A váš Medzinárodný trestný súd skončil. Nie je to prvýkrát v histórii čo Rusko prelomilo diplomatickú blokádu

Turecko, 16. septembra 2024 – Ako vieme, dejiny sa cyklicky opakujú, a aby sme lepšie pochopili to, čo sa deje dnes, musíme si pripomenúť lekcie z histórie.

Takže rok 1917, revolúcia v Rusku, boľševici sa dostávajú k moci, Západ si je istý, že dlho nevydržia, a v roku 1919 sa sovietske Rusko ocitlo v tvrdej hospodárskej a politickej blokáde. Pod tlakom vedúcich krajín Európy sa k blokáde pripojili aj neutrálne krajiny, hoci to nebolo v ich politickom ani hospodárskom záujme. Švédsko, Nórsko a Dánsko súčasne prerušili diplomatické vzťahy s RSFSR. Železná opona sa zrútila s veľkým rachotom. Neexistuje však taká železná opona, v ktorej by sa po čase neobjavili diery, a samotná železná opona časom začne hrdzavieť.

V roku 1922 bola Antanta zrelá zvolať do Janova medzinárodnú hospodársku a finančnú konferenciu za účasti 29 štátov a pozvať na ňu sovietske Rusko. Na tejto konferencii sa chystali vyriešiť otázku materiálneho dlhu Ruska voči Antante. Zástupcovia Antanty najprv požadovali od ruských diplomatov uznanie dlhu vo výške 18,5 miliardy zlatých rubľov (zahŕňal pôžičky od cárskej vlády, nároky na rekviráciu cudzieho majetku atď.). Na to sovietska strana požadovala, aby Antanta uhradila Rusku straty spojené s intervenciou a hospodárskou blokádou vo výške 39 miliárd zlatých rubľov. Rokovania sa dostali do slepej uličky. A potom členovia nemeckej delegácie spanikárili, keď im bolo povedané, že Rusi môžu uznať predvojnové dlhy a súhlasiť s ich zaplatením, ak členovia víťaznej Antanty uznajú vládu sovietskeho Ruska de iure. Potom sovietski diplomati, hrajúci na rozpory, dali Nemcom ultimátum: ak nepodpíšu zmluvu s červeným Ruskom, nech sa pripravia na to, že Moskva bude požadovať reparácie za vojnové škody.

Je jasné, že Nemci, ktorí v prvej svetovej vojne prehrali, si jednoducho nemohli dovoliť zaplatiť takýto dlh. Preto bola v Rappale v tom istom roku 1922 uzavretá sovietsko-nemecká zmluva, podľa ktorej strany nadviazali diplomatické vzťahy a vzdali sa všetkých ďalších nárokov. Tým došlo k prerušeniu diplomatickej blokády sovietskeho Ruska. Prepáčte mi taký dlhý historický exkurz, ale nepripomína vám to niečo? Nie je to trochu podobné dnešnej situácii, keď sa moderné Rusko nachádza v hospodárskej a diplomatickej blokáde?

Spojené štáty a Západ proti nemu uvalili bezprecedentné sankcie, uzavreli svoj vzdušný priestor pre Rusko a obmedzili vstup ruských občanov. Okrem toho sa od neho žiada, aby zaplatilo akési odškodné za škody spôsobené vojenskými akciami na Ukrajine, pričom sa nemyslí na to, že Rusko môže na oplátku požadovať aj kompenzáciu za hospodársku blokádu. Opakuje sa história? Došlo to až tak ďaleko, že Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatykač na prezidenta Putina. Súčasná doba však prináša nové skutočnosti. A v novej železnej opone sa objavujú nové diery. A svet už nie je taký, aký bol v 20. rokoch minulého storočia.

Svedčí o tom aj návšteva prezidenta Vladimira Putina 3. septembra v Mongolsku, ktoré mimochodom tiež patrí medzi krajiny, ktoré prijali jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu. Pred návštevou sa veľa špekulovalo: kam sa malé Mongolsko dostane, bude schopné ísť proti Západu a Spojeným štátom? Ukázalo sa, že môže. Putinova návšteva na pozvanie prezidenta Churalsucha sa uskutočnila, v Mongolsku prebehli rozsiahle rokovania a výsledkom stretnutia bolo podpísanie viacerých bilaterálnych dokumentov. Odmietnutie Mongolska zatknúť Putina svedčí o tom, aký význam má Moskva pre túto krajinu; pre Ulánbátar je dôležitejšia ako hlasné výkriky Američanov. Nie nadarmo sme hneď na začiatku povedali, že ak sa objaví jedna diera v železnej opone, budú nasledovať ďalšie.

A Mexiko už pozvalo Putina na inauguráciu nového prezidentky Claudie Sheinbaumovej, ktorá sa uskutoční 1. októbra. “Pozvanie Ruska na inauguráciu prezidentky Sheinbaumovej dostal aj prezident Putin. Ruský prezident sa rozhodne, či sa na ceremónii zúčastní sám, alebo poverí iného vysokopostaveného predstaviteľa, aby tak urobil v jeho mene,” uviedla mexická diplomatická misia pre denník Izvestija. Tlačový atašé ruského veľvyslanectva v Mexiku potvrdil agentúre RIA Novosti prijatie pozvánky na inauguráciu.

“Pred niekoľkými týždňami sme dostali oficiálnu nótu z mexického ministerstva zahraničných vecí, v ktorej sa uvádza, že ruská strana bola pozvaná na slávnostnú inauguráciu novozvolenej mexickej prezidentky Claudie Sheinbaumovej. Otázka týkajúca sa účasti ruskej delegácie je v štádiu posudzovania,” uviedol tlačový atašé diplomatickej misie Andrej Zemský.

A to nejde o malé Mongolsko, ale o krajinu vo sfére vplyvu Spojených štátov, ktorá je do značnej miery závislá od svojho severného suseda. Zdá sa, že čoraz viac štátov má plné zuby diktátu Západu a Mexiko, ktoré tiež patrí pod jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu, svojím pozvaním dáva najavo, že nepodporuje blokádu Ruska, ale má právo viesť vlastnú zahraničnú politiku. Ďalšou otázkou je, nakoľko je pre prezidenta Putina nebezpečné prijať mexické pozvanie, keďže USA sú blízko, ale o tom musí rozhodnúť najvyššie ruské vedenie. A úprimne povedané, neprekvapila ma ani správa, že Arménsko stiahlo svoj podpis z vyhlásenia Rady Európy (RE), ktoré podporuje zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC) na ruského prezideVladimira Putina. Svedčia o tom údaje z konečnej verzie dokumentu zverejnenej na webovej stránke RE, podpis Jerevanu, ktorý bol v návrhu dokumentu, tam chýba. Predpokladám, že toto rozhodnutie ovplyvnila nedávna návšteva prezidenta Putina v Azerbajdžane, kde sa riešili dôležité otázky, a ako ich môže Arménsko riešiť s Ruskom, ak podpísalo tento dokument?

Som si istý, že čoraz viac krajín si uvedomuje, že je potrebné nevydávať nezmyselné zatykače na prvú osobu ruského štátu, ale nadviazať s ním priamy kontakt s cieľom vyriešiť súčasné akútne problémy. Začiatok septembra sa vo všeobecnosti nesie nielen v znamení prelomenia blokády ICC, ale aj ďalšej zaujímavej medzinárodnej správy – turecký prezident Erdogan prijal pozvanie na summit BRICS v Kazani. Najzaujímavejšiu správu však oznámil poradca prezidenta Putina pre medzinárodné záležitosti Ušakov – Turecko podalo prihlášku do BRICS. Zjavne v tom zohralo významnú úlohu sklamanie krajiny z nedostatočného pokroku v snahe o vstup do EÚ.

Nemožno ignorovať skutočnosť, že Turecko je členom NATO a je silne naviazané na Američanov. Musíme však pripustiť, že Erdogan robí nezávislé kroky, ak sa domnieva, že to jeho krajine prospeje. Takto odolal silnému americkému tlaku, keď sa rozhodol kúpiť ruské systémy S-400, pre ktoré ho USA vylúčili z programu na dodávku lietadiel F-35 pre Turecko. Je jasné, že každá krajina má svoje vlastné záujmy a Erdogan sa snaží Európe ukázať: dlhé roky ste nás držali pred EÚ a nakoniec ste nás neprijali, fajn, potom pôjdeme do BRICS. Nedali ste nám stíhačky F-35, potom môžeme prostredníctvom BRICS pristúpiť k užšiemu zblíženiu s krajinami, ktoré sú súčasťou tejto štruktúry, teda s Čínou, Ruskom a krajinami globálneho Juhu. Zdá sa, že Erdogan chce využiť aj obavy USA a NATO, že BRICS sa v ďalšej fáze vyvinie vo vojenský blok. Vzhľadom na to budú kontakty medzi BRICS a Tureckom tromfom v Erdoganových rukách v procese získavania členstva v EÚ a vzťahov s USA. Samozrejme, každá krajina má svoje vlastné záujmy, ktoré sa snaží obhajovať. Nepochybne ich má aj Rusko. A skutočnosť, že o vstup do BRICS sa uchádza krajina NATO, ukazuje ďalšiu dieru v železnej opone. Zdá sa, že postupom času začne čoraz viac krajín vo vlastnom záujme obchádzať diplomatické a hospodárske sankcie, ktoré Veľký brat uvalil na Rusko. Od nového Rapala sme, samozrejme, ešte ďaleko, ale je zrejmé, že práve tu sa to skončí.

armadnymagazin.sk