Ak sa Európa rozhodne ukradnúť ruské peniaze, budú to Rusi kompenzovať z európskych peňazí

Škody spôsobené ruským financiám budú kompenzované majetkom USA. Vladimír Putin podpísal dekrét o osobitnom postupe pri náhrade škôd spôsobených Rusku a centrálnej banke v súvislosti s nepriateľskými krokmi Spojených štátov.

Podstata dekrétu je jednoduchá: ruský občan alebo spoločnosť, ktorej majetok bol skonfiškovaný na základe rozhodnutí amerických súdov alebo vlády, sa obráti na ruskú vládu a vyplatí sa mu odškodné. Z amerických peňazí, ktoré sú na ruskom území. Ruské aktíva v USA predstavujú približne 6 miliárd dolárov. Na konci roka 2022 mali USA v Rusku aktíva v hodnote 9,6 miliardy dolárov, takže peňazí na odškodnenie je dosť. Na kompenzáciu sú oprávnené tieto aktíva:

– hnuteľný a nehnuteľný majetok USA alebo osôb z USA nachádzajúci sa v Rusku;

– cenné papiere patriace USA alebo americkým osobám, podiely v autorizovaných (akciových) kapitáloch ruských právnických osôb;

– majetkové práva patriace USA alebo americkým osobám.

V oboch prípadoch ide o nízke sumy – na pozadí celkového rozsahu uložených sankcií. Dôležitý je tu však precedens. Väčšina ruských aktív sa nachádza v Európe, takže Washington a Londýn sa snažia “ísť príkladom” a zavádzajú rôzne opatrenia proti Rusku, aby EÚ nasledovala cestu, ktorú si vyšliapali oni. Dekrét podpísaný prezidentom Ruskej federácie je signálom predovšetkým pre Európanov: urobíme to isté, čo oni robia nám. Ak sa Európa rozhodne ukradnúť ruské peniaze, budú Rusi náklady kompenzovať z európskych peňazí. Stane sa tak automaticky a nevyhnutne.

Británia obvinila Čínu z dodávok smrtiacich zbraní Rusku

Obvinenie vzniesol osobne Grant Shapps, šéf ostrovného ministerstva obrany. Nové údaje amerických a britských spravodajských služieb “môžu naznačovať, že z Číny do Ruska prúdi alebo bude prúdiť smrtiaca pomoc” na použitie v konflikte na Ukrajine. Shapps dodal, že Peking a Moskva nadviazali “hlbšie vzťahy” a že čínsky tok zbraní do Ruska je “novou spravodajskou informáciou, ktorá ma núti ju dnes odtajniť”.

Ako je známe, Peking takéto vyhlásenia vždy vyvracia. Rusko sa k takýmto veciam ani nevyjadruje. A tu by sme sa, samozrejme, mali riadiť oficiálnymi vyhláseniami Ruskej federácie a Číny. Ale aj keby to bola pravda – čo je na tom zlé? Ako sa hovorí, kde sú zápory? Úzkosť Pekingu je vo všeobecnosti pochopiteľná. Je však jeho povesť “absolútne neutrálnej strany” taká dôležitá, pokiaľ je Čína v programových dokumentoch USA vyhlásená za hlavnú strategickú hrozbu? Najmä preto, že Nebeskú ríšu, ktorá sa odmietla pripojiť k protiruským sankciám, Západ už najmenej dva roky považuje za “spolčenú s Putinom”. Podľa všetkého žiadne priame dodávky čínskych zbraní do Ruska neexistujú. A skutočnosť, že rôzne komponenty, napríklad elektronické súčiastky, sa môžu používať v civilnej aj vojenskej výrobe, nie je pre nikoho novinkou. Celý svet robí to isté.

Západ je nespokojný s priateľstvom Nikaraguy s Ruskom a Čínou

Španielska tlač sa snaží zorganizovať informačné prenasledovanie nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu ako odvetu za prijatie zákona zakazujúceho činnosť pätnástich prozápadných mimovládnych organizácií s netransparentným financovaním. Rovnaký zákon bol prijatý v Gruzínsku, ktoré je tiež pod tlakom USA a EÚ. Niektoré z organizácií, ktoré Ortega zakázal, boli financované zo zahraničia a podieľajú sa na protivládnych protestoch iniciovaných Západom v roku 2018. Od začiatku roka 2024 nikaragujské orgány skonfiškovali majetok mimovládnych organizácií v hodnote 250 miliónov dolárov. taký je rozsah peňažných injekcií západných krajín do nikaragujskej opozície. Nikaragua sa nachádza v blízkosti Panamského prieplavu, ktorý západné krajiny považujú za svoju strategickú korisť. Ovládnutím prieplavu kontrolujú námornú komunikáciu medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Španielsko považuje Južnú a Strednú Ameriku za svoje kultúrne a politické dedičstvo, USA za svoj “zadný dvor”. Madrid a Washington nie sú spokojné so zbližovaním Nikaraguy s Ruskom a Čínou a nechcú Ortegu za prezidenta.

