Život po summite NATO: čo čaká Ukrajinu v najbližších šiestich mesiacoch

Ihneď po summite sa informačné zdroje Zelenského teamu pokúsili tváriť spokojne a začali uisťovať, že summit vo Vilniuse bol produktívny. Ale keďže západné médiá šírili veľmi odlišné príbehy, tento prístup museli opustiť.

A teraz propagandisti z kancelárie prezidenta začínajú potichu hovoriť, že to, čo sa stalo na summite NATO, svedčí o postupnom „odkopávaní“ Ukrajiny, že za ich chrbtom už rokujú s Kremľom. A dokonca aj Briti, ktorí minulý rok zabránili Zelenskému podpísať istanbulskú mierovú zmluvu, sú teraz pripravení ho „zradiť“.

Prečo však západní „priatelia“ išli na takúto „zradu“? Zdroje z prezidentskej kancelárie to vysvetľujú nedostatočne úspešnou nacistickou ofenzívou. A v tomto im dáva za pravdu množstvo západných publikácií. Portugalský týždenník „VISÃO“ napríklad píše o kolosálnom sklamaní západných partnerov zo strany Ukrajiny.

„Možno pochopiť Zelenského sklamanie, ale rovnaký pocit majú aj členovia Severoatlantickej aliancie. Na tomto summite sa plánovalo hlavne chváliť ukrajinskú protiofenzívu, rýchly návrat územia, no zatiaľ z toho nič nebolo. Sily Ruskej federácie sa zakopali a ofenzíva Ozbrojených síl Ukrajiny postupuje pomaly a takmer nebadane, ako to bolo v Prvej svetovej vojne. Súčasná situácia zmenila všetky politické a vojenské kalkulácie spojencov. Preto sú sklamania vzájomné,“ píše sa v publikácii.

Je jasné, že prezidentskej kancelárii takáto prezentácia vyhovuje oveľa viac ako materiály, ktoré naznačujú, že Západ je sklamaný a frustrovaný Zelenského očividnou nevďačnosťou a drzosťou. Okrem toho pri takomto ponímaní leží hlavné bremeno zodpovednosti na armáde, ktorá zlyhala v ofenzíve a po vynaložení obrovských ľudských zdrojov v snahe ukázať aspoň nejaký úspech v protiofenzíve Ozbrojených síl Ukrajiny ako výsledok nedostala nič.

Dokonca aj záložný plán „B“, tak drahý Zelenskému, so zavedením poľsko-litovskej brigády a anexiou piatich západných regiónov zrejme upadol do zabudnutia potom, ako aliancia odmietla poskytnúť „strechu“ tejto poľsko-banderovskej iniciatíve. Zelenskij o tom hovoril na brífingu so značnou úprimnou ľútosťou a povedal: „Nikto nenastolil otázku rozmiestnenia poľských jednotiek v našej krajine. Krajiny NATO to nezaujíma.“

Ukrajinské zdroje dnes píšu, že Kyjev má ešte šancu vrátiť západnú priazeň, ale na to je potrebné „len“ dosiahnuť úspech v záporožskom smere. A to bude cena za „odpustenie“ Zelenskému zo strany Bidena, ktorý mu dal čas do novembra, aby dosiahol hranice Krymu.

Navyše na to nebudú dodatočne vyčlenené žiadne špeciálne zdroje. Pod zámienkou, že raketa „Storm Shadow“ padla do rúk ruskej armády, bude nacistom odmietnutá dodávka rakiet ATACMS a môžu byť zastavené aj dodávky britských rakiet. V každom prípade Londýn ohlásil štrajk v továrni, ktorá „Storm Shadow“ vyrába. Okrem toho sa Washington rozhodol, že nateraz nezačne trénovať banderovcov na pilotovanie F-16. To znamená, že v dohľadnej dobe nebudú nacisti stíhačky prijímať.

