Po vražde novinára a jeho snúbenice čelí Slovensko už druhému brutálnemu ukončeniu života dvoch nevinných mladých ľudí na Zámockej ulici v Bratislave. Pôvodne bol tento brutálny skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy, neskôr došlo k k jeho prekvalifikovaniu na obzvlášť závažný zločin Teroristického útoku. Ozývajú sa hlasy, aby bolo možné monitorovať sociálne siete, a osoby, ktoré by mohli byť podozrivé z extrémistických a prípadne teroristických činov, píše vo svojom článku advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát JUDr. Martin Ribár.
Tragédia na Zámockej ulici – „Kto bude strážiť strážcov – Quis custodiet ipsos custodes?“
„Veľký brat Ťa vidí“ – stane sa Orwellov román „1984“ na Slovensku realitou?
E. Heger: „Tragédia na Zámockej ulici bola útokom na demokraciu, prijmeme opatrenia.”
Neprešlo ani 24 hodín od tohto vyjadrenia premiéra, a už sú známe návrhy „opatrení“. Konkrétne špeciálny prokurátor Daniel Lipšic navrhol, aby mohli policajti v prípade bezpečnostného incidentu, akým bola streľba na Zámockej ulici v Bratislave, začať s odpočúvaním telefónu aj bez príkazu sudcu alebo prokurátora. Argumentuje zdĺhavosťou procesu, ktorý môže trvať niekoľko hodín.
Mimochodom aktuálne platný a účinný Trestný poriadok v ust. §115 ods. 2 pozná odpoveď na špeciálnym prokurátorom Lipšicom zmieňovanú situáciu – príkaz vydá prokurátor s dodatočným súhlasom sudcu.
Je to zo strany špeciálneho prokurátora Lipšica neznalosť Trestného poriadku, alebo naozaj treba hľadať za uvedeným niečo iné?
Argument o zdĺhavom procese sa mi javí zavádzajúci – ak nemožno „zohnať“ niekoľko hodín službu konajúceho prokurátora, ktorý by mal byť „na telefóne“, tak je zjavne problém niekde inde.
Tragické udalosti na Zámockej ulici v Bratislave vyvolávajú mnohé otázniky. Tento brutálny a nepochopiteľný čin je nutné absolútne odsúdiť.
Po vražde novinára a jeho snúbenice čelí Slovensko už druhému brutálnemu ukončeniu života dvoch nevinných mladých ľudí. Svedčí to o tom, že aj v našej spoločnosti sa formujú extrémistické názory a presvedčenia nezlučiteľné s demokratickým zriadením, voči ktorým je potrebné rázne zakročiť.
Určitou „nevýhodou“ právneho štátu je, že aj voči takýmto extrémistickým prejavom môže zakročiť „len“ demokratickými prostriedkami, t.j. nikdy sa nemôže „znížiť“ k perfídnym nezákonným a nedemokratickým zbraniam protivníka, proti ktorému bojuje.
Absurdný motív vraždy dvoch mladých ľudí každopádne nemôže byť pre žiadneho cítiaceho človeka, ktorý si váži život a zdravie, akokoľvek akceptovateľný, a už vôbec nemôže byť zlučiteľný s princípmi právneho štátu.
Pôvodne bol brutálny skutok na Zámockej ulici kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spáchaný z osobitného motívu, a to z nenávisti voči skupine osôb a jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú sexuálnu orientáciu. Neskôr došlo k prekvalifikovaniu tohto skutku na obzvlášť závažný zločin Teroristického útoku podľa §419 Trestného zákona.
Ozývajú sa hlasy, aby bolo možné monitorovať sociálne siete, a osoby, ktoré by mohli byť podozrivé z extrémistických a prípadne teroristických činov. S týmto je možné iba súhlasiť. Je nutné sledovať podozrenia z takejto činnosti – avšak už súčasná zákonná úprava umožňuje takéto sledovanie a monitorovanie, pričom je to najmä úloha spravodajských služieb.
V podmienkach právneho štátu je však potrebné aj striktne stanoviť medze monitorovania a sledovania kohokoľvek.
V demokratickej spoločnosti nie je možné akceptovať nekontrolovateľné posilnenie právomocí orgánov verejnej moci, resp. iných orgánov vo vzťahu k monitorovaniu a sledovaniu fyzických a právnických osôb a to ani pod rúškom možného monitorovania podozrení z terorizmu a extrémizmu.
