Ako číslo 5 Heger stále žije v projekte č. 4 „Demokrati“ na ďalšie jedno použite

X-tý pokus na „nový projekt“ podľa starého manuálu na ohlúpnutie voličov. Papier a už aj mainstreamový korporátny éter znesú všetko, ale oplatí sa odhaliť samozvaných „Demokratov“ v ich nahote.

Predovšetkým skutoční demokrati by po svojom odvolaní – vyslovení nedôvery vláde parlamentom (15.12.2022) nechali demokraticky v čo najskoršom možnom termíne, tobôž v čase krízy, ktorej sú súčasťou, a to dokonca aj cez priamu demokraciu rozhodnúť ľud. Skutoční demokrati by neodhovárali ľudí od všeľudového hlasovania.

Praví a nie štylizovaní „demokrati“ by umožnili ľuďom, aby sa voľby konali v čo najskoršom termíne, čiže v máji až júni, a nie až na konci septembra a neostávali by de fakto približne rok vo svojich odvolaných funkciách a na výslní.

Úprimný demokrat by nezneužíval svoju funkciu, navyše len dočasne poverenú, na stranícky marketing a budovanie strany. Pravda je taká, že máme dočasného premiéra, ktorý bol de fakto – ale len navonok a naoko – dva mesiace politickým bezdomovcom, hoci už bežali procesy na vznik jeho novej strany s ďalším prezlečeným názvom.

Denník SME 7.marca informoval, že „Heger preberá stranu od Miroslava Kollára (Spolu). Politické strany však nefungujú ako na zeleninovom trhu, alebo podľa obchodného práva, ale podľa presných pravidiel a zákona o politických stranách č. 85/2005 Z.z.

Obr. screenshot tlačovej besedy

Každá zmena sa môže vykonať iba na základe uznesenia snemu strany a odobrení delegátmi.

Kovaní demokrati by nechali zospodu zvolať najskôr miestne, potom okresné, potom krajské členské schôdze alebo konferencie, ktoré by boli dopredu oboznámené o chystaných zmenách na poste lídra a aj zmene názvu strany, čo sú pomerne vážne zásahy do integrity subjektu.

Strany zväčša svoje snemové rokovania oznamujú, mnohé sú pokrývané detailne médiami. Tobôž, ak do strany vstupuje bývalý dvojnásobný premiér (M.Dzuridna) a oživuje marketingový „modrý“ slogan, ktorý sa objaví dokonca v názve strany.

Nie, nič také sa verejnosť nedozvedela. Zmeny v pôvodnej materskej strane Spolu boli priam raketové, o nejakej demokracii členov a zdola sme vôbec nič nepočuli.

Pripomeňme si preto sled zmien v tomto subjekte, ktorý v januári 2018 zaregistroval M. Beblavý, ktorý odišiel zo strany #SIEŤ Rada Procházku potom, čo odišiel z SDKÚ-DS. O rok na to (apríl 2019) už strane šéfuje J.Hipš, jeden zo šiestich členov Správnej rady sorošovskej Nadácie otvorenej spoločnosti (od 20.2.2016). Zvláštnosťou tejto zmeny bol „elektronický snem“…

Projekt Spolu musel mať silných krstných otcov, keď prišli ďalšie zmeny. O dva roky (september 2021) projektu už šéfuje Miroslav Kollár, ktorý privandroval z de fakto z ďalšieho rozpadnutého – Kiskovho – projektu na jedno volebné použitie Za ľudí.

Aj M.Kollár mal podobne ako Hipš atlantické mimovládkarske pozadie, keď pôsobil o.i. aj ako výkonný riaditeľ angažovaného Mesežnikovho Inštitútu pre verejné otázky (IVO).

A opäť po ďalšej dvojročnici prichádza zmena, tentoraz ako Modrá koalícia, ktorú MV SR zaregistrovalo pod týmto názvom 26. januára 2023. A opäť, nijaké podrobnosti, ani fotografie zo snemu.

Spojenectvo Kollár-Dzurinda však malo krátke trvanie, keď Dzurinda pochopil, že bude len maskot pre Hegera, ktorý 7. marca oznámil ďalšie premenovanie pôvodného subjektu (Spolu) na „Demokrati“.

Marketingové (nie faktické, legislatívne) finále muselo mať dlhšiu prípravu, vrátane výroby loga, aj keď to až neuveriteľne datailne promína logo Hnutia za demokraciu, ale pri plagiátoroch už nič nové pod slnkom…

Skutočný demokrat by sa nezachoval k ľudu Slovenskej republiky ako chrapúň, ktorý na tajnáša účelovo naťahoval čas a cez podporu koaličných poslancov, ktorí sa zubami-nechtami držia svojich končiacich funkcií, premlčí termín 6.marca, ktorý bol posledným dňom, aby mohli byť voľby v júnovom termíne, tak ako to navrhovala opozícia a dokonca naoko aj hlava štátu.

(Ne)demokrat Heger si počkal za bučkom, odskočil si ešte do Izraela, možno aby dohodol aj skúsených volebných mágov a „deň po“ bohorovne osvietený svetlom demokracie, ako by sa nič nestalo, oznámil vznik „nového“ subjektu, ktorý už vymenil veľa postelí.

No a teraz sa pozrieme, kto a čo hovorí.

Vraj „hegerovci“ alias pseudo „Demokrati“ chcú ponúknuť „umiernenú politiku“. Nuž zostavu, v ktorej je aj globseťák J.Naď, označujúci opakovane občanov využívajúcich svoje ústavné právo na zhromaždenie za „dezolátov“ a „opice“, len ťažko môžeme označiť za „umiernenú“, najmä ak sa odviazal ešte aj „diplomat“ R.Káčer, ktorý v Michalovciach označil skupinu ľudí dožadujúcich sa mierových rokovaní na Ukrajine za „skákajúce paviány“.

