Ako Hegerova vláda pripravuje šovinistické návrhy na ďalšiu vlnu maďarizácie a oslabenia suverenity SR

V čase uhorkovej sezóny, dovolenkového útlmu a zníženej ostražitosti sa v štátnych orgánoch kujú diabolské plány, ako ešte viac maďarizovať a oslabovať suverenitu Slovenskej republiky. Niekomu nevyhovuje relatívny národnostný pokoj na Slovensku, nestačí súčasný vojnový konflikt na východe, ale ešte viac prilieva olej do ohňa s cieľom získať, čo mu nepatrí. 

V skutočnom právnom štáte by podobná činnosť bola predmetom záujmu orgánov činných v trestnom konaní alebo aspoň by boli vyvodené prísne právne, spoločenské a morálne dôsledky.

Návrh označovania obcí v menšinových jazykoch

Návrh nariadenia vlády o označovaní obcí v menšinových jazykoch (nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 15 % obyvateľstva) prešlo pripomienkovým konaním a onedlho ho bude schvaľovať vláda SR.

Môže tak ne/vedome, zaslepene a naivne schváliť označovanie obcí a častí obcí (pôvodné slovenské „kolónie“) v menšinovom maďarskom jazyku, ktoré vygumuje česko-slovenské a slovenské dejiny od roku 1918 a potvrdí a zavedie na ďalších desať rokov označenie slovenských obcí z obdobia natvrdšej maďarizácie a maďarskej okupácie. To aby pri vstupe návštevníkov do obce, ale aj tamojších príslušníkov slovenského národa upozorňovali, kto tu chce byť zase pánom.

Menšina určuje podmienky väčšine

Zo 41 pripomienok, jednotlivých štátnych orgánov aj verejnosti návrhu nariadenia bolo akceptovaných len 10/24 %, z toho len jedna zásadná. Mnohé pripomienky ani neboli zodpovedané, resp. boli odignorované. Združenie slovenskej inteligencie a ostatná pripomienkujúca verejnosť žiada prepracovať návrh nariadenia.

Viaceré obce už v roku 2011, po predchádzajúcom sčítaní obyvateľstva nedosahovali potrebný počet príslušníkov národnostnej menšiny a napriek tomu sú opätovne a nezmyselne zaraďované do zoznamu a budú tam ešte ďalších desať rokov a možno aj natrvalo.

Ďalšie obce sú zase do zoznamu zaradené, aj keď nemajú žiadnych príslušníkov menšiny (napr. ukrajinská). Iné

obce budú musieť povinne používať menšinový jazyk, niektoré len pre štyroch príslušníkov. Slováci si nemôžu uplatňovať ani vlastný názor na príslušnosť k národnosti.

Na základe násilím nanútenej tzv. druhej národnosti sú do zoznamu pripísané ďalšie umelo vytvorené obce s menšinovými právami a povinnosťou používať menšinový jazyk.

Obce pomenované po významných slovenských osobnostiach ako Štúrovo, Hurbanovo, Mudroňovo  a pod. budú mať aj naďalej v maďarskom jazyku individuálne označenie a tým aj naďalej spĺňať kritériá maďarského revizionistického hnutia.

Uvedené obce symbolizovali po II. sv. vojne príslušnosť k Slovenskej republike a majú aj dnes čoraz významnejšie opodstatnenie. Podobné prejavy štátnej a národnej identity sa diali po vojne aj v Maďarsku, avšak v oveľa radikálnejšom duchu, prechádzajúce až do zúrivého maďarského šovinizmu a nenávisti, aktuálne ešte aj dnes.

Označenia obcí v rómskom jazyku je ďalším pretrvávajúcim nezmyslom, pretože nikdy neexistovali. Zaužívané názvy obcí v cigánskom a potom v rómskom jazyku boli slovenské.

Opätovné zaujatie vlasti Maďarmi?

Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny autonómne zavádza pojem „menšinové obce“, pravdepodobne príprava na Honfoglalás – „zaujatie vlasti“. 

Vžité názvy v menšinových jazykoch údajne zisťovala pracovná skupina odborníkov vymenovaná splnomocnencom formou dotazníkov. Nepochybujeme ani tak o ich odbornosti, ako o objektivite a zámere, s akým tieto údaje zisťovali. Inak by nemohlo dôjsť k takýmto diskriminačným a nebezpečným precedensom.

Aj pripomienkujúca verejnosť mala svoje pracovné skupiny, zdroje a skúsenosti vo viacerých okresoch a ich zistenia v mnohých prípadoch sú úplne iné. Preto tu objektívne vyvstávajú otázky: Kto a s akým zámerom riadi označovanie obcí v jazykoch národnostných menšín? Kto je zodpovedný za tento stav?

Označovanie obcí ako súčasť revizionistických plánov?

Cielené revizionistické názvy obcí v menšinovom maďarskom jazyku ako súčasť maďarského revizionistického hnutia môže sledovať niekoľko cieľov:

• podporiť materský štát – Maďarsko v symbolických či reálnych nárokoch na slovenské územie,
• podporiť nároky menšinových maďarských zástupcov na získavanie stále väčších práv,
• oslabovanie suverenity protivníka – Slovenskej republiky, jej predstaviteľov a celú spoločnosť,
• klamať príslušníkov maďarskej menšiny o stále živých názvoch a len o jednom, správnom a určenom označení obce a tým si „spravodlivo“ nárokovať na tieto územia,
• vymazať úsek česko-slovenských a slovenských dejín od rozpadu Uhorska a získať tak argument pre zahraničie v prípade aktuálnosti realizácie nárokov na južné územia SR,
• oklamať obyvateľov Slovenska nepoznajúcich situáciu v zmiešaných oblastiach, že na tomto území panovali odjakživa iba Maďari, ale slovenský národ im toto územie neprávom ukradol, neinformovaní nebudú protestovať ani vyvíjať akúkoľvek činnosť.

Celkovo návrh zoznamu obcí môže sledovať najmä:

• aj týmto vytvoriť zo Slovenska umelý mnohonárodnostný štát, o. i. aj na potlačenie slovenskej národnej identity,
• čo najvyšší počet obcí s menšinovými právami posilňuje maďarský revizionizmus, čím viac príslušníkov menšín, tým väčšie opodstatnenie a rozširovanie menšinových práv,
• rozbiť najsilnejšiu a najstaršiu kolektívnu identitu Slovákov – národnú identitu, ako prekážku globalistickej ideológie,
• vytvárať národnostné napätie a konflikty, aby rozdeľovali spoločnosť, bránili rozvoju jednotnej a silnej kolektívnej – štátnej identity občanov Slovenska.

Buďme v strehu!

Pre politické a stranícke body, moc a tzv. tradičný „pokoj v dome“ vláda SR bez problémov odklepne šovinistický návrh nariadenia.

V maďarských revizionistických krvavých očiach je takáto vláda len objektom opovrhovania, posmechu a ovládnutia. Revizionistické ciele pretavené do nového zoznamu obcí budú samozrejme, ako jeden z mnohých vyciciavať štátny rozpočet Slovenska.

Prípad označovania obcí v menšinových jazykoch je jedným z mnohých príkladov, ako detailne a cielene je prelúskaný slovenský legislatívny systém cudzími záujmami, zároveň takticky ráta s politickou vôľou a povahou obyvateľov.

A všetko sa to začalo absolútne nenápadne, bez verejnej diskusie, záujmu politikov, médií – nič nehovoriacim pozmeňovacím návrhom zákona o možnosti označovať aj časti obce v menšinových jazykoch, využitím tzv. druhej národnosti, nariadeniami vlády SR atď. A aký bude výsledok! Buďme v strehu!

Margaréta Vyšná/SKsprávy