A kto je za to zodpovedný?

Prezidentka Z. Čaputová po stretnutí so zástupcami obchodných reťazcov, ktoré pôsobia na Slovensku uviedla:

„Vieme všetci, že situácia na Slovensku nie je jednoduchá. COVID-19 má svoje dosahy aj na sociálnu a ekonomickú situáciu rodín a jednotlivcov. Mnohí z ľudí prišli o prácu, o príjmy, 36 % ľudí žije takpovediac „od výplaty do výplaty“. Situácia nie je jednoduchá. Požiadali sme partnerov, ktorí s bankou už dlhodobejšie spolupracujú, o zvýšenie pomoci pre potravinovú banku.

Výsledkom spolupráce je, že obchodné a potravinové reťazce zvýšia potravinovú pomoc o 170 ton jedla. Z tohto množstva je pre predstavu možné nasýtiť 425.000 ľudí. Jedna zo spoločností zároveň poskytne 29.000 kusov drogériového tovaru, nevyhnutne potrebného pre život. Chcem sa preto poďakovať jednak PBS, ako aj zástupcom reťazcov, za ich veľkorysosť, ktorú preukazujú priebežne v rámci sociálne zodpovedného správania, ako aj za ich rýchlu a kooperatívnu reakciu.“

> Slovanská Múdrosť na youtube Slovanských Novín

Áno, situácia na Slovensku skutočne nie je jednoduchá. Počas koronakrízy sa mnoho ľudí ocitlo v chudobe a sociálnej neistote, bez práce a prostriedkov na slušný život. A to aj napriek tomu, že EÚ poskytuje členským štátom obrovské financie na zmiernenie dopadov tejto krízy.
Na Slovensku sa však namiesto pomoci občanom, ktorí sú na ňu existenčne odkázaní, peniaze, ktoré by mali ľuďom pomôcť, vyhadzujú na nezmyselné plošné testovania a nákup miliónov testov.

Slovenská ekonomika je v rozklade v dôsledkuneodbornosti a nekompetentnosti vlády a celého aparátu „ odborníkov“, ktorí poberajú plat za to, že v skutočnosti nerobia nič užitočné na záchranu štátu a jeho občanov. Naopak občania sú denne vystavovaní „vládnemu teroru“ v podobe príkazov a zákazov, čo v celej EÚ nemá obdobu.

Za stav štátu a chudobu jeho občanov, o ktorej hovorila prezidentka sú priamo zodpovední tí, ktorí sú na čele tohto štátu, teda aj ona samotná. Mala možnosť zastaviť „vládny teror“ v podobe celoplošného testovania a rôznych reštrikcií a neurobila to. Viackrát sa postavila proti záujmom občanov štátu, ktorého je „hlavou“. Preto aj táto jej aktivita vyznieva ako veľmi falošné gesto, ktoré je výsmechom do tvárí občanov trpiacich chudobou, spôsobenou vládou ľudí, ktorí sa neštítia oberať obyvateľov nášho štátu nielen o ľudské práva a dôstojnosť, ale aj o zdravie a životy.

Pomoc obchodných reťazcov v podobe navýšenia pomoci Potravinovej banky situáciu na Slovensku nevyrieši. Na to sú potrebné úplne iné a rázne riešenia a rozhodnutia a to, vrátiť ľuďom prácu o ktorú ich obrala vláda spolu s prezidentkou a vrátiť im základné ľudské práva a dôstojnosť a slobodu.

Osobne mi toto lacné gesto pani prezidentky pripadá ako podivná charita mondénnej dámy, ktorá vo svetle reflektorov a za veľkej pozornosti médií, prelepí v navoňaných rukavičkách pacientovi zomierajúcemu na otravu krvi kvietočkovaným leukoplastíkom zhnisanú, zapáchajúcu, gangrenóznu končatinu namiesto toho, aby zburcovala lekárov a pokúsila o záchranu života pacienta…

Áno, na Slovensku sme si už zvykli na lacné gestá predstaviteľov štátu. Gestá, ktoré síce dobre v médiách vyzerajú, ale nič podstatné neriešia. Majú však za úlohu zakryť priamu zodpovednosť ľudí vo vedení štátu za ich mocenské ambície, neodbornosť a neschopnosť riadiť štát.

A štát, ktorý je v právnom a ekonomickom rozklade pomaly zomiera. Preto je našou povinnosťou, najmä pri veľkopanských záchranných akciách pýtať sa: