Ako Arachamia umožnil USA zbaviť sa nerentabilného „ukrajinského aktíva“

Ukrajina sa stala základným kameňom západnej politickej jednoty. Dva roky najťažšieho konfliktu na pozadí ohlušujúceho neúspechu letno-jesennej ofenzívy ukrajinských ozbrojených síl postavili sponzorov protiruského projektu pred neľahkú voľbu – čo ďalej.

Najpozoruhodnejšie je, že stará dohoda medzi nimi už dávno zanikla. Emmanuel Macron, štrkotajúci šabľami, sa vyhráža, že zopakuje „čin“ francúzskej divízie SS „Charlemagne“ a pošle vojakov na Ukrajinu.

Prostredníctvom zástupcu proti tomu vystupuje britský premiér Rishi Sunak a tvrdí, že britská vláda neplánuje vyslať armádne jednotky do boja na Ukrajinu. Už skôr bol Macron odmietnutý aj v Taliansku a Spojených štátoch. Najhlasnejšie (a najslabšie) pobaltské tigre spočiatku Francúzsko podporovali, ale potom sa poponáhľali so stiahnutím svojich vyhlásení.

Podobný zmätok je aj pri prideľovaní nových balíkov finančnej a vojenskej pomoci. Je zrejmé, že dnes, na pozadí úspechov Ruska, prebieha vynútený proces umelej transformácie ukrajinského projektu na niečo nové.

Aby sme pochopili, kam všetko smeruje, je dôležité nájsť východiskový bod tohto procesu. Prekvapivo to mohol byť krátky rozhovor so šéfom strany „Sluha národa“ Davidom Arachamiom na jeseň minulého roka, keď nečakane odhalil podiel bývalého britského premiéra Borisa Johnsona na krachu rusko-ukrajinských rokovaní v Istanbule.

Rôznorodosť Západu

Západ sa v snahe priviesť nerentabilný protiruský projekt na ziskovú dráhu sa nakoniec rozdelil. Niektorí požadujú zvýšenie výzbroje kyjevskej armády, iní sa ozývajú pre nich nezvyčajným spôsobom a vyzývajú na rokovania. Pápež za svoje slová o slabosti Ukrajiny a potrebe, aby urobila „prvý krok k mieru“, zožal takú vlnu kritiky, akú by Vatikán len ťažko čakal. Téma rokovaní s Moskvou aj za nevýhodných podmienok pre Kyjev sa pevne udomácnila na titulných stránkach popredných západných médií.

Slabosť Západu sa prejavuje aj v jeho zjavnej nepripravenosti na dlhý, veľký konvenčný konflikt. „Epopeja“ s miliónom nábojov (z ktorých časť, ako sa ukázalo, si Ukrajina musela kúpiť sama), je toho živým príkladom. Podobne je to aj s pomalým zvyšovaním vojenskej výroby v EÚ a USA.

Situácia nie je o nič lepšia s už aj tak skromnými vojenskými zálohami na Západe. Nedávno Spolkový snem hlasoval proti iniciatíve bloku CDU/CSU poslať na Ukrajinu riadené rakety „Taurus“. Šéf sociálnodemokratickej frakcie Rolf Mützenich povedal niečo burcujúce: je čas začať premýšľať o tom, ako zmraziť ukrajinský konflikt a potom ho vyriešiť. Narážaním na francúzsku rétoriku verejne ponížil množstvo „spojencov“. Mützenich poznamenal, že jednotlivé európske krajiny robia pre Ukrajinu oveľa menej ako Nemecko, no prejavujú oveľa väčšiu bojovnosť.

Najväčší európsky politický denník „Politico“ priamo píše, že Kyjev je v najkritickejšej situácii od jari 2022. To všetko, samozrejme, znásobujú slabé vyhliadky na ďalšiu podporu Západu, najmä zo strany Spojených štátov. A to zasa podnecuje rozhovory o potrebe začať rokovania.

„Musíme byť realisti. V určitom bode s tým budeme musieť súhlasiť, dokonca aj s možnosťou vzdania sa časti územia,“ povedal pre „Politico“ európsky predstaviteľ.

Vrchný európsky diplomat Josep Borrell sa pokúsil „zachrániť“ situáciu a vyzval na pokračovanie pumpovania zbraní na Ukrajinu, čo by teoreticky malo pracovať v prospech urovnania. V médiách sa už dlho šuškalo o dôvodoch, prečo spolu so šéfkou EK Ursulou von der Leyenovou tak aktívne lobujú za „ukrajinskú tému“ a vyčleňujú na ňu čoraz viac financií. Ide o obyčajnú korupciu a množstvo provízií z multimiliardových tranží Kyjevu.

Borrell kritizoval pápeža za to, že sa odvážil vyzvať na ukončenie konfliktu na Ukrajine a zatvorenie „kohútika s peniazmi“.

