Advokát JUDr. Ribár o prerušení trestného stíhania podľa paragrafu 228 ako ďalšej metóde nátlaku na kajúcnikov pre spoluprácu

Advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát JUDr. Martin Ribár vo svojom článku poukazuje na problematickosť vierohodnosti a hodnovernosti výpovedí tzv. „kajúcnikov“, ako aj poskytovanie „odmeny“ – výhod a benefitov pre kajúcnikov a ich proporcionalita vo vzťahu k záujmu spoločnosti k odhalenej trestnej činnosti „kajúcnikmi“.

Prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 3 Tr. por. – ďalšia metóda nátlaku na spoluprácu kajúcnikov

Téma spolupracujúcich obvinených tzv. „kajúcnikov“ sa zdá byť nevyčerpateľná, pre verejnosť, pre médiá, pre politikov, ale aj pre odbornú právnickú obec (osobne radšej používam širší pojem spolupracujúce osoby, spolupracovať s OČTK môžu aj osoby v inom postavení ako v procesnom postavení obvineného)

Spolupracujúce osoby, tzv. „kajúcnici“ sú vnímaní rôzne – negatívne, ako udavači schopní zapredať aj vlastnú matku, aby si pomohli, dostali sa z väzby, znížili si trest, dosiahli beztrestnosť, či zachránili si svoje majetky pochádzajúce z trestnej činnosti, ale aj pozitívne, takmer ako „hrdinovia“, ktorí si vstúpili do svedomia a chcú žiť riadnym životom, k čomu patrí okrem priznania sa k vlastnej trestnej činnosti odhaľovanie závažnej trestnej činnosti iných – je pre mňa nepochopiteľné, ako niektoré mainstreamové médiá a najmä niektorí politici glorifikujú vybraných „kajúcnikov“, a to najmä v čase, kedy trestné stíhania samotných „kajúcnikov“ nie sú ukončené a sú to tzv. „živé“ veci.

Netreba zabúdať, že tzv. „kajúcnici“ sú v prvom rade osoby, ktoré podľa ich vlastných vyjadrení páchali obzvlášť závažnú činnosť, často dlhodobo, z tejto takmer vždy výrazne majetkovo profitovali – a vtedy nemali morálne zábrany takto konať.

Tiež netreba zabúdať, že k ich rozhodnutiu vstúpiť si do svedomia a kajať sa, priznať sa a udávať iných,došlo pod vplyvom vonkajších okolností – a nie ich vnútorného spontánneho rozhodnutia zmeniť sa k lepšiemu.

Väzba, najmä kolúzna, hrozba trestu častokrát na 20-25 rokov trestu odňatia slobody až doživotie, hrozba prepadnutia celého majetku, urobia s človekom hotové divy, o jeho „svedomí“ a pamäti nehovoriac.

Objektívne je nutné uviesť, že inštitút spolupracujúcich osôb tzv. „kajúcnikov“ je legálny a legitímny inštitút trestného práva, bez ktorého je naozaj veľmi ťažké odhaliť niektoré formy závažnej trestnej činnosti.Ale – spôsob, akým dochádza k používaniu tzv. „kajúcnikov“v trestných konaniach najmä ostatných pár rokov vzbudzuje dôvodné otázky, či je „všetko s kostolným poriadkom“ pri ich využívaní. Okrem iného, akoby OČTK už bez „kajúcnikov“ nevedeli vyšetriť vôbec nič.

Najproblematickejším zostáva vierohodnosť a hodnovernosť výpovedí tzv. „kajúcnikov“.

Veľmi otáznym zostáva podľa môjho názoru aj poskytovanie „odmeny“ – výhod a benefitov pre kajúcnikov a ich proporcionalita vo vzťahu k záujmu spoločnosti k odhalenej trestnej činnosti „kajúcnikmi“.

Popisoval som v minulosti konkrétny prípad „kajúcnika“ – Špecializovaný trestný súd schválil dohodu o vine a treste, pričom došlo k odsúdeniu páchateľa za 5 vrážd – 4 dokonané vraždy (z toho 2 na objednávku), a 1 pokus vraždy (na objednávku), členstvo v zločineckej skupine a nedovolené ozbrojovanie na – 12 !!! rokov odňatia slobody so zaradením do II. NVS. (celý anonymizovaný rozsudok ŠTS sp. zn.: 4T 1/2018 z 29.1.2018 je možné si stiahnuť na tomto linku – https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/i-detail/rozhodnutie/3fd25d3b-dc3c-4a48-8bd0-456b6db462d4%3A9723c2c3-a4db-4756-8567-e172de602f5c ) – dôvodom uloženia takéhoto nízkeho trestu bola spolupráca s OČTK, udávanie iných osôb, ktoré mali patriť do zločineckej skupiny.

