Zahraničnopolitický expert: Staré zvyky vs. dedolarizácia

Slovensko nemusí byť poslušný ratlík, sprevádzajúci pána na konci sprievodu. S tromi otázkami na pozadie kľúčového diania vo svete sme oslovili zahraničnopolitického experta Mariána Ďuriša.

SKS: Čoraz viac štátov sa odkláňa od platieb v dolároch. Čo podľa Vás znamená „dedolarizácia“ pre USA a pre svet, vrátane Európskej únie a Slovenska?

Marián Ďuriš: Od sedemdesiatych rokov bolo prakticky nemožné, aby západné krajiny fungovali bez prístupu k dolárom. Wall Street a Biely dom udržiaval tento pre seba priaznivý status quo vyvíjaním rôznych druhov tlaku: od sankcií, cez ovplyvňovanie volieb až po fyzický, vojenský zásah pod zámienkou „šírenia demokracie“ na každého, kto vybočil z radu. Hra na svetového policajta však samozrejme prináša nevôľu v mnohých štátoch a dnes môžeme povedať, že už ide o rebéliu proti dolárovej hegemónii.

Spomeňme BRICS, pohrávanie sa s myšlienkou politickej/menovej protiváhy, nákupy zlata a indické plány. Skrátka ľady sa pohli s viacerými krízami a myšlienky sa dostávajú do reality. Len za posledný rok Argentína, Indonézia, Saudská Arábia, Irán, Mexiko, Turecko, SAE a Egypt buď požiadali o vstup do BRICS alebo prejavili záujem. A všade sa diskutuje o nových bilaterálnych dohodách, ktoré obchádzajú dolár.

Teraz sa pozrime na územie týchto krajín, počet obyvateľov a prírodné zdroje týchto krajín s potenciálnymi novými členmi. Čína sprostredkovala mierovú dohodu medzi Saudskou Arábiou a Iránom, dvoma zarytými historickými nepriateľmi, čo opäť môže zvyšovať vplyv na Blízkom východe na úkor dolára.

Rusko a India sa dohodli na nákupoch ropy za rupie a Rusko je teraz najväčší dodávateľ pre Indiu. Africkí lídri cestujú do Moskvy a zástupcovia 40 afrických krajín prišli na medzinárodnú konferenciu „Rusko-Afrika v multipolárnom svete“. Brazília a Argentína spolu komunikujú o spoločnej mene. A na dvoch najväčších amerických televíziách sa začínajú vysielať pravidelné relácie o úpadku dolára vo svete.

Stručne povedané, svet zajtrajška vyzerá byť svetom multipolárnym a pre „bidenovcov“ a ich spojencov (resp. podriadených) to bude svet inflačný, čo znamená extrémnu finančnú nestabilitu.

Mnohé z krokov štartujú procesy, ktoré sa ukážu ako očividné až v blízkych rokoch až desaťročiach.

Ako Slovenská republika by sme mali byť pripravení trendy reflektovať a ťažiť z nich pozitíva pre občanov. Geografická poloha nás predurčuje k spolupráci na všetky svetové strany, čo niektorí zisťujú až po desaťročiach v politike. Iní to žiaľ nezistili dodnes, ale to ilustruje ich obmedzenosť a neschopnosť prijať fakt, že pohľad na jednu stranu je pohľad úzky.

Slovenská republika nemusí byť poslušný ratlík, ktorý sprevádza pána niekde na konci sprievodu. Slovenská republika má na viac a môže byť suverénnym subjektom v srdci Európy, ktorý si vie povedať svoje.

Vo svete sa upevňuje nová paradigma, ktorú píšu Rusko a Čína. Aké sú šance, že doterajší svetový hegemón opustí trón bez vojenskej konfrontácie?

M. Ď.: Starým zvykom sa odchádza ťažko, preto sa dá očakávať každý scenár. Mocnosti to dokazujú, keď sa situácia nevyvíja v ich prospech. Spravia krok, ktorý všetkých naokolo prekvapí a „rozhádžu šachovnicu“, aby sa figúrky postavili znovu.

Ak hovoríme o rusko-čínskej spolupráci, nezabúdajme na indickú úlohu, na úlohu Blízkeho východu, strednej a juhovýchodnej Ázie, Latinskej Ameriky a Afriky. Iste, vzťahy nie sú vždy ideálne, ale črtá sa tu rozvetvená snaha o šírenie vplyvu na úkor „hegemóna“ cez ekonomicky lákavé strategické iniciatívy, obrannú spoluprácu a dopravné koridory.

A to ešte nehovoríme o demografickom vývoji. Návšteva čínskeho prezidenta v Moskve toto všetko posúva na novú a prirodzenú úroveň, ktorý je vyústením situácie na Ukrajine a obkolesovania Ruska a Číny základňami USA/NATO, destabilizovaním regiónov v ich blízkosti a ekonomickým zápasom na pozadí.

Bidenova „družina“ so skupinou finančných záujmov rozhodne neprispieva mieru, ale podnecovaniu procesov, z ktorých môže ekonomicky a geopoliticky profitovať na úkor nás, Európy ako kontinentu a iných častí sveta.

Oveľa závažnejšou otázkou je ako sa k tomu postaví Slovenská republika. Či chce ísť naďalej cestou úzkeho pohľadu, konfrontácie a inflačnej špirály alebo sa nadýchnuť, dbať a zasadzovať sa o mier, pozerať na všetky svetové strany a z každej si vziať niečo pre seba.

Moshe Yaalon, bývalý minister obrany Izraela, nedávno na Twitteri uviedol, že „radikáli“ v izraelskej vláde chcú „veľkú vojnu“; a keď „Izrael“ chce vojnu, zvyčajne ju dostane; a že vojna príde na pozadí palestínskej otázky. Čo by v súčasnej situácii znamenala „veľká vojna“ na Blízkom Východe?

M. Ď.: V súčasnosti evidujem skôr vplyv ukrajinskej vojny na Blízky východ, vrátane Izraela, ktorý v posledných rokoch zažíva časté obmeny vlád. Ak hovoríme o Blízkom východe všeobecne, ovplyvnil ho nárast cien ropy na 14-ročné maximum, čo energeticky bohatý región vníma ako pozitívnu správu po prepadoch cien v minulom období. Posúvajú sa aj náklony k mocnostiam, z čoho vyplýva väčšia zdržanlivosť pri ukrajinskej vojne, ako aj pri hlasovaní v OSN.

Na Blízkom východe vidíme niekoľko silných štátov, ktoré sa nakláňajú k organizácii BRICS a bilaterálnej spolupráci s Moskvou a Pekingom. Vzťahy s Bielym domom zostávajú zachované, ale kvôli Bidenovej administratíve môžeme vidieť aj ich stagnáciu alebo postupný úpadok ako v prípade Turecka alebo Saudskej Arábie. Tento trend určite záujmom za oceánom „nevoňajú“, preto si môžeme predstaviť, že by nový konflikt práve im vyhovoval.

Po vojnách v Afganistane, Iraku, Líbyi a Sýrii, z ktorých niektoré pretrvávajú dodnes vo forme fyzickej alebo forme následkom, však vzrástla aj odolnosť regiónu proti destabilizácii tohto druhu. Lebo žiadny tamojší líder nechce byť v pozícii, že ním zavanie akýkoľvek pensylvánsky vietor, ktorý môže prísť aj cez prostredníka. Takže záujmy vojensko-priemyselného komplexu, aj keď môžu diabolsky prahnúť po krvi a ďalšom odbytisku zbraní, to budú mať o niečo komplikovanejšie, ak by chceli podpáliť ďalší sud pušného prachu.

Ďakujeme za rozhovor.

skspravy.sk