Ak má na všetkých platiť jeden meter a chceme vidieť Fica vo väzení, tak si k nemu môže prisadnúť aj polovica vrcholových politikov z celého politického spektra a určitá časť novinárov

Obvinenie expremiéra Roberta Fica a bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka (obaja Smer) zo založenia zločineckej skupiny a ďalšie trestné činy v kauze Súmrak bolo namieste zrušiť, povedal v rozhovore pre denník Pravda dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského a expert na trestné právo Eduard Burda. „Tých pochybení a nepresvedčivých konštrukcií, z ktorých sa právny text jednoducho skladať nemôže, tam na prvý pohľad bolo evidentne veľa,“ hovorí.

V apríli po vznesení obvinenia ste po naštudovaní uznesenia vyhodnotili toto obvinenie ako prehnané. Považujete zrušenie obvinenia Generálnou prokuratúrou SR za potvrdenie vášho vtedajšieho hodnotenia?

Samotné uznesenie o vznesení obvinenia vrátane vymedzenia skutku v danej veci bolo od začiatku mizerné, preto je úplne namieste, že ho zrušili. Tých pochybení a nepresvedčivých konštrukcií, z ktorých sa právny text jednoducho skladať nemôže, tam na prvý pohľad bolo evidentne veľa.

Presvedčili vás argumenty, ktoré na utorňajšom vyhlásení Generálnej prokuratúry prezentoval jej prvý námestník Jozef Kandera? Našli ste tam prípadne nejakú nezrovnalosť alebo skutočnosť, na ktorú máte iný právny názor?

Stotožňujem sa s vyjadreniami pána námestníka Kanderu. Veď v mojej analýze pre denník Pravda z jari tohto roku som uviedol, že v danom prípade nenachádzam ani znaky trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny ani trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Jediné, čo by mohlo byť na danom skutku dôvodné, je podozrenie z trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, ale nie v treťom odseku, ktorý je zločinom, ale len v prvom odseku, ktorý je prečinom, teda menej závažným trestným činom a aj pri takejto možnej kvalifikácii treba ešte zvažovať ďalšie okolnosti. A to v podstate vyplynulo aj z vyjadrení pána námestníka.

Najsilnejšie v celom obvinení pôsobil skutok založenia zločineckej skupiny. Podľa Kanderu bol ale opis tohto skutku príliš vágny a neudržateľný, pretože lojálnych ľudí do štátnych funkcií dosadzuje pravidelne každá nová vládna garnitúra. Absentujú tiež vraj informácie o tom, kedy, kde a ako mala táto zločinecká skupina vzniknúť a pôsobiť. Tiež vraj táto skupina nespĺňala zákonný znak štruktúrovania, pretože jej chýbal nevyhnutný „výkonný článok“ skupiny. Nie je takýto pohľad na zločineckú skupinu zastaraný, teda že mohol byť funkčný pri starších tzv. hrubokrkých mafiánoch, ale pri modernej mafii „bielych golierov“ je definícia zločineckej skupiny príliš úzka a v konečnom dôsledku aj bezzubá?

Ten problém je paradoxne presne opačný. V trestnom zákone máme definíciu tzv. organizovanej skupiny a tzv. zločineckej skupiny. V oboch prípadoch ide o spoluprácu aspoň troch osôb pri páchaní trestného činu, pričom práve vďaka tejto spolupráci sa trestný čin stáva nebezpečnejším. Pritom pojem organizovaná skupina je pojem širší, zločinecká skupina pojem užší, teda každá zločinecká skupina je zároveň aj organizovanou skupinou, ale nie naopak. Ak niekto spácha trestný čin v organizovanej skupine, zvyšuje sa mu trestná sadzba, ak niekto spácha trestný čin v zločineckej skupine, trestná sadzba sa mu zvyšuje ešte viac. A ešte okrem toho stačí aspoň všeobecná príprava na nejaký zločin a už ide o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. A ešte taká maličkosť, zakladá sa tým vecná pôsobnosť špeciálnej prokuratúry, NAKA a špecializovaného trestného súdu. Samozrejme, zvýšenie trestnej sadzby v prípade páchania trestného činu nejakou skupinou je úplne namieste, boj proti organizovanému zločinu vyžadujú aj medzinárodné dokumenty. Akurát je v našom právnom poriadku zbytočné osobitne definovať organizovanú skupinu a osobitne zločineckú skupinu.

Prečo?

Tá definícia zločineckej skupiny je totiž natoľko slabá, že v praxi mnohé prípady odlišuje naozaj len to, či tá skupina bola nejakým spôsobom štruktúrovaná alebo nie. A žiaľ, v praxi občas zvykne absentovať bližšie zdôvodnenie tohto znaku v jednotlivých prípadoch, čo je, samozrejme, neprípustné a nemalo by sa to stávať. Aj preto, že len od tohto znaku často záleží pomerne brutálne zvýšenie trestnej sadzby a napokon aj trestu. A v tomto prípade bol popis zločineckej skupiny vrátane vyrovnania sa so znakom štruktúrovanosti ešte omnoho slabší než v iných prípadoch, kde o oprávnenosti takejto kvalifikácie môžeme mať pochybnosti. Najvhodnejšie riešenie do budúcnosti by bolo zjednotiť pojmy organizovaná skupina a zločinecká skupina do jedného pojmu, ktorý by bol z hľadiska trestnosti na úrovni zločineckej skupiny, ale bol by prehľadnejší. Tiež by som odporúčal postaviť príslušnosť špeciálnej prokuratúry radšej na iných, jasnejšie vymedzených kritériách (aj v dnešnej právnej úprave také existujú), než na tom, či si pri vyšetrovaní nejakého činu vie odôvodniť štruktúrovanosť skupiny alebo nie.

Neznamená to, že zločinecké skupiny, ktoré nezarábajú na drogách a nechodia ozbrojené, ale napríklad sa venujú IT zákazkám, nemôžu byť v súčasnosti trestne stíhané?

Nie, to to naozaj neznamená. Štruktúrovanosť skupiny musí okrem presne vymedzených úloh byť definovaná určitou trvácnosťou daných vzťahov garantovaných členitosťou, usporiadaním skupiny, teda určitou organizačnou štruktúrou. Práve tá zvyšuje závažnosť daného činu a práve preto sa v takýchto prípadoch zásadnejšie zvyšuje trestná sadzba. Takže nemusí ísť len o násilnú trestnú činnosť, ale môže ísť aj o ekonomickú trestnú činnosť či iné druhy trestnej činnosti. Ale v tomto konkrétnom prípade by som nehľadal problém v definíciách (aj keď reálne existujú), ako skôr v tom, že chatrne zozbieraný skutkový dej sa v obvinení snažil tváriť, že je niečím, čím zrejme nebol. Jednoducho na základe opisu skutku a ďalších okolností uvedených v odôvodnení obvinené osoby netvorili žiadnu zločineckú skupinu.

Potenciálne nezákonná činnosť politikov

Z definície zločineckej skupiny je jej zmyslom nelegálne získavanie peňazí a ich následné „pranie“. Pomohlo by obvineniu výraznejšie, keby bossovi takejto skupiny našli nevydokladovateľný majetok? Alebo čo by bolo spoľahlivým dôkazom o fungovaní tejto zločineckej skupiny?

Dokazovanie je zložitý proces a zvlášť v rámci komplikovaných schém vzťahov, v ktorých sa spáchanie činu v zločineckej skupine nepochybne vždy vyskytuje. Preto by bolo odo mňa nezodpovedné dať jednoduchú odpoveď na otázku, čo je spoľahlivým dôkazom o fungovaní tejto skupiny. Môžeme povedať, že z materiálneho hľadiska pri dokazovaní trestného činu vraždy je spoľahlivým dôkazom kvalitná nahrávka, ako vrah zblízka namieri obeti doprostred čela pištoľ a vystrelí. Ale na dokázanie toho, že túto vraždu vykonal v rámci činnosti pre zločineckú skupinu, musíte dokázať minimálne to, že to bolo s vedomím jej ostatných členov, ktorí sa na čine nejakým spôsobom podieľali a samozrejme, že išlo o štruktúrovanú skupinu. A to veľmi zjednodušujem. Pokiaľ ide o výnosy z trestnej činnosti, boj proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti musí vždy patriť medzi priority trestnej politiky štátu, spravidla je cieľom zločineckých skupín z ich nelegálnych aktivít získať materiálny zisk, ale nie je to zákonná podmienka pre definíciu zločineckej skupiny ani sám osebe jednoznačný dôkaz o existencii zločineckej skupiny.

Generálna prokuratúra sa nestotožnila ani s názorom, že Fico sa dopustil zneužitia právomoci verejného činiteľa, keďže do jeho právomocí nepatrilo oboznamovať sa s informáciami chránenými daňovým tajomstvom. To pôsobí pomerne jasne. Na druhej strane je tiež jasné, že Fico mohol ako premiér využívať svoj vplyv neformálne. Dal by sa vôbec tento skutok preformulovať tak, aby bol právne udržateľný?

Presne tak, pri zneužití právomoci verejného činiteľa logicky musí prísť k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Ak niekto nejakou právomocou nedisponuje, nemôže ju zneužiť. Rovnako to funguje naopak, ak zbijete policajta pre to, že ho podozrievate, že vás s ním vaša manželka podvádza, tiež nebudete obvinený z trestného činu útoku na verejného činiteľa. Vo všeobecnosti, pokiaľ ide o neformálny vplyv, ten nie je problém, ak tento neformálny vplyv nie je využívaný na návod na trestnú činnosť. V takom prípade by mohlo ísť o účastníctvo na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse alebo v prípade zločinu o prípravu na zločin – v týchto prípadoch sa tiež vyvodzuje trestná zodpovednosť.

Aký skutok by to mohol byť, ak aj dvaja svedkovia potvrdzujú, že Fico od nich informácie o Matovičových daniach naozaj pýtal? Alebo to má znamenať, že za zneužitie právomoci je postihnuteľný len ten, kto k daňovým informáciám mal prístup a posunul ich neoprávnenej osobe, ale nie táto neoprávnená osoba?

V tomto jedinom čiastkovom bode mám mierne odlišný názor, ako prezentoval pán námestník Kandera, ale cez iné argumenty sa aj v tejto otázke napokon dostávam k tomu istému výsledku, ktorý prezentoval pán námestník. Myslím, že v tomto prípade sa stále dá uvažovať o trestnom čine ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, ale len v prvom odseku, ktorý je prečinom. To uvádzal aj pán námestník. Na to, aby bola osoba zisťujúca toto tajomstvo trestná ako páchateľ, sa vyžaduje dokázanie znaku vyzvedanie tajomstva, ale aj ak by tento znak dokázaný nebol, mohla by byť za určitých okolností trestná ako účastník na trestnom čine, návodca. Tu však treba zobrať do úvahy tzv. materiálny korektív, teda či dané vyzvedanie, respektíve zverejnenie informácií bolo natoľko závažné, že je potrebné zaň vyvodiť trestnú zodpovednosť. A tu je práve ten problém, na ktorý som už aj v minulosti upozornil. V tomto prípade išlo o informácie o potenciálne nezákonnej činnosti politikov. Takže ak naozaj platí jeden meter na všetkých a ak za tento čin naozaj chceme vidieť Roberta Fica vo väzení, potom na základe všetkých tých informácií, ktoré boli v posledných cca siedmich, ôsmich rokoch medializované, si k nemu do väzenia rovno môže prisadnúť polovica vrcholových politikov z celého politického spektra a určitá časť novinárov.

Ak by premiér zneužíval všetky možné prostriedky a celý štátny aparát na očierňovanie svojich politických oponentov, čo však nie je v jeho právomociach, nikdy sa nebude môcť dopustiť zneužitia právomoci verejného činiteľa?

Záviselo by od toho, čo a ako presne by robil. V trestnom zákone máme celý rad trestných činov, z ktorých niektoré by pravdepodobne boli naplnené v prípade, ak by naozaj nejaká osoba masívne zneužívala či už štátny aparát alebo aj aparát súkromných subjektov. Mohli by byť naplnené už spomínané znaky ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, alebo trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, za určitých okolností trestného činu vydierania. Tu už ale fabulujem nejakú teoretickú situáciu.

Hrubá neprofesionalita?

Podľa GP neboli ustálené ani tieto vylákané a vyzradené údaje o daniach, lebo nebolo špecifikované, o aký daňový subjekt išlo – Matoviča ako fyzickú osobu, ako s.r.o., alebo živnosť. GP tiež tvrdí, že ohroziť bankové a daňové tajomstvo môže iba niekto, kto má tieto informácie od správcu dane, teda Daňového úradu, Colného úradu alebo obce. František Imrecze ako šéf Finančnej správy a Ľudovít Makó ako šéf Kriminálneho úradu finančnej správy sa ale k týmto informáciám mohli jednoducho dostať. Nie je to trochu absurdné, že ohroziť bankové a daňové tajomstvo môže iba „správca dane“, ale už nikto iný, napriek tomu, že má k takýmto informáciám prístup? Nie je to zle napísaný paragraf?

Áno, ešte aj v otázke špecifikácie daňového subjektu nedokázalo byť uznesenie o vznesení obvinenia po celý čas konzistentné, čo opäť poukazuje na jeho nízku kvalitu. Osobne si myslím, že vyzvedať daňové tajomstvo môže akákoľvek trestne zodpovedná osoba a akákoľvek trestne zodpovedná osoba ju môže na to navádzať, takže automaticky by som otázku, či v danom prípade išlo o naplnenie formálnych znakov tejto skutkovej podstaty, neuzatváral. Otázka je, samozrejme, či konkrétny skutok, ktorý je evidentne nejasne vymedzený, napĺňa znak vyzvedania daňového tajomstva, prípadne ako zapadá do alternatívy skutkovej podstaty daného trestného činu, ktorá vyžaduje iba úmyselné vyzradenie daňového tajomstva (bez vyzvedania). Je to zaujímavá otázka, ku ktorej vôbec nemuselo dôjsť, keby uznesenie o vznesení obvinenia bolo napísané poriadne. V prípade tejto otázky totiž právna kvalifikácia v mnohom závisí od skutkových detailov a teda, pokiaľ tie nie sú podrobne ustálené, ťažko urobiť jednoznačný záver. Ale ten, predpokladám, ešte príslušný vyšetrovateľ urobí.

Konštrukcia skutkov opísaných v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia bola podľa GP taká neurčitá, že obvineným neumožňovala využiť ich právo na obhajobu, lebo nevedeli, voči čomu sa majú brániť. Súhlasíte s týmto hodnotením?

Súhlasím s týmto hodnotením. Skutok musí byť presne, jasne a najmä určito a nezameniteľne naformulovaný. Nemôžeme si dovoliť niekoho odsúdiť za „asi niečo niekedy bolo“, ale odsudzujeme za konkrétny čin. A samozrejme je zásadným porušením práva na obhajobu, keď ani neviem, k čomu sa mám presne vyjadriť, lebo nikto presne nevie, čo sa mi kladie za vinu. Keď som to uznesenie o vznesení obvinenia čítal, uvedomoval som si aj tento problém.

To znamená, že vyšetrovateľ urobil podľa GP veľa chýb a to uznesenie nemalo vysokú kvalitu. Ako je možné, že vyšetrovatelia NAKA a elitní prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry si nevšimli takýto základný nedostatok?

Viete, na Slovensku často robíme chybu, že ak sa raz stretneme s nejakým prípadom, kde niekto niečo zanedbal, pokazil či neurobil tak, ako mal, zvykneme to vzťahovať na celú skupinu ľudí, neraz na celé povolanie. A takéto zovšeobecňovanie nielenže nie je fér, ale ešte nás aj viac – myslím celkovo ľudí – navzájom proti sebe hecuje. Nechcem sa dopustiť tej istej chyby, a preto najskôr musím povedať, že či už v rámci NAKA alebo v rámci špeciálnej prokuratúry pracuje väčšina ľudí veľmi kvalitne, s profesionálnym nasadením, riskujúc vlastný krk. A všetci by sme im za to mali byť vďační, pretože nás tým všetkých chránia. Preto to, čo teraz poviem, sa bude vzťahovať naozaj len na toto konkrétne uznesenie o vznesení obvinenia a na tento prípad. Osobne si takto príšerne naformulované obvinenie a takto zle procesne zvládnutý prípad viem vysvetliť iba jednou z troch možností. Po prvé hrubou neprofesionalitou. Po druhé zlým úmyslom. Po tretie, že to písal človek na základe zadania, že to musí nejako urobiť, ale sám o tom nebol vnútorne presvedčený, a preto to nejako zosmolil, len aby voľajako bolo. Ale snáď sa mýlim.

Vládnych politikov a časť verejnosti pobúrilo, že GP zrušila obvinenia Ficovi prostredníctvom paragrafu 363 Trestného poriadku. Prezidentka v rovnakom čase v Národnej rade kritizovala, že polemika ohľadom spôsobu používania tohto paragrafu neprispieva k budovaniu dôvery. Nebolo by načase ho upraviť?

Podľa mňa je dobré, že máme takúto právnu úpravu, akú máme a na paragraf 363 Trestného poriadku by som nič nemenil. Uvedomme si, prosím, paradox diskusie o paragrafe 363 Trestného poriadku. My tu chceme, aby generálny prokurátor rušil len také rozhodnutia, keď je nimi niekto oslobodený. Ale to, že tu v rámci trestných konaní prebiehajú nezákonné postupy, ktorými sa vznášajú nezákonné obvinenia, to nám buď nevadí, alebo sa tvárime, že to neexistuje. Som preto vyslovene proti zmene paragrafu 363 Trestného poriadku. Máme tu nejaké spoločenské pomery a ukazuje sa, že niektorí policajti a prokurátori, vrátane niektorých z NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, robia pomerne veľa chýb a nezákonností, a to častokrát v neprospech obvineného. My nemôžeme pripustiť, aby sme mohli naprávať len chyby urobené v prospech obvineného, ale nemohli naprávať chyby v jeho neprospech. To je, ako keby sme povedali, že zákon treba dodržiavať len vtedy, keď ideme niekoho zavrieť, ale keď máme niekoho zákonne pustiť, tak zákon dodržiavať netreba.

Autor: Dominik Hutko

Zdroj: pravda.sk