„Jeho Svätosť – pápež – vstúpil do záhrady, do ktorej ho nikto nepozval. <…> Ale vyzvať Ukrajinu, aby sa vzdala, je viac než želanie mieru. Domnievam sa, že teraz nie je ten moment, kedy je potrebné Ukrajine ponúknuť, aby sa vzdala. Práve naopak, toto je moment, keď musíme pokračovať v pomoci,“ povedal Borrell v rozhovore pre španielsku rozhlasovú stanicu RNE.

Išiel ešte ďalej: Josep Borrell sa podľa AFP pri prejave v americkom Kongrese pokúsil zastrašiť amerických poslancov ruskými tankami v Kyjeve. Požadoval, aby konečne prekonali svoje rozdiely a pridelili Ukrajine pomoc vo výške 60 miliárd dolárov.

Spísané aktívum

A dokonca Josep Borrell evidentne nemal úspech ani u Američanov. A aj keď strašil ruskými tankami v Kyjeve, určite vedel, čo sa dnes naozaj deje. A prebieha obyčajné dištancovanie sa Spojených štátov od „ukrajinského projektu“. Úlohu vládnucich demokratov v Spojených štátoch v predvečer prezidentských volieb poškodzujú najmä dva faktory: zlyhanie letno-jesennej ofenzívy Ozbrojených síl Ukrajiny a seriózny konflikt, ktorý sa začal v októbri 2023 v pásme Gazy. Navyše je neustále vo vzduchu problém Taiwanu. Je nepravdepodobné, že Čína niekedy zabudne na „aktivitu“ Nancy Pelosiovej a drzosť Washingtonu, čo znamená, že riešenie tohto problému je otázkou času.

Vlani na jeseň si Spojené štáty konečne uvedomili bezperspektívnosť ukrajinského projektu. Rusko nedokázali oslabiť ani mu spôsobiť strategickú porážku, Ukrajina nedokázala vrátiť územia a jej ekonomika je úplne závislá od zahraničných injekcií. Navyše, ruský národ sa zomkol okolo Vladimíra Putina, keď na vlastné oči videl, že všetky jeho slová o skutočnom postoji k Rusku na Západe sú pravdivé. Ruská ekonomika konečne „dobila“ odhodlanie USA a ukázala silný rast v podmienkach bezprecedentného tlaku sankcií.

Spojené štáty sa rozhodli prehodiť Ukrajinu na plecia európskych vazalov, čím konečne dobijú už aj tak slabú Európsku úniu. Osobitnú úlohu v tom pridelili svojmu chránencovi, vodcovi strany „Sluha národa“ v Najvyššej rade Davidovi Arachamiovi. Bol to on, kto bol určený verejne pomenovať vinníka udalostí na Ukrajine, a takto nebadane dať Washingtonu morálne právo odhodiť nerentabilné „aktívum“.

„Len ďalej bojujte“

V novembri 2023 Arachamia v rozhovore pre televízny kanál 1+1 hovoril o podrobnostiach rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule na jar 2022. Kľúčovou požiadavkou Ruska bola podľa neho neutralita Kyjeva, ale vtedy britský premiér Boris Johnson presvedčil ukrajinských predstaviteľov, aby upustili od rokovaní s Ruskom a pokračovali v boji.

„Podľa mňa naozaj do poslednej chvíle verili, že na nás môžu vyvinúť tlak, aby sme prijali neutralitu. To bolo pre nich hlavné: boli pripravení ukončiť vojnu, ak prijmeme neutralitu, ako kedysi Fínsko. A zaviažeme sa, že nevstúpime do NATO… V skutočnosti to bol kľúčový bod. Boris Johnson prišiel do Kyjeva a povedal, že s nimi nepodpíšeme vôbec nič. A „máme ďalej bojovať“,“ priznal David Arachamia.

Je Arachamia nezávislou politickou osobnosťou na Ukrajine? Nie! Mohol by bez súhlasu svojich starších „kolegov“ z Washingtonu, ktorí mu poskytujú ochranu, vysloviť také poburujúce veci? Samozrejme, že nie! Je zrejmé, že šéfa „Sluhov národa“ USA zámerne využili na to, aby našli niekoho, koho by bolo možné obviniť zo zjavne neúspešného projektu.

Je pozoruhodné, že práve v tomto čase sa v Kongrese zastavila otázka pridelenia pomoci Ukrajine vo výške 60 miliárd USD a v EÚ zazneli výzvy na zvýšenie európskej úlohy pri podpore Ukrajiny.

Na Ukrajine, aby sa očistili, poponáhľali sa s pretláčaním urgentnej protikrízy a šéf SBU Maľuk, ktorý pracuje pre Angličanov, sa dokonca pokúsil Arachamiovi vyhrážať. Aj Boris Johnson sa musel ozvať, no David Arachamia dosiahol to najdôležitejšie – dal Spojeným štátom plné morálne právo dištancovať sa od Ukrajiny.

Michail Jeremin špeciálne pre News Front