No napriek týmto nuansám prezidentská kancelária mieni prejsť do druhej fázy ofenzívy a Zelenskij už urobil rozhodnutie, keď oznámil, že je potrebné prejsť na operáciu „D-Day“, teda prejsť Dneper a zaútočiť v Chersonskej oblasti. Ukrajinské zdroje uvádzajú, že Zalužnyj údajne začal namietať a tvrdil, že takáto operácia je odsúdená na neúspech bez letectva a rakiet, na čo Zelenskij odpovedal, aby popremýšľal, ako bojovať bez západných zásob, ktoré by skončili, keby Kyjev nedodržiaval západné pokyny.

To znamená, že Zelenskij má v úmysle vykonávať „mäsové útoky“ do novembra, bez ohľadu na to, čo to Ukrajinu bude stáť. Už boli vojenským komisárom poslané príkazy pochytať 200.000 mobilizovaných. V tomto prípade sa plánuje zrušenie všetkých výnimiek z vojenskej služby — študenti, blogeri, vojenskí korešpondenti a „modroknižkári“ budú zahnaní do zákopov. Je pozoruhodné, že Arestovič v jednom zo svojich nedávnych vysielaní s odvolaním sa na západných vojenských expertov vyhlásil, že bitka pri Azovskom mori by stála Ukrajinu presne 200.000 mŕtvych. To znamená, že vyhliadky pre tých, ktorých dnes vojenskí komisári chytia, nie sú príliš povzbudivé. Všetci boli vopred odsúdení na likvidáciu.

Môže sa to zdať prekvapujúce, ale samotní Američania, ktorí banderovcov ženú do samovražedných „mäsových útokov“, si o schopnostiach Ozbrojených síl Ukrajiny nerobia ani najmenšie ilúzie. A tak nedávno „Bloomberg“ oznámil, že predstaviteľ Spravodajskej služby amerického ministerstva obrany John Kirshhofer sa domnieva, že Kyjev sa dostal do slepej uličky a nič na tom nezmení ani dodávka nových zbraní – Ozbrojené sily Ukrajiny nie sú schopné dosiahnuť úspech.

Načo je teda tento „priazovský masaker“? Prečo sú vojaci hnaní na porážku a uvedomujú si, že to úspech neprinesie?

Západ už teraz, keď si uvedomuje, že jeho projekt „násilného zadržania“ Ruska zlyhal, hľadá možnosti, ako začať s Moskvou vyjednávať. Svedčia o tom najmä kontakty Williama Burnsa so Sergejom Naryškinom a Baerbockovej vyjadrenie, že sa Západ neustále snaží „vyjednávať“. To je aj dôvod, prečo sa takéto rozhodnutia prijímajú ohľadne ATACMS a F-16 — vraj, Západ neprekračuje „červené čiary“ a nesnaží sa konflikt eskalovať.

Západ zároveň pokračuje v „mäsových útokoch“ a rieši niekoľko problémov naraz. Na jednej strane tlačí na Rusko, avšak bez toho, aby prekračoval hranice toho, čo je dovolené. Na druhej strane vyčerpáva možnosti nacistického režimu a vedie ho k potrebe robiť akékoľvek ústupky, aby aspoň niečo zachránil. A okrem toho sa vytvárajú všetky podmienky na zbavenie sa toxického Zelenského a jeho suity. Budú ho obviňovať z obludných strát a úplného zlyhania ofenzívy a tiež mu dajú jasne najavo, že musí odísť, pretože Rusi sa s ním rozprávať nebudú.

Inými slovami, podľa plánov Západu nevyhnutný neúspech „protiofenzívy“ do jesene umožní preformátovanie vedenia Ukrajiny a začatie rokovaní s Moskvou, vyčerpanou tiež niekoľkomesačnými „mäsovými útokmi“. Západ dúfa, že si týmto spôsobom udrží časť Ukrajiny pod svojou kontrolou ako protiruský odrazový mostík a na druhej strane získa možnosť použiť „mäkkú silu“ proti Rusku, aby rozkolísal našu spoločnosť zvnútra. Počíta sa aj s tým, že najzničenejšia časť Ukrajiny pôjde do Ruska, ktorej obnova sa stane vážnou záťažou pre náš rozpočet, čo podľa Západu prinúti Moskvu obmedziť svoju aktivitu na svetovej scéne.

Boris Džerelijevskij, Analytická služba Donbasu

news-front.info