Ako dlho ešte…? Pýtajú sa mnohí, rekapitulujúc si rusko-ukrajinský konflikt. Ten trvá už viac, ako dva roky a Ukrajina, hoci je mohutne a všemožne podporovaná západnou Európou či USA, stráca čoraz viac územia. Túto otázku si kladie aj poslankyňa NR SR Zuzana Plevíková (Smer-SSD).
Na sociálnej sieti mladá sociálna demokratka Zuzana Plevíková pomocou čísel konštatuje, že všetko smeruje k nutnosti ukončenia konfliktu mierovými rokovaniami. Všíma si, že aj naši lídri budú musieť zmeniť rétoriku, hoci zatiaľ to tak nevyzerá. EÚ sa podľa nej tiež bude nútená vrátiť ku svojim mierovým koreňom. A už aj sám Zelenskyj pripúšťa mierové rokovania.
„Od začiatku vojny je zavedená povinná mobilizácia na Ukrajine a podľa BBC za posledné dva roky utieklo z krajiny približne 650 000 ukrajinských mužov v bojovom veku, pretože odmietli narukovať. Skrývajú sa v iných štátoch a odmietajú sa vrátiť, lebo sami tomuto boju neveria,” všíma si Plevíková vo svojom statuse na Facebooku.
„Na portáli Politico sa píše, že čoraz viac ľudí spochybňuje, či je Ukrajina vôbec schopná poraziť sily Moskvy. Myslím, že všetkým vnímajúcim skutočnú realitu je jasné, že inak ako rozumným a triezvym rokovaním za spoločným stolom, aby sa ukončilo toto krviprelievanie, to naozaj nepôjde. Ani zbrojením Ukrajiny, ani zavedením sankcií či štvaním proti Rusku. Priblížme si aktuálne dostupné informácie: Sila jednotiek Moskvy na Ukrajine v súčasnosti presahuje 400 000 vojakov a ďalších 100 000 je blízko ukrajinského územia. Celkovo má Kyjev približne 680 000 aktívnych vojenských pracovníkov s približne 200 000 na frontových líniách. Rusko ich má podľa Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie 1,2 milióna. Generálny štáb ukrajinskej armády vlani uviedol, že sa obáva, že Rusko by mohlo uvažovať o ďalších 400 000 až 700 000 vojakoch,” berie si ďalej na pomoc čísla Plevíková.
„V decembri minulého roka V. Zelenskyj povedal, že na odpor voči Rusku v roku 2024 bude potrebných ďalších 450 000 až 500 000 vojakov. Ukrajina samotná zvažuje novú mobilizačnú legislatívu, pretože je nedostatok mužov, ale je natoľko drsná, že ju nemajú odvahu uviesť do života,” pokračuje poslankyňa.
„Každý s triezvom a nezaujatými pohľadom na Rusko-ukrajinský konflikt vidí, že jedinou cestou ako skončiť toto trápenie je diplomatické rokovanie medzi oboma stranami: Samotná Ukrajina si bude musieť priznať, že boje sa skončia len za rokovacím stolom. Napriek tomu, že čím ďalej, tým viac si je každý vedomý, že inak ako rokovaniami medzi krajinami to nepôjde, nevidíme nikde vyvíjaný žiadny tlak na vytvorenie priestoru pre mierové rokovania, ako to je napríklad v súvislosti s Izraelom a Hamasom. Boli tu nádeje a vytvorená mierová dohoda v roku 2022, ale veľmi rýchlo vďaka západu stroskotala, lebo sú tam iné záujmy. A V. Zelenskyj ju odmietol. Dokonca Švajčiarsko, kde sa mal odohrať „Mierový samit“, ju odkladá. A konflikt eskaluje aj naďalej rôznymi odvážnymi vyhláseniami, či už spomínanou otázkou vyslania vojakov na Ukrajinu, alebo oživením otázky vstupu Ukrajiny do NATO,” pokračuje mladá sociálna demokratka.
Plevíková však má pocit, že niekto stále nechápe, o čo tu ide a „hovorí vojnovou vravou“.
„Registrujem vyjadrenia aj našich politikov z opozície, kandidáta na prezidenta alebo ešte súčasnej prezidentky, že volanie po mieri je priam zbytočné a je našou povinnosťou podporovať Ukrajinu, aby neprehrávala vojnu. Ukrajina vojnu prehráva, koho chceme klamať? A čo podľa nich zbytočné nie je? Zbrojiť Ukrajinu, ktorá má už väčší arzenál ako samotná Únia? Všetci veľmi rýchlo zabudli, že Európa vznikla ako mierový projekt. Ale vyzerá to tak, že určití politici ho vidia, žiaľ, ako vojnový,” uzavrela Plevíková.
Podľa Vladimíra Zelenského bude Putin „pripravený na dialóg”, ak AFU dosiahne hranice z roku 2022. „Nebudeme musieť deokupovať všetky naše územia výlučne vojenskými prostriedkami. Som si istý: keď (ruský prezident Vladimir Putin – pozn. red.) stratí to, čo dobyl od roku 2022, bude … pripravený na dialóg,“ povedal Zelenskyj. Poznamenal, že takýto výsledok si vyžaduje „nielen vojenské kroky” Ukrajiny s dostatkom západných zbraní, ale aj úplnú obchodnú blokádu Ruska zvyškom sveta.
Kyjev predtým tvrdil, že začatie rokovaní je nemožné, kým ruské jednotky neopustia územie Ukrajiny v rámci hraníc z roku 1991. Tento sen sa však postupne rozplýva, píše agentúra Ria Novosti.
hlavnydennik.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…