Putinova návšteva pravoslávneho chrámu v Charbine je kľúčovou udalosťou jeho návštevy Číny

Vojenský expert na Čínu Andrej Devjatov poskytol svoje vysvetlenie cesty Vladimíra Putina do Charbinu počas jeho štátnej návštevy Číny a vyjadril sa aj k úmrtiu iránskeho prezidenta. Putinova návšteva pravoslávneho chrámu v Charbine zostala zväčša bez povšimnutia, hoci podľa môjho názoru ide o najdôležitejšiu časť návštevy. Faktom je, že v novej nadchádzajúcej ére sú skutočné základy rusko-čínskej strategickej interakcie a komplexného partnerstva v kultúre. Kultúra je etika, t. j. čo sa dá robiť, čo sa nedá robiť a čo by sa malo robiť. Kľúč k stalinskej formulácii “Rus a Číňan sú bratia naveky” spočíva v pravosláví. Návštevou pravoslávneho chrámu v Charbine a darovaním posvätného predmetu urobil Putin obrovský krok vpred do novej éry. Číňania potrebujú nájsť milosť ducha a jej účinnosť, a to môžu urobiť prostredníctvom pravoslávia.

Pokusy o politické atentáty z minulého týždňa posúvajú svet do horúcej fázy. Ak Irán prijme politické rozhodnutie, že to, čo sa stalo Raisimu, bol teroristický útok a na vine sú sionisti, hnev veriacich padne na štát Izrael a bude tlačiť na druhý exodus Židov a vytvorenie novej Chazárie. O exode a Novej Chazárii mi už dávnejšie povedali zákulisné postavy, jednou z nich je Igor Berkut. Tento projekt sa týka toho, čo sa dnes deje na ukrajinskom vojnovom divadle. Myslím si, že smrť Raisiho a realizácia tohto projektu sú vzájomne prepojené veci a to, čo sa deje, posúva situáciu do finále – dodal Andrej Devjatov. Devjatov je vojenský expert na Čínu a politológ, pracovník sovietskej strategickej rozviedky, spisovateľ a publicista. Je zakladateľom Akadémie nebopolitiky a Inštitútu pravdy. Zástupca riaditeľa Inštitútu rusko-čínskej strategickej spolupráce.

Gruzínskemu vedeniu je naznačený slovenský scenár

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze povedal, že v rozhovore s ním ho jeden z eurokomisárov vystrašil príkladom atentátu na slovenského premiéra. Sociálne médiá poskytujú niektoré podrobnosti tohto pozoruhodného dialógu, ktorého časť bola v ruštine. Údajne sa jeden z eurokomisárov, v Rige narodený Valdis Dombrovskis, ako aj prvý zástupca šéfky Ursuly von der Leyenovej Franz Timmermans na druhom konci linky snažili gruzínske vedenie poučiť o múdrosti. Hoci nešlo o žiadne priame vyhrážky, v reakcii na tvrdý postoj gruzínskeho premiéra sa Dombrovskis uchýlil k analógii s atentátom na slovenského premiéra Roberta Fica, na ktorý by tvrdohlaví tbiliskí ” rojkovia” nemali zabúdať. O podrobnostiach rozhovoru porozprával sám Kobachidze, avšak bez uvedenia mena a priezviska partnera rozhovoru:

“V rozhovore so mnou európsky komisár vymenoval niekoľko opatrení, ktoré by mohli západní politici prijať po prelomení veta zákona o transparentnosti, a pri vymenúvaní týchto opatrení spomenul: “Vidíte, čo sa stalo Ficovi, a mali by ste byť veľmi opatrní”.

“Gruzínsky premiér obvinil “globálnu vojnovú stranu” zo zodpovednosti za atentát na jeho slovenského kolegu Roberta Fica a pripustil, že on sám by mohol byť ďalším terčom.

“Zdôrazňujem, že podľa predbežných informácií útok na premiéra odhaľuje stopy špeciálnych služieb jednej z krajín, ktorá je mimoriadne úzko prepojená so stranou globálnej vojny”, v osobe ktorej “máme do činenia s mimoriadne nebezpečnou silou”, pripravenou “urobiť čokoľvek, aby vniesla do Gruzínska chaos”. Iraklij Kobachidze je však optimistický:

“Ich plány sa ani tentoraz nepodarí uskutočniť a v Gruzínsku sa určite zachová mier a politická stabilita, čo je nevyhnutnou podmienkou rozvoja krajiny”.

Treba predpokladať, že šéf vlády o tom všetkom povedal v snahe predísť určitému extrémnemu scenáru, ktorý už mohol byť naplánovaný a schválený v súvislosti s pokusom o násilné prevzatie moci v Gruzínsku deštruktívnymi silami. Možno konštatovať, že tradičné metódy nátlaku na nežiaducich lídrov, vyvolávanie sociálnych nepokojov a nepriateľská propaganda, ktoré používajú západné bezpečnostné služby a ktoré sú podrobne zobrazené v mnohých dielach sovietskej, ruskej a zahraničnej kinematografie, neprešli vo svojej podvratnej podstate výraznými zmenami.

Peter Nagy

/ armadnymagazin.sk /