Som odporcom neprimerane vysokých trestov vo všeobecnosti, a taktiež rozumiem „obchodu“ medzi štátom a „kajúcnikom“, kedy „kajúcnik“ získa za svoje odhaľovanie závažnej trestnej činnosti „odmenu“, avšak:

– som toho názoru, že ak by tento konkrétny „kajúcnik“ odhalil aj „intergalaktické“ zločinecké sprisahanie je uvedený trest NEPRIMERANE nízky

– a už vôbec ani netreba uvažovať nad tým, či mal tento „kajúcnik“ aj motiváciu klamať, zavádzať, aby dosiahol takýto neprimerane nízky trest

Veľkým výkričníkom by mali byť, okrem iného, aj zverejňované časti legálnych nahrávok, ktoré preukazujú veľmi závažné podozrenie, že výpovede tzv. „kajúcnikov“ sú:

– ladené a manipulované zo strany OČTK, resp. operatívnych pracovníkov

– založené na informáciách, ktoré boli „kajúcnikom“ poskytnuté zo strany OČTK, aby potvrdzovali vyšetrovacie verzie vyšetrovateľov PZ uvedených v uzneseniach o vznesení obvinenia – vyšetrovacie verzie sa neprispôsobujú dôkazom, ale dôkazy vyšetrovacej verzii

– ladené a dohadované priamo medzi viacerými „kajúcnikmi“, aby potvrdzovali to, čo zvyšuje ich cenu pre OČTK, teda usvedčovanie (hoci nepravdivé) iných zo závažnej trestnej činnosti – hlavne, že sa potvrdzuje vyšetrovacia verzia a to, čo je uvedené v Uznesení o vznesení obvinenia

– účelové, aby bagatelizovali svoju vlastnú trestnú činnosť, ktorú ľudovo povediac hádžu na iných

– účelové, aby pre seba dosiahli celý rad výhod a benefitov zo strany OČTK

– vedome nepravdivé

„Kajúcnik“ ako páchateľ trestnej činnosti svojou výpoveďou musí usvedčovať iné osoby zo závažnej trestnej činnosti, za čo od štátu, konkrétne OČTK – prokuratúry, resp. vyšetrovateľa PZ so súhlasom prokurátora, (resp. aj súdu), získava za svoje svedectvo/svedectvá „odmenu“ – výhody a benefity:

– prepustenie z väzby na slobodu (v drvivej väčšine príkazom prokurátora, hoci priznanie a spolupráca nie je dôvodom zániku väzobných dôvodov, naopak uvedené prepúšťanie za „odmenu“ po priznaní a začatí spolupráce je v rozpore s vnútroštátnou judikatúrou, judikatúrou ESĽP a je vyslovene považované za nezákonný nátlak na priznanie a spoluprácu obvineného)

– uloženie podmienečného trestu odňatia slobody namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody (častokrát cez inštitút dohody o vine a treste, kedy je s prokurátorom uzatvorená „výhodná“ dohoda pre obvineného)

– maximálne možné zníženie trestu, teda uloženie čo najmenšieho možného (hoci nepodmienečného) trestu (častokrát cez inštitút dohody o vine a treste, kedy je s prokurátorom uzatvorená „výhodná“ dohoda pre obvineného)

– cesta k hladkému podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody

– lepšie podmienky vo výkone trestu odňatia slobody

– zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

– dočasné odloženie vznesenia obvinenia

– neobvinenie zo spáchanej trestnej činnosti

– vyhnutie sa väzobnému stíhaniu – vyšetrovateľ ani nepodá návrh na vzatie do väzby

– vyhnutie sa trestu prepadnutia majetku

– zmiernenie právnej kvalifikácie trestného činu

– úplná beztrestnosť – zastavenie trestného stíhania alebo podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného

– prerušenie trestného stíhania pre spoluprácu

Problémom súčasného trestného procesu je skutočnosť, že DOHODY medzi obvineným a OČTK, teda prokuratúrou, či vyšetrovateľmi PZ s požehnaním prokuratúry,nemajú žiadnu predpísanú formu, dokonca sa jedná len o ÚSTNE dohody

