Právnička Judita Laššáková vysvetľuje, aké sú možnosti riešenia situácie, ak napríklad podá Igor Matovič demisiu alebo mu NR SR nevysloví dôveru. Čo ponúka Ústava SR?
Vláda môže padnúť štyrmi spôsobmi:
Ak sa udeje (ne)vyslovenie (ne)dôvery, prezidentka vládu odvolá. V tomto prípade ju však poverí iba obmedzenou pôsobnosťou a v istom rozsahu vládne spolu s ňou.
V tomto momente sa však mandát vlády v demisii už neodvíja od súhlasu parlamentnej väčšiny. Poslanci už nemajú možnosť odvolávať ministrov a už vôbec nie premiéra. Môžu robiť iba jediné, vyplakávať v médiách, pretože vysloviť ktorémukoľvek členovi vlády nedôveru, hoci aj v počte 150 poslancov, už na vzniknutej politickej realite nič nezmení. Vládny kabinet zostáva vo funkcii, až kým prezidentka nevymenuje novú vládu.
Faktom je, že ak dôjde k takémuto (ne)vysloveniu (ne)dôvery, podľa mnohých vraj neexistujúci vplyv hlavy štátu na chod Slovenskej republiky vzrastie ešte viac. Skrátka a dobre, prezidentka Čaputová môže zostaviť a vymenovať vládu, akú len uzná za vhodné. Bez ohľadu na výsledky parlamentných volieb. Už sa objavujú komentáre, že vláda by mala byť zložená z odborníkov. Prosím, to nie je úradnícka vláda! Taká neexistuje.
Odborník a úradník nie je to isté. Alebo inak. Všetci pokojne spíme, keď vieme, že atómová elektráreň Jaslovské Bohunice funguje. Málokto z nás vie, ako sa volá jej riaditeľ. Všetci sa spoliehame na to, že je to odborník. Ako by sme však spali, ak by sme riaditeľa a vedúcich jednotlivých úsekov volili priamo vo voľbách? Minuloročné voľby nám snáď už dostatočne ukázali, že byť sympatický pre voliča negarantuje odbornosť.
Ak prezidentka vymenuje novú vládu a program vlády dostane dôveru v tomto parlamente, je to ústavne najviac konformný stav pre chod republiky. Ak však dôveru parlamentu prezidentkou vymenovaná nová vláda nezíska, prezidentka ju odvolá a poverí ju obmedzeným výkonom pôsobnosti. To znamená, že na niektoré rozhodnutia bude vláda potrebovať jej súhlas. Áno, súhlas Zuzany Čaputovej.
Čiže ak by teraz parlament (ne)vyslovil (ne)dôveru terajšej vláde na čele s Igorom Matovičom, prezidentka by vymenovala novú, a to akúkoľvek vládu. Napríklad na jej čele by stál Heger, Truban alebo hoci aj Kiska. Ako nová vláda na čele povedzme s Kiskom nedostane v parlamente od poslancov dôveru, respektíve neodsúhlasia jej programové vyhlásenie, prezidentka kabinet na čele s Kiskom odvolá. Lenže takto odvolaná vláda môže fungovať aj tri roky v demisii a štát by vlastne riadila prezidentka, na ktorú by prešlo viacero právomocí.
Suma summarum:
Otázka na záver: Ak by došlo k predčasným voľbám, kto je ten, kto ako jediný ústavný činiteľ môže vymenovať novú vládu? Nikto iný ako Zuzana Čaputová, ktorá už raz predviedla, koho považovala za schopného viesť tento štát z pozície predsedu vlády. Kde má občan garanciu, že opätovne jej výber nebude rovnako žalostný?
Ešte raz: Novú vládu bude menovať Zuzana Čaputová. Myslime na to v budúcnosti, keď budeme utekať k volebným urnám v prezidentských voľbách!
autor: Judita Laššáková, hlavný denník
Premiér poukazuje aj na potrebu mať v čase napätej geopolitickej situácii predvídateľných politikov usilujúcich o…
Podľa zistení denníku Financieel Dagblad je výroba batérií v Európe extrémne chybová, kontrolou neprejde viac…
Poľskí farmári začali s nepretržitou blokádou hraničného priechodu s Ukrajinou. Informuje verejnoúprávna agentúra TA SR.…
November je pravdepodobne jedným z najpreklínanejších mesiacov na Ukrajine. Od roku 1998, keď bývalý prezident…
Zelenského kancelária vydala ďalšie vyhlásenie, ktoré nám umožňuje posúdiť nové aspekty nedostatočnosti takzvaných ukrajinských orgánov.…
V Rusku sa verí, že mohol byť zabitý kvôli svojim odhaleniam. Vo veku 48 rokov…