Ak to ide v Afrike, prečo nie v rómskych komunitách?

Pri čítaní reportáže o rómskej žene, ktorá býva s deťmi v pivnici, pretože nie je schopná prežiť z minimálnej štátnej dávky, ma okamžite napadla myšlienka, že v afrických krajinách nepracujúci takéto možnosti nemajú, nedostávajú žiadne dávky a museli sa naučiť obracať v rámci vlastných síl.
Prečo sa by sa nemohli Rómovia vrátiť k remeslám, ako za starých čias? V minulosti opravovali hrnce, vyrábali metly a domáce potreby, kovali. Nevidím dôvod, prečo by rómske ženy nemohli vyrábať hrnčiarske potreby, pliesť, vyšívať, štrikovať, šiť a živiť sa ich predajom.

V Afrike zavedený systém mikropôžičiek umožnil chudobným ženám vytvoriť výrobné družstvá, kde spoločne pletú rohože, koberce, tkajú látky, vyrábajú šperky či terakotové predmety. V Etiópii sa mi podarilo vyhľadať a navštíviť viaceré z nich a vidieť systém ich fungovania. Mimoriadne ma zaujala dielňa, v ktorej pracovali najmä slobodné matky. Vytvorili komunitu, kde bývali a chovali priadky morušové, spracovávali hodváb a vyrábali z neho textilné doplnky. Systém myslel aj na osirelé deti. Tkáčske dielne vychovávali deti z detských domov, deti mali doobeda výučbu a následne sa učili v tkáčskych dielňach od prvého kroku tkať ručne vlnené koberce. Do sveta vypúšťali vzdelaných a kvalifikovaných jedincov. Nezabudlo sa ani na ženy postihnuté AIDS-om. Vo vlastných komunitách vyrábali ručne šperky, lisovali bylinné oleje a varili bylinkové mydlá.

Veľmi zaujímavý projekt vytvoril mladý pastor v odľahlej vysokohorskej, pôvodne živoriacej chudobnej dedine. Zaviedol deťom výučbu a vytvoril samostatnú prosperujúcu komunitu. V lesnatej chladnej divočine, kde sa nedarilo žiadnej úžitkovej vegetácii, vysadil plantáže s divými banánovníkmi a začali s pečením banánového chleba, ktorý sa distribuoval do širokého okolia. Krásna horská príroda, množstvo divých hyen a špecifický spôsob prežívania obyvateľov láka turistov, ktorí počas pobytu žijú na spôsob lokálneho obyvateľstva v ich vlastných príbytkoch.

V tejto súvislosti ma napadá hriešna myšlienka, ak toto dokázali zaviesť úprimne a obetavo pracujúce čestné mimovládne organizácie, prečo tomu nie je tak aj na Slovensku? Nie je to tak, že platí “je lepšie rybára naučiť loviť ryby, ako mu rybu darovať?”
Kde sa stala chyba?

autor: Ing. Iveta Michalíková je bývalá kariérna diplomatka

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

zdroj: zem a vek

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.