Naozaj neslušné aj voči ľuďom, aj voči zvieracím primátom. Ale nie pre idelogických a geopolitických fanatikov. A neslušné, aj nedemokratické je predbiehať procesy, keďže tento projekt na ďalšie použitie vo voľbách ešte nestihli ani oficiálne premenovať, ale oznamujú to už ako hovorvú vec.

Čoby nie, veď prísušný rezort riadi Hegerov „podriadený“ vo vláde Mikulec. Uvidíme ako „demokrati“ raketovo rýchlo zvolajú miestne, okresné a krajské snemy po celom Slovensku a ako usporiadajú finálny snem, na ktorom len formálne prijmú to, o čom sa už vlastne rozhodlo za oponou. Alebo opäť bude platiť „začem bukvy, vjo jásna“?

(Ne)demokrat Heger bohorovne oznámil, že strana má „byť založená na slušnosti, odbornosti i konštruktívnom dialógu…“

Nuž slušní a kľúčoví ľudia v tíme, nepochybne aj ako Ján Budaj, by nemali byť vedení v Registračných zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti. Ani ďalší prominent strany a dočasný minister K.Hirman, s registračným číslom 36140, v kategórii spolupracovník ŠtB ako rezident (R), agent (A, TS), informátor (I) a dokonca ešte aj držiteľ prepožičaného bytu… z éry, ktorá totalitne potláčala demokraciu a základné práva a slobody.

O odbornosti tejto odvolanej zostavy si myslí verejnosť svoje, čo vyjadruje astronomickými číslami nedôvery, takže pri tejto ďalšej pseudo oblasti sa nemusíme vôbec pristaviť. Čísla hovoria svoje.

Skutočný demokrat nebude zavádzať floskulami, ktoré mu napísal marketingový tím ako napríklad o „konštruktívnom dialógu“. Bol to práve nedemokrat Heger, ktorý opakovane odmietol rokovať s údajnými „nedemokratmi“, čiže názorovou aj politickou opozíciou, hoci štát je vo fatálnej kríze – najskôr politickej, ktorá prerástla do krízy vládnej a dokonca ústavnej.

Pravý demokrat by po vzore boľševikov nerozdeľoval Slovákov na dobrých akože „demokratov“ a na vnútorných nepriateľov. Vyznávanie hlavnoprúdových ideologických dogiem, floskúl a naratívov, zväčša opäť bez demokratickej diskusie – keďže v totalite, a pri ideológiách stačí len zaujať „správy postoj“ – nepatrí do výbavy pravého demokrata. Demokrat totiž prichádza k názoru po diskusii s ostatnými, dokonca a najmä s tými, čo majú opačný názor.

To by ale kvázi „demokrati“ museli byť vzdelaní a poznať aspoň filozofickú esej „O slobode“ (1859) od Johna Stuarta Milla, ktorá vychádza z premisy, že sloboda prejavu je nevyhnutným predpokladom utvárania podmienok pre slobodný zápas rôznych názorov a najlepším prostriedkom hľadania pravdy, ktorá sa prostredníctvom sily myšlienky dokáže presadiť v konkurencii iných ideí. Áno, aj tých, ktoré atlantickým (ne)demokratov automaticky zatvárajú ušné bubienky.

Praví demokrati pri moci by sa správali presne podľa verdiktu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z notoricky známeho prípadu Handyside vs. Spojené kráľovstvo. Hegerovci by maoi nielen vedieť, ale aj aplikovať do praxe výrok ESĽP, že „sloboda prejavu sa pritom uplatňuje nielen vo vzťahu k informáciám alebo myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo alebo sú považované za neútočné či neutrálne, ale aj vo vzťahu k tým, ktoré urážajú (obťažujú), šokujú či znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“.

Aj vy máte ten pocit, že táto samozvaná skupinka kvázi „demokratov“ ani len nechyrovala a ani nepáchla o tejto paradigme, cez ktorú sa utvára skutočná demokracia a skutočná sloboda slova?

Ťažko tiež uveriť samozvaným „hejdemokratom“ aj ich deklarovanú vôľu ochraňovať „slobodu jednotlivca“ po testovacej spartakiáde a ďalších „atómovkách“ vlády proti základným právam a slobodám, ktoré počas tejto vlády padli na úplné dno rešpektu.

Najvyššie politické právo je totiž ukotvené v Ústave SR, v článku 2: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“

Kameňom úrazu akože „demokratov“ sú ich vyjadrenia, postoje a rozhodnutia spochybňujúce alebo smerujúce proti priamemu výkonu štátnej moci občanmi.

Skutočný demokrat dodržiava pravidlá. Na vzniku prezlečenej strany Demokrati nie je zatiaľ nič férové. Jej ďalší líder v poradí ako „Číslo päť ešte žije“ (Beblavý-Hipš-Kollár-Dzurinda-Heger) naopak ukázal ako si politik nadraďuje vlastný karieristický a stranícky záujem nad záujem štátu a ľudí.

Minimálne v predlžovaní termínu predčasných volieb až na záver septembra, len aby stihol pre nový projekt č.4 získať čas. A zneužiť priestor mediálneho éteru, ktorý má – hoci aj odvolaný a dočasne poverený premiér vlády na svoju prezentáciu a cieľ Igora Matoviča – nasadiť vlkovi ďalší cudzí kožuch bylinožravca, aby si ovce vo voľbách mysleli, že kráčajú za tým správnym „demokratickým“ baranom.

Rafael E. Rafaj

skspravy.sk