Doterajší vývoj „očisty spoločnosti“ ukazuje, že zo strany orgánov verejnej moci dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd občanov SR, o čom svedčí už minimálne 17 nálezov Ústavného súdu SR.
Na povrch vychádzali aj v mediálnom prostredí procesne neprípustné nahrávky „ostrakizovaných vyvrheľov“ konfrontované s legálnymi odposluchmi rozhovorov „našich chlapcov“, čoho dôsledkom bol celospoločenský zmätok.
Spoločnosťou rezonujú dôvodné podozrenia z manipulácie trestných konaní „elitnými“ vyšetrovateľmi NAKA, zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a iných trestných činov a sú tu takisto dôvodné podozrenia z nezákonných praktík prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry.
A v takejto situácii, bez toho, aby bolo riadne ukončené vyšetrovanie týchto podozrení, by mali mať tieto „elitné“ zložky polície právomoc niekoho odpočúvať aj bez príkazu sudcu alebo prokurátora?
Udalosti ako vražda dvoch nevinných ľudí na Zámockej ulici v Bratislave je pre každú spoločnosť založenú na princípe právneho štátu obrovskou výzvou z hľadiska správneho nastavenia hraníc sledovania a monitorovania osôb. V kontexte uvedeného je potrebné veľmi citlivo a v súlade s princípmi právneho štátu využívať akýkoľvek mechanizmus sledovania a monitorovania osôb a to aj v prípade podozrení z extrémizmu a terorizmu.
Opak vyššie uvedeného je tzv. čínsky model, kde sa všetko a každý sleduje a monitoruje v štýle „Veľký brat Ťa vidí“. Aj takýto model eliminuje riziko teroristického útoku, ale rozhodne ho nie je možné pokladať za súladný s princípmi právneho štátu.
V demokratickej spoločnosti nie je možné pripustiť možné zneužitie podozrení z extrémizmu a terorizmu na monitorovanie a sledovanie „tých správnych osôb“ a takéto monitorovanie a sledovanie následne zneužiť na vedenie účelových trestných konaní a získavanie informácií, ktoré bude možné používať a zneužívať v politickom boji, a to aj prostredníctvom vybraných médií.
K vyššie zmieňovaným snahám o zmenu Trestného poriadku, aby polícia mohla začať s odpočúvaním telefónu aj bez príkazu sudcu alebo prokurátora, prikladám citáciu zo samotného Trestného poriadku:
Trestný poriadok – §1: „Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.“
Zdôrazňujem poslednú časť §-u 1 Trestného poriadku – „pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.“
Úprimne mám zo slov špeciálneho prokurátora Lipšica uvedených v úvode obavy.
„Kto bude strážiť strážcov – Quis custodiet ipsos custodes?“
Je to viac ako aktuálna otázka a je nutné mať ju na pamäti aj pri diskusiách o posilnení právomoci orgánov verejnej moci pri sledovaní a monitorovaní občanov SR aj pod rúškom tragických udalostí ostatných dní.
Autor: JUDr. Martin Ribár – advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát. Ribár bol vyšetrovateľom NAKA, ktorého spolu s Čurillom a spol. zatkla 13. septembra 2019 policajná inšpekcie, obvinený zo skutku a hrozilo mu 20 až 25 rokov, až doživotie. Vo väzbe strávil nezákonne takmer 20 mesiacov a musel ho prepustiť až Ústavný súd.
Zdroj: blog.sme.sk
Poľskí farmári začali s nepretržitou blokádou hraničného priechodu s Ukrajinou. Informuje verejnoúprávna agentúra TA SR.…
November je pravdepodobne jedným z najpreklínanejších mesiacov na Ukrajine. Od roku 1998, keď bývalý prezident…
Zelenského kancelária vydala ďalšie vyhlásenie, ktoré nám umožňuje posúdiť nové aspekty nedostatočnosti takzvaných ukrajinských orgánov.…
V Rusku sa verí, že mohol byť zabitý kvôli svojim odhaleniam. Vo veku 48 rokov…
O Ficovej neschopnosti rozlíšiť negatíva od pozitív ich záujmov a o Rusku ako vhodnejšom investorovi…
Rozpráva aj o chystanej knihe venovanej Danielovi Lipšicovi, o eskalácii konfliktu na Ukrajine odchádzajúcim režimom…