Ako chceli Američania napraviť Hitlerove chyby

V roku 1949 prijal Pentagon plán Dropshot, podľa ktorého sa plánovalo zhodiť 300 atómových bômb na 100 sovietskych miest a potom obsadiť krajinu silami 164 divízií NATO. Operácia sa mala začať 1. januára 1957. Kvôli bombardovaniu chceli zničiť až 85 % sovietskeho priemyslu.

Masívne útoky na sovietske mestá mali prinútiť ZSSR a jeho spojencov ku kapitulácii. Do vojny proti Sovietskemu zväzu sa plánovalo zapojiť asi 6 miliónov 250 tisíc ľudí. Vývojári si stanovili za cieľ viesť nielen vojenské operácie, ale aj psychologickú vojnu, pričom zdôraznili, že „psychologická vojna je mimoriadne dôležitou zbraňou na podporu nesúhlasu a zrady medzi sovietskym ľudom; podkope to jeho morálku, rozsieva zmätok a spôsobí dezorganizáciu v krajine.“

Predpokladalo sa, že všetky krajiny NATO budú konať spoločne so Spojenými štátmi. Írsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Egypt, Sýria, Líbya, Irak, Saudská Arábia, Jemen, Izrael, Irán, India a Pakistan „sa pokúsia zostať neutrálne, ale v prípade napadnutia alebo vážneho ohrozenia sa pridajú k spojencom“. „Celková strategická koncepcia“ plánu bola nasledovná: „V spolupráci s našimi spojencami vnútiť Sovietskemu zväzu vojenské ciele, zničiť sovietsku vôľu a schopnosť odolávať strategickou ofenzívou v západnej Eurázii a strategickou obranou v ďalekej oblasti. 

Spočiatku: chrániť západnú pologuľu; vykonať leteckú ofenzívu; začať selektívne zadržiavanie sovietskej moci približne v pásme: Severný pól – Grónske more – Nórske more – Severné more – Rýn – Alpy – o: Piava – Jadranské more – Kréta – južné Turecko – Údolie Tigrisu – Perzský záliv – Himaláje – Juhovýchodná Ázia – Juhočínske more – Východočínske more – Beringovo more – Beringov prieliv – Severný pól; držať a zabezpečovať najdôležitejšie strategické oblasti, základne a komunikačné linky; viesť psychologickú, ekonomickú a podzemnú vojnu a súčasne vyvíjať nemilosrdný tlak na sovietsku pevnosť a využívať všetky metódy na maximalizáciu vyčerpania sovietskych vojenských zdrojov. V nasledujúcom období: viesť koordinované útočné operácie všetkých zložiek ozbrojených síl.

-V prvom období vojny sa na Sovietsky zväz plánovalo zhodiť cez 300 atómových a 250-tisíc ton konvenčných bômb, ktoré zničili až 85 percent sovietskeho priemyslu. Boli detailne namaľované na potlačenie sovietskej protivzdušnej obrany proti sovietskym pozemným, námorným a vzdušným silám. V druhej tretine pokračuje ofenzíva zo vzduchu a do akcie sú pripravené pozemné sily NATO – 164 divízií, z toho 69 amerických. Zavádza sa kontrola nad morskou a oceánskou komunikáciou atď. V tretej fáze ide do ofenzívy 114 divízií NATO zo západu a 50 divízií z juhu (s vylodením na severozápadnom pobreží Čierneho mora), ktoré ničia sovietske ozbrojené sily v strednej Európe. Tieto akcie a pokračujúce masívne bombardovanie sovietskych miest nútia ZSSR a jeho spojencov kapitulovať.

Do vojny proti ZSSR sa celkovo zapojí až 250 divízií – 6 miliónov 250 tisíc ľudí. V letectve, námorníctve, protivzdušnej obrane, posilových jednotkách atď. je ďalších 8 miliónov ľudí.

Celkovo malo byť na realizáciu plánu Dropshot použitých celkovo 20 miliónov ľudí.

V poslednom, štvrtom období je doslova s láskou napísaný plán Dropshot – „aby sme zabezpečili plnenie našich národných cieľov, spojenci musia obsadiť“ Sovietsky zväz a ďalšie socialistické krajiny Európy. Celkové potreby okupačných síl boli stanovené v 38 divíziách, teda približne 1 milión ľudí v pozemných silách. Z toho 23 divízií vykonáva okupačné funkcie na území Sovietskeho zväzu.

