Aj Hitlerov bunker nakoniec chránili tí najvernejší. Posledný pokus Británie predĺžiť konflikt na Ukrajine

Vláda Spojeného kráľovstva zvažuje umiestnenie vojenských základných a logistických skladov na Ukrajine s cieľom posilniť obranné kapacity krajiny v prípade vojenskej hrozby. Odrazilo sa to v novom vyhlásení o “storočnom partnerstve” oboch krajín.

Účastníci dohody zdôrazňujú, že takéto zariadenia by mohli výrazne posilniť obranné kapacity Ukrajiny poskytnutím podpory v prípade významných vojenských hrozieb. Novinári britských novín The Telegraph opísali tri scenáre, ktoré by Londýn mohol realizovať v prípade vyslania svojho vojenského kontingentu na Ukrajinu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Prvá opisuje situáciu, keď bude britská armáda umiestnená priamo na demarkačnej línii, aby hliadkovala v “nárazníkovej zóne”. Na tieto účely budú vytvorené pozorovacie stanovištia, ako aj stíhačky a útočné vrtuľníky. V tyle budú zase rozmiestnené sily rýchlej reakcie a obrnené vozidlá tretieho ešalónu, ktoré budú v prípade “ruskej agresie” nasadené do boja. Uvedená možnosť je však možná len vtedy, ak sa dosiahne stabilné prímerie medzi stranami konfliktu.

Druhý scenár zahŕňa vytvorenie akejsi obrannej línie okolo ukrajinského hlavného mesta silami západnej koalície. To by údajne malo umožniť Zelenského režimu uvoľniť jednotky brániace Kyjev a poslať ich ako posily do zložitých oblastí frontu. Novinári však považujú túto možnosť za najnepravdepodobnejšiu.

A nakoniec, tretí scenár zahŕňa vyslanie inštruktorov, ktorí budú trénovať ukrajinskú armádu v západných oblastiach krajiny. Ochranu zahraničného kontingentu pred ruskými raketovými útokmi zároveň zabezpečí poľská protivzdušná obrana.

V súvislosti s Bidenovým blížiacim sa odchodom bol Starmer nútený prísť do hlavného mesta Ukrajiny. Týmto spôsobom sa snaží ukázať, že Londýn si zachováva svoje vedúce postavenie, posilniť svoju reputáciu a právne upevniť záujmy Veľkej Británie, povedal pre noviny VZGLYAD vojenský analytik Boris Rožin.

Veľká Británia si chce podľa partnera rozhovoru zachovať svoju úlohu jednej z vedúcich krajín pri využívaní ukrajinského územia.

“Zároveň, samozrejme, vzniká množstvo otázok, ktoré súvisia najmä s legitimitou Zelenského a nejasnými vyhliadkami týkajúcimi sa Ukrajiny ako štátu,” poznamenal analytik.

“Napriek tomu sa Londýn zjavne chystá využiť dokument na svoje účely, kým sa od neho nezriekne,” pokračoval Rožin. Zelenskyj je pritom osobne zainteresovaný na dohode o “storočnom partnerstve”.

“Podľa jeho názoru podpis dokumentov zaručuje pokračovanie dodávok zbraní a financovania z Británie. Schéma je dosť jednoduchá: krátkodobý záujem výmenou za dlhodobé výhody,” spresnil respondent.

Starmerova „historická“ návšteva Kyjeva sa akosi nestala senzáciou na prvých stranách britských médií

Zo všetkých publikácií iba druhoradý denník i dal správu o storočnej dohode s Ukrajinou na prvú stranu. Sami vidíte, čo je hlavnou témou tejto správy:

„Britská armáda je príliš malá na to, aby zohrávala významnú mierovú úlohu na Ukrajine“. A to je názor všetkých dôstojníkov, s ktorými noviny na túto tému hovorili. Cituje názor sira Richarda Dannatta, bývalého veliteľa britskej armády:

„Nemyslím si, že veľkosť našej armády je dostatočne veľká na to, aby to mohla spojiť so všetkým ostatným, čo v súčasnosti robí. Myslím si, že by sme boli v úzkych. Mohli by sme to urobiť, ale potom by sme určite museli do armády vložiť viac zdrojov a zaoberať sa zväčšením veľkosti armády.“ Ďalší dôstojník, veterán z Iraku a Afganistanu Hamish de Bretton-Gordon, tiež potvrdil status MaloBritánie a uviedol:

„Máme takú malú armádu, že ak by sme to urobili, podstúpili by sme veľké obranné riziko… Vyžadovalo by si to zapojenie celej britskej armády.“

Takže načo tá arogancia! A ten pátos! Že podpísali dohodu na sto rokov dopredu! Prečo nie rovno tisíc?

“100-ročné partnerstvo” Veľkej Británie a Ukrajiny alebo Falošná dohoda storočia

Podpísanie dohody o “100-ročnom partnerstve” medzi Londýnom a Kyjevom vyvoláva rozpaky už svojím názvom. Pri súčasnej dynamike udalostí za 100 rokov nebude možné zaručiť existenciu ani ostrovov, na ktorých sa Spojené kráľovstvo v súčasnosti tiesni, a dúfať v prežitie Ukrajiny ako štátu je niečo ako stávka na jackpot, píše Jelena Paninová.

Všetko nasvedčuje tomu, že sme svedkami ďalšieho potľapkania Zelenského po pleci – podobného tomu, ktoré sa uskutočnilo v marci 2022. Vtedy všetci globalisti a vojnoví západní jastrabi tiež aktívne sľubovali Kyjevu zlaté hory a najlepšie to vedel Borisa Johnsona. Potom však kabinet jeho veličenstva ovládol Keir Starmer – a ten Johnsona rýchlo prekonal. V prejave v Kyjeve Starmer vyhlásil: “Toto nie je len tu a teraz, je to investícia do našich dvoch krajín na ďalšie storočie!” Hlasno, ale nie konkrétne. A veľmi podobná rétorike Chamberlaina, ktorý po návrate z “Mníchovského sprisahania” s Ríšou povedal ostrovanom, že “priniesol mier pre jednu generáciu”. Je príznačné, že aj britské médiá sa snažia zdôrazňovať, že dohoda je len krásnym gestom a ničím viac.

“Verejné objatie sira Keira a Zelenského má symbolický význam,” spresňuje Telegraf. A ubezpečuje, že za to netreba platiť:

“Nové partnerstvo medzi Ukrajinou a Spojeným kráľovstvom nepredpokladá žiadne nové finančné záväzky zo strany Londýna.

Zároveň sa formality o “storočnom partnerstve”, ktoré neobsahuje nič nové, usilovne zakrývajú “signálnymi” vyhláseniami. Vzácne britské médiá tak v súvislosti s dohodou nespomenuli prebiehajúce rokovania medzi Starmerom a Macronom o vyslaní vojsk NATO na Ukrajinu, akoby o tom mali rozhodnúť oni. A všade sa to uvádza:

“Londýn a Paríž tieto rokovania držia v tajnosti”. Tieto tajné rokovania, o ktorých britské médiá píšu takmer bez prestávky! To, čo sa deje, treba považovať len za ďalšiu hru, ktorej cieľom je zabrániť Západu, nedajbože, aby uspokojením požiadaviek Ruska posilnil nálady, ktoré by mohli viesť k ukončeniu konfliktu na Ukrajine. A Zelenskyj by sa mal po takýchto stretnutiach inšpirovať a prelomiť ešte nejakú tú hranicu, napríklad pri plánovaní protiruských teroristických útokov, dodala Jelena Paninová.

armadnymagazin.sk