– o ktorých iní pôvodne spoluobvinení a ich obhajcovia ani len netušia

– o ktorých ani súdy konajúce už vo veci samej, či vo väzobnom konaní, nemusia nič vedieť s ohľadom na nepísanú, ústnu dohodu

Tu naozaj okrajovo chcem uviesť, že je niekedy až zábavné sledovať, ako „kajúcnici“, ktorí si spomínajú na udalosti spred mnohých rokov s neuveriteľnými detailmi, v prípravnom konaní, ale najmä už v konaní vo veci samej na HP pred súdom NEDOKÁŽU odpovedať na otázky obhajoby:

– či sú ešte vôbec stíhaní pre nejakú trestnú činnosť, resp. pre akú trestnú činnosť sú ešte prípadne stíhaní

– či bolo ich trestné stíhanie nejakým spôsobom ukončené a kedy

– či im boli doručené nejaké rozhodnutia o ich trestných stíhaniach

– či im bol zaistený nejaký majetok zo strany OČTK

– či im bol odblokovaný zaistený majetok

– či, kde a kedy boli naposledy vypovedať a pod.

hoci časovo veľmi krátko, rádovo v dňoch, či týždňoch, pred kladením týchto otázok títo kajúcnici preukázateľne na základe informácií priamo zo spisu:

– obdržali rozsudky súdov schvaľujúce dohody o vine a treste, kde sa priamo zúčastnili osobne na VZ schvaľovania dohody o vine a treste a rozsudky prevzali osobne priamo na VZ

– boli im doručené rozhodnutia OČTK – podmienečné zastavenie TS spolupracujúceho obvineného, zastavenie TS pre spoluprácu, prerušenie TS pre spoluprácu a iné

– bol im odblokovaný majetok

– boli vypovedať ako svedkovia u konkrétnych vyšetrovateľov na konkrétnych miestach, na ktoré sa obhajoba priamo dotazuje

Veľmi problematickým inštitútom trestného práva vo vzťahu k možným účelovým výpovediam „kajúcnikov“ sa javí inštitút DOHODY O VINE A TRESTE, a to najmä v skupinových veciach.

S ohľadom na rozsah témy sa uvedenému budem detailnejšie venovať v samostatnom článku v budúcnosti, aj vo vzťahu k rozhodnutiam ESĽP Adamčo v. SR a najmä Mucha v. SR – a to

– vo vzťahu k úvahám DE LEGE FERENDA, akoby mali byť riešené dohody o vine a treste s „kajúcnikmi“,

– ale aj a najmä ako by mali byť riešené DOHODY O SPOLUPRÁCI s „kajúcnikmi“, predovšetkým vo forme PÍSOMNÝCH dohôd a obsahu takýchto dohôd a prístupu obhajoby k takýmto dohodám.

Osoby vylúčené zo spoločného konania na samostatné konania sa priznajú, usvedčujú iných, získajú svoju „odmenu“ (viď vyššie), uzatvoria dohodu o vine a treste s prokurátorom, a túto následne súd schváli rozsudkom.

Následne tieto ROZSUDKY – schválené dohody o vine a treste sú používané proti bývalým spoluobvineným – veď sa jedná o právoplatne skončené veci, kedy boli osoby právoplatne odsúdené!

To, že sa vo veci nevykonalo na súde pri schvaľovaní dohody o vine a treste dokazovanie, a teda aj „priznanie sa“ k trestnej činnosti môže byť účelové nie je pre OČTK, najmä prokuratúru dôležité:

– hlavne že vyšetrovatelia a prokurátori môžu „mávať“ právoplatnými rozsudkami, ktoré podľa nich usvedčujú tých iných bývalých spoluobvinených toho, kto sa priznal a uzatvoril dohodu o vine a treste

V PRAXI však následne dochádza k situáciám, kedy „kajúcnici“ už ako svedkovia pred súdom vo veci ich bývalých spoluobvinených:

– odmietnu vypovedať, pretože by si svojou výpoveďou privodili nebezpečenstvo trestného stíhania (niekedy aj s dovetkom, že sa boja trestného stíhania pre krivú výpoveď)

Pred časom som sa zúčastnil HP, kde takto odmietol vypovedať „kajúcnik“ – jeho „príbeh“ poukazuje na to, že jeho priznanie a spolupráca mali slúžiť iba jedinému cieľu – maximálnemu možnému zníženiu trestu:

– pôvodne bol tento „kajúcnik“ okrem členstva v zločineckej skupine obvinený aj z vydierania ako člen zločineckej skupiny – teda v sadzbe 20-25 rokov až doživotie

– po pár mesiacoch vo väzbe sa rozhodol „priznať“ a spolupracovať

– po začatí spolupráce došlo k zmene právnej kvalifikácie vydierania – z člena zločineckej skupiny sa stala osoba činná pre skupinu, zo sadzby 20-25 rokov až doživotie za vydieranie sa stala aktuálna sadzba 4-10 rokov trestu odňatia slobody

– došlo k uzatvoreniu dohody o vine a treste – a súdom bol schválený trest navrhovaný v dohode o vine a treste – 3 roky a 6 mesiacov v ústave s minimálnym stupňom stráženia

– „kajúcnik“ bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody veľmi krátko po vykonaní 2/3 uloženého trestu (so započítaním výkonu väzby), reálne teda „odsedel“ tento kajúcnik niečo vyše 2 rokov

POROVNANIE: cca. 27 mesiacov REÁLNEHO výkonu trestu odňatia slobody

» » » 20 – 25 rokov až doživotie – trest, ktorý hrozil pôvodne „kajúcnikovi“

– mal tento kajúcnik motiváciu klamať, zavádzať, aby dosiahol takýto „výsledok“?

Nová metóda OČTK – „poistka“ na USVEDČOVANIE iných osôb:

Nakoľko vyššie popisovaný prípad nebol v PRAXI ojedinelý, kedy „kajúcnici“:

– odmietli vypovedať

– nevypovedali „ŽELATEĽNÝM“ spôsobom

objavila sa v postupoch OČTK ďalšia metóda, aby „kajúcnici“ vypovedali želateľným spôsobom, potvrdzovali vyšetrovaciu verziu v prípravnom konaní, a v konaní pred súdom, aby potvrdzovali podanú OBŽALOBU:

– Prerušenie trestného stíhania podľa §228 ods. 3 Tr. por.:

„Policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora môže prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, trestného činu úkladnej vraždy alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu, a to pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin; prerušiť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa.“

– jednou z „noviniek“ pri MOTIVÁCII „kajúcnikov“ vypovedať želateľným spôsobom a usvedčovať iných, ale aj pri obnove pamäte, pamäťovej stopy, či tvorbe „nových“ spomienok, akousi „poistkou“, sa teda stalo využívanie inštitútu prerušenie trestného stíhania pre spoluprácu – podľa ust. § 228 ods. 3 Trestného poriadku – policajt preruší s predchádzajúcim súhlasom prokurátora trestné stíhanie obvineného, ktorý sa „významnou mierou“ podieľa na objasnení určenej trestnej činnosti.

Ak bude obvinený s prerušeným trestným stíhaním tým správnym spôsobom pracovať so svojou pamäťou – a bude sa „významnou mierou“ podieľať na objasňovaní trestnej činnosti, do budúcna môže získať rôzne výhody a benefity zo strany OČTK – ak nebude vypovedať takýmto spôsobom, čaká ho presný opak.

Hoci uvedené znie možno až absurdne, realita mi dáva za pravdu – využívanie uvedenej „poistky“ sa stalo pričasto prítomnou v trestných konaniach najmä u tých „špecializovaných“ zložiek.

Celé je to o to absurdnejšie, že častokrát sa stáva, že takéto prerušenie trestného stíhania pre spoluprácu – podľa ust. § 228 ods. 3 Trestného poriadku sa deje u osôb, ktoré už spolupracujú s OČTK vo viacerých prípadoch, ba častokrát sú už aj právoplatne odsúdené.

OČTK v rámci veľmi zvláštneho a naozaj neprehľadného vylučovania na samostatné konania a spájaní na spoločné konania si nechajú tak povediac v zálohe „nejaké to trestné stíhanie“, v ktorom hrozí dotyčným osobám dlhoročný trest odňatia slobody.

A potom nasleduje vyššie uvedené:

Ak bude obvinený s prerušeným trestným stíhaním tým správnym spôsobom pracovať so svojou pamäťoua bude usvedčovať iných – a bude sa „významnou mierou“ podieľať na objasňovaní trestnej činnosti, do budúcna môže získať rôzne výhody a benefity zo strany OČTK – ak nebude vypovedať takýmto spôsobom, čaká ho presný opak.

Konkrétne u už odsúdených osôb „kajúcnikov“, to znamená, že v prípade, ak usvedčujú iné osoby– najmä už v konaní pred súdom, ktoré je kľúčové – dôjde po „správnej výpovedi“:

– buď k zastaveniu trestného stíhania pre spoluprácu podľa §215 ods. 3 Trestného poriadku

– podmienečnému zastaveniu trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa ust. § 218 Trestného poriadku

– prípadne sa s nimi uzatvorí dohoda o vine a treste, pričom dôjde len k symbolickému zvýšeniu pôvodného trestu odňatia slobody, resp. na návrh prokurátora v konaní pred súdom súd vysloví, že na nápravu páchateľa s ohľadom na jeho spoluprácu postačuje predchádzajúci uložený trest…

Ak by takého osobynevypovedali „správnym“ spôsobom – bude sa pokračovať v prerušenom trestnom stíhaní, a „neposlušnému“ spolupracujúcemu hrozí uloženie dlhoročného trestu odňatia slobody.

V tejto súvislosti je nutné spomenúť pojem – „ponuka, ktorá sa neodmieta“. Som presvedčený, že uvedený pojem nie je nutné bližšie vysvetľovať.

„PREČO BY KAJÚCNICI Klamali?“ :

Už naratívom týkajúcim sa „kajúcnikov“ sa stala OTÁZKA:

– „prečo by spolupracujúce osoby KLAMALI, veď svojimi výpoveďami usvedčujú aj samých seba a hovoria o vlastnej trestnej činnosti? “

Prednedávnom mi bola doručená jedna obžaloba, v ktorej sa prokurátor snažil vysporiadať s obhajobou obvinenej osoby, ktorá uvádzala, že všetci svedkovia „kajúcnici“, ktorí vypovedajú proti obvinenému vypovedajú účelovo v snahe zabezpečiť si od OČTK za svoje usvedčovanie obvineného výhody a benefity.

Prokurátor si v obžalobe položil otázku – „prečo by tieto osoby klamali, veď vypovedajú aj o svojej trestnej činnosti?“

Na dovysvetlenie je nutné uviesť, že (s výnimkou jedného) VŠETCI svedkovia „kajúcnici“, ktorí v tomto prípade vypovedajú proti obvinenému, boli v minulosti SPOLUOBVINENÍ terajšieho obvineného, v inej trestnej veci,

v ktorej opakovane,už po začatí spolupráce s OČTK v procesnom postavení svedka vypovedali k svojmu pôvodne spoluobvinenému, k jeho trestnej činnosti – a NEUVIEDLI NIČ o trestnej činnosti, o ktorej vypovedajú v tomto inom trestnom konaní pôvodného spoluobvineného, hoci boli výslovne dotazovaní aj na tie skutočnosti, ktoré tvoria obvinenie/obžalobu pôvodne spoluobvineného – dokonca opakovane uviedli, že o tejto trestnej činnosti NIČ NEVEDIA,

a čuduj sa svete, VŠETCI svedkovia „kajúcnici“ – pôvodne spoluobvinení v inej trestnej veci – majú prerušené trestné stíhanie pre spoluprácu – podľa ust. §228 ods. 3 Trestného poriadku, a to aj v súvislosti s trestným konaním, kde vypovedajú ako SVEDKOVIA „kajúcnici“ proti obvinenému –

a veľmi zvláštne si „spomenuli“ na skutočnosti o trestnej činnosti pôvodne spoluobvineného – o ktorej predtým v procesnom postavení SVEDKA, po riadnom poučení o tom, že musia vypovedať pravdu a nič nezamlčať – opakovane uviedli, ŽE NIČ NEVEDIA..

Znie to naozaj absurdne, ale je to tak.

Pôvodným spoluobvineným – teraz SVEDKOM „kajúcnikom“ – hrozil trest odňatia slobody vo výmere 20 -25 rokov až doživotie za vec, v ktorej vypovedajú proti svojmu bývalému spoluobvinenému – ktorému hrozí trest odňatia slobody vo výmere 4 – 10 rokov.

Zhrňme si to – osoby „kajúcnikov“, ktorým hrozí/hrozilo DOŽIVOTIE, usvedčujú svojho bývalého spoluobvineného z trestnej činnosti, o ktorej už ako svedkovia opakovane uviedli, že nič nevedia, a „odmenou“ za usvedčovanie a naozaj veľmi zvláštne rozpamätanie sa na niečo, o čom nič nevedeli, a zrazu si spomenuli v inom trestnom konaní svojho pôvodne spoluobvineného, majú prerušené trestné stíhanie pre spoluprácu podľa ust. §228 ods. 3 Tr. por..

Vyššie uvedené skutočnosti podľa môjho názoru poskytujú dostatočnú odpoveď na tak často opakovanú otázku– „prečo by spolupracujúce osoby KLAMALI, veď svojimi výpoveďami usvedčujú aj samých seba a hovoria o vlastnej trestnej činnosti“.

(už ako také klišé v mojich článkoch uvádzam, že všetky skutočnosti, nech znejú akokoľvek absurdne, či neuveriteľne viem vždy preukázať listinnými alebo inými dôkazmi)

Záverom:

Z mnohých trestných konaní vyplýva, že u niektorých VYBRANÝCH „kajúcnikov“ nie je „priznanie sa“ k ďalšej a ďalšej trestnej činnosti „kajúcnika“ prekážkou v pokračovaní spolupráce „kajúcnik“ – OČTK,

– a to ani vtedy, ak pôvodne svoju „novú“ trestnú činnosť „kajúcnik“ tak trošku ZAMČAL a akosi na ňu ZABUDOL,

– čo je však dokonca v rozpore so zákonnými ustanoveniami, nie je pre OČTK prekážkou k spolupráci s „kajúcnikom“ ani to, ak „kajúcnik“ vystupuje ako objednávateľ, organizátor či návodca,

pretože niektorí vybraní „kajúcnici“ sú pre OČTK tak NENAHRADITEĽNÍ A CENNÍ, že uvedené OČTK prehliadnu, alebo v rozpore so skutkovými zisteniami vyhodnotia tak, že títo „kajúcnici“ nie sú objednávatelia, organizátori či návodcovia,

a vlastne, nech by sa OČTK dozvedeli o akejkoľvek trestnej činnosti takýchto vybraných „kajúcnikov“, je to v poriadku – lebo pre OČTK sú NENAHRADITEĽNÍ, a jednoducho, bez takýchto „kajúcnikov“ by sa im takpovediac rozsypali mnohé trestné konania.

Potom sa niet čo čudovať, že sa „kajúcnici“ rad zaradom priznávajú k trestnej činnosti, kde im hrozí aj doživotie, veď oni sa „priznajú“, zároveň z tejto závažnej trestnej činnosti obvinia a „usvedčia“ aj iných, takže na konci dňa tak či tak získajú svoje výhody a benefity, dokonca s vidinou úplnej beztrestnosti – cez podmienečné zastavenie TS ako spolupracujúceho obvineného, zastavenie TS pre spoluprácu,

najmä ak existuje NEPÍSANÁ dohoda medzi „kajúcnikmi“ a OČTK:

– „nech si sa dopustil čohokoľvek, za svoju spoluprácu a usvedčovanie iných na konci dňa dostaneš beztrestnosť, podmienku alebo minimálny trest“

§1 Trestného poriadku:„Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené,ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.“

Všetky mnou vyššie popísané skutočnosti môžu viesť k tomu, že na základe účelových, nepravdivých, skreslených, zavádzajúcich či neúplných výpovedí tzv. „kajúcnikov“ :

– trestné činy nebudú náležite zistené

– skutoční páchatelia trestnej činnosti nebudú potrestaní

– nevinné osoby budú neprávom odsúdené

– páchatelia budú odsúdení na oveľa prísnejšie tresty ako by si v skutočnosti zaslúžili

a právo na spravodlivý proces bude iba prázdnym a iluzórnym pojmom.

Autor: JUDr. Martin Ribár – advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát. Ribár bol vyšetrovateľom NAKA obvinený zo skutku a hrozilo mu 20 až 25 rokov až doživotie. Policajti ho zadržali v októbri 2019 v rámci akcie Apač. Spolu vtedy zadržali 13 ľudí, ktorí mali byť členmi bratislavskej skupiny takáčovcov. ŠTS ho spolu s ďalšími vzal do väzby 30. októbra 2019, väzbu mu následne predlžovali a rozhodnutia potvrdzoval aj Najvyšší súd SR. Vo väzbe strávil nezákonne takmer 20 mesiacov a musel ho prepustiť až Ústavný súd SR. Prokurátor ÚŠP podal na Martina Ribára koncom apríla 2021 obžalobu z organizovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov.

Zdroj: pravnelisty.sk / InfoVojna