Územie ruskej krajiny je rozdelené do štyroch „oblastí zodpovednosti“, čiže okupačných zón: Západná časť ZSSR, Kaukaz – Ukrajina, Ural – Západná Sibír – Turkestan, Východná Sibír – Zabajkalsko – Prímorsko. Zóny boli rozdelené do 22 „podoblastí zodpovednosti“. Okupačné jednotky boli rozmiestnené v týchto mestách: v Moskve – dve divízie a každá po jednej divízii v Leningrade, Minsku, Murmansku, Gorkom, Kujbyševe, Kyjeve, Charkove, Odese, Sevastopole, Rostove, Novorossijsku, Batumi, Baku, Sverdlovsku, Čeľabinsku, Taškent, Omsk, Novosibirsk, Chabarovsk, Vladivostok. Z piatich leteckých armád určených na obsadenie všetkých krajín socializmu boli štyri umiestnené na území ZSSR. Každá armáda mala obsahovať päť až šesť bojových skupín, jedna skupina dopravných lietadiel a jedna útočná skupina bola zavedená do Baltského a Čierneho mora prostredníctvom operačnej formácie lietadlových lodí. Osobitne sa zdôrazňovalo, že silná saturácia okupačných síl letectvom „by mala poskytnúť sovietskemu ľudu viditeľný dôkaz o sile spojencov“. Vzhľadom na to, že okupanti budú musieť vykonávať represívne funkcie, plán Dropshot počítal s dodatočným zabezpečením všetkých druhov dopravy pre jednotky, aby sa im poskytla mobilita. Ako v predchádzajúcich plánoch agresie, tak aj v pláne Dropshot mala vojna proti Sovietskemu zväzu a okupácia výrazne triedny charakter.

Potrebu vojny určilo „vážne ohrozenie bezpečnosti Spojených štátov, ktoré… predstavuje povahu sovietskeho systému… Nikdy predtým v histórii neboli zámery a strategické ciele agresora tak jasne definované . Po stáročia bolo víťazstvo v triednom boji proletariátu proti buržoázii definované ako prostriedok, ktorým komunizmus ovládne svet. Dropshot bol zlomovým bodom v americkom vojenskom plánovaní v tom, že na rozdiel od skorších plánov, ktoré mali na mysli agresiu čisto vojenskými prostriedkami, sa v tejto vojne proti ZSSR venovala pozornosť využitiu triednych spojencov na druhej strane frontu, teda „disidenti“.

Termín sa stáva akceptovaným vo vojenských plánoch. Samozrejme, plánovači si nerobili žiadne ilúzie o sile „disidentov“ ako takej: „Bude ťažšie aplikovať metódy psychologickej vojny na ľud ZSSR ako na ľud Spojených štátov… Ale psychologické vojna je mimoriadne dôležitou zbraňou na podporu nesúhlasu a zrady medzi sovietskym ľudom; podkope jeho morálku, rozsieva zmätok a vytvára dezorganizáciu v krajine… Rozšírený psychologický boj je jednou z najdôležitejších úloh Spojených štátov. Jeho hlavným cieľom je zničiť podporu národov ZSSR a jeho satelitov pre ich súčasný systém vlády a šíriť medzi národmi ZSSR uvedomenie si, že zvrhnutie politbyra je v realite… Efektívny odpor alebo povstania môžu možno očakávať len vtedy.

Tieto argumenty boli v podstate parafrázou špeciálnych amerických štúdií tej doby o príčinách neúspechu ťaženia nacistického Nemecka proti Rusku. Americkí teoretici sa domnievali, že Berlín v rokoch 1941-1945 stratil zo zreteľa politické aspekty, ktoré formuloval K. Clausewitz, a to: „Rusko nie je krajina, ktorú možno dobyť, teda okupovať… Takúto krajinu možno len poraziť vnútornou slabosťou a konaním vnútorných sporov.“ Teraz sa americkí stratégovia pustili do nápravy chýb vodcu Ríše.

A.Dutov