dostať do pasce, v ktorej ako nezávislí novinári nevedome odstraňujú z cesty ideového konkurenta svojich donorov.

Pokútny motív sa pritom ponúka. Poľský Inštitút Piotra Skargu, na ktorý sa medzinárodný text primárne zameriava, je totiž zakladateľom organizácie Ordo Iuris, ktorá sa stala terčom aj najnovšieho sporného textu.

Ide o inštitúciu, ktorá je v ostrom právnom spore s nadáciou Batory Foundation, založenou Georgeom Sorosom, ktorá podľa kritikov netransparentne rozdeľuje nórske fondy a odmieta predložiť kritériá, ako sú tieto fondy prerozdeľované. Práve Ordo Iuris nedávno presvedčila poľské súdy, že fondy sú verejnými zdrojmi a mali by teda byť otvorene zverejňované a prístupné verejnej kontrole, voči čomu sa progresívna Nadácia Batory tvrdohlavo bráni. Ordo Iuris teda bráni princíp transparentnosti, čo je inak dogmou mimovládiek po celej Európe.

Pozadie tohto sporu prinesieme v samostatnom texte, keďže je výpovedný aj pre slovenský kontext.

Open society zdroje

Príjmy Investigatívneho centra Jána Kuciaka pochádzajú z najväčšej časti od jeho českého spoluzakladateľa Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku – investigace.cz. České centrum, ktoré pracuje s príjmami približne 7-miliónov českých korún ročne, síce vo výročných správach neuvádza svoje presné zdroje, no medzi niekoľkými hlavnými donormi uvádza na prvom mieste Open Society Initiative for Europe.

Predminulý rok slovenská vetva dostala od českej sestry 35-tisíc eur, minulý rok vyše 20-tisíc. ICJK zároveň dostáva granty z Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky Nadácie otvorenej spoločnosti, čo je slovenský člen siete Open Society Foundation.

Ide o sieť progresívnych mimovládok založených miliardárom Georgom Sorosom, ktorý je časťou politického spektra účelovo démonizovaný ako mystifikovaný autor závažných konšpiračných úmyslov zjavne presahujúcich jeho motívy i možnosti.

Celý článok si môžete prečítať TU.

Zdroj: dennikstandard.sk