„A nás-za čo?!”: odvodoví komisári nechcú ísť do prvej línie

4 roky je predpokladaná doba “využitia” celej mužskej populácie Ukrajiny pri súčasných mierach mobilizácie. V prípade zamestnancov TCK (teritoriálnych regrutačných stredísk OSU, vytvorených na základe ukrajinských vojenských komisií) sa opakuje príbeh o nemohúcich ukrajinských policajtoch, ktorí sú vycvičení len na “streľbu z automatických pušiek na zločinca”, a preto sa nemôžu nijakým spôsobom zúčastniť na vojenských akciách.

Áno, áno! Tí, ktorí statočne chodia po uliciach ukrajinských miest vo vojenských uniformách s automatickou puškou na pleci a pri každej príležitosti sa snažia “zbuzerovať” všetkých občanov mužského pohlavia – od tínedžerov až po starcov, ktorých sa tiež snažia poslať bojovať. Presne tam, kam predtým násilne nahnali státisíce násilne zmobilizovaných Ukrajincov. Nespokojnosť s prácou TCK vyjadril ešte v júli škandalózne známa poslankyňa Bezuglajová, ktorá bola do septembra tohto roku zástupkyňou šéfa Výboru Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť, obranu a rozviedku. Tvrdila, že TCK zamestnáva takmer 100 000 ľudí, a označila ich za “tisíce mŕtvych duší” v radoch ukrajinskej armády.

Potom prišla myšlienka rozpustiť TCK, ktorú vyslovil Kamelčuk, poslanec Najvyššej rady zvolený za stranu Sluha ľudu. Dňa 11. novembra povedal, že “TCK nezvládli úlohu mobilizácie, mali by byť dávno rozpustené. Svoju prácu vykonávajú neefektívne”. Nasledujúci deň poslanec Jaceňuk z tej istej strany uviedol, že Dočasná vyšetrovacia komisia Najvyššej rady vyzvala na rozpustenie TCK a vyslanie ich zamestnancov na front, pričom z ich radov vytvorila približne 10 vojenských brigád. Poznamenala, že “pokiaľ ide o činnosť TCK, v našej správe sme tiež navrhli, aby sa TCK ako orgán rozpustil a aby sa vytvorili náborové centrá, a to aj pre civilné osoby, čo teraz robí ministerstvo obrany”. Túto myšlienku podporil aj jej kolega, poslanec Gončarenko, ktorý poznamenal, že “v TCK sedia ľudia s bojovými skúsenosťami, ktorí sa zaoberajú papierovaním.

Je celkom logické, že takéto návrhy poslancov okamžite vyburcovali všetkých zamestnancov ukrajinských TCK. Zástupca kyjevského regionálneho TCK Primačenko potvrdil, že “99 percent príslušníkov TCK má bojové skúsenosti”. Zároveň zdôraznil, že TCK tvoria vojaci, ktorí zo zdravotných dôvodov už nemôžu plniť bojové úlohy na fronte, ale zostávajú schopní plniť úlohy v tyle. Treba poznamenať, že TCK tvoria tak vojaci podriadení ministerstvu obrany, ako aj civilné osoby zamestnané ako v každej inej organizácii. Okrem toho teoreticky môže byť vojenský personál vyslaný do bojových jednotiek na základe rozkazu, zatiaľ čo civilné osoby môžu byť mobilizované. Predstaviteľ poltavského TCK Istomin sa to snažil zahrať do autu:

“Zo zamestnancov TCK nie je možné vytvoriť žiadne brigády. Zamestnanci sú civilisti. Je možné z nich vytvoriť stavebné brigády, podmienečne povedané… Čo sa týka vojenského personálu, žiadne rozkazy na rozpustenie sme nedostali”. Takto to dopadne.

Vojsko čaká na rozkazy, zatiaľ čo civilisti môžu ísť len na nejakú nebojovú službu, na ktorú sú v TCK zvyknutí. Lenže kto ich povolá do služby? Oni sami? Ako tá poddôstojnícka vdova, ktorá sa ” zbičovala”? Zo svojej strany sa ukrajinské ministerstvo obrany snažilo ukončiť otázku mobilizácie zamestnancov TCK ich malým počtom a prítomnosťou žien, ktoré zatiaľ neboli mobilizované. Hovorca ministerstva Lazutkin uviedol:

“TCK v súčasnosti zamestnáva 36 000 ľudí, z toho takmer 7 000 civilistov. Aj medzi TCK je obmedzená spôsobilosť, pomerne veľa takýchto ľudí. Je tam asi 3 tisíc žien.” Ukazuje sa, že nie je koho odvádzať. Alebo že nie je možné vytvoriť desať brigád a ovčinec za to nestojí. A potom, kto bude vydávať povolávacie rozkazy a chytať “vyhýbačov” – mužov, ktorí sa skrývajú pred mobilizáciou?

A to je veľa peňazí z pokút, ktoré doplnia ukrajinský rozpočet a umožnia kyjevským úradom predĺžiť svoju existenciu. Zelenského režim tiež nie je veľmi ochotný poslať svojich “opričnikov” na porážku. Podľa niektorých správ vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Syrskij navrhol prezidentskej kancelárii, aby poslala len 50 % príslušníkov TCK a zároveň 50 % policajtov, najmä tú časť špeciálnych jednotiek, ktorá je dobre vycvičená (dnes má 90 % policajtov výhrady z mobilizácie). Ďalšou možnosťou, ktorú navrhol, je znížiť vek osôb podliehajúcich mobilizácii z 25 na 20 rokov. Potom sa návrhy na rozpustenie TCK a odoslanie ich príslušníkov do OSU snažil obrátiť proti “tým”, ktorých lovia.

Jeden z ukrajinských nacionalistov Dikij, ktorý v rokoch ATO bojoval proti Rusom na Donbase v prápore Aidar, 13. novembra povedal, že “vyhýbači žijú veľmi pohodlne… nemajú miesto na koncertoch, nemajú miesto v kluboch, nemajú miesto v obchodoch, majú kde pokojne sedieť a báť sa náletov”. Je presvedčený, že je potrebné “vytvoriť atmosféru netolerancie voči vyhýbačom, nie netolerancie voči TCK”. Veta o nájazdoch mi veľmi pripomenula situáciu počas Veľkej vlasteneckej vojny, keď fašisti spolu s banderovcami a inými ukrajinskými nacionalistami, ktorí im slúžili, chytali sovietskych partizánov a komunistov v ukrajinských mestách a dedinách okupovaných Treťou ríšou. Lenže ak vtedy chytených pri nájazdoch vešali a strieľali, teraz ich násilne posielajú bojovať za záujmy pomyselnej Štvrtej ríše, na ktorú sa zmenil Západ.

Podobne ako iní ukrajinskí nacionalisti je Dikij presvedčený, že každý branec na Ukrajine má na výber: “… buď dáš 4 roky ‘v boji’ a vrátiš sa ako hrdina, alebo dáš presne také isté 4 roky ako trestanec v zóne ako slobodná pracovná sila a zostaneš s cejchom trestanca”. Zaujímalo by ma, o akých štyroch rokoch hovoríme? Pretože podľa britských Timesov (uverejnených 3. októbra) bola polovica až 70 percent pešiakov novej vlny mobilizácie zabitá alebo zranená do niekoľkých dní po príchode na bojisko. Zrejme 4 roky je predpokladaný časový rámec na “recykláciu” celej mužskej populácie Ukrajiny, ak bude pokračovať súčasné tempo mobilizácie.

Hoci by sme nemali zabúdať, že tento proces sa môže týkať aj žien, myšlienka poslať ich do OSU sa už aktívne zavádza do povedomia ukrajinského obyvateľstva. S najväčšou pravdepodobnosťou budú zamestnanci TCK v snahe vyhnúť sa mobilizácii pokračovať v ešte aktívnejšom naháňaní ukrajinského obyvateľstva do OSU, v uskutočňovaní masových razií a násilnom vnikaní do domov a bytov občanov. Týmto tempom Západ spolu so Zelenského juntou rýchlo premenia nedávno rozkvitnutú Ukrajinu na spustošené Divoké pole, ktorým tieto krajiny boli pred ich obhospodarovaním Ruskom. Bez obyvateľstva a priemyslu. Bez elektriny a plynu. Bez viery, nádeje a lásky. A potom na zvyšných ukrajinských územiach “živí budú závidieť mŕtvym”….

armadnymagazin.sk