Zbrane na dostrel EÚ – časť 1

Dal som časť 1, lebo na túto tému asi bude čo písať nejaký čas. Je to tým, že krajiny NATO sa tvária, že NATO je výlučne obranná formácia, a teda tie krajiny, s ktorými NATO susedí, sa nemusia báť. Ani v súvislosti s ich rozmiestňovaním rôznych zbraní na svojom území, ani so stálou snahou NATO o rozširovanie sa.

A EÚ je – prakticky – súčasťou NATO, a rozmiestňuje na svojom území aj časť armády USA, vybavenú rôznymi zbraňami. Navyše, pravdepodobne nad tými zbraňami tie Európske krajiny nemajú žiadnu kontrolu (ak áno, tak formálnu a nie reálnu). Teda zo západu ohrozuje Rusko – predstavte si – USA: teoreticky spoza mora, reálne celkom spoza hranice. Dokonca pán Zelenskij cestuje pravidelne do USA podávať reporty.

A teda celkom logicky, po dlhom čase, urobilo Rusko odvetný krok (zatiaľ len tento jeden) – umiestnilo nejaké zbrane do Bieloruska, zrejme aj v súvislosti s tým, že Ukrajina sa postupne vypracovala na „zástupný protiruský priestor“.

Tento stav sa – tiež postupne – ďalej vyvíjal, v prvej fáze, ešte pred tou vojnou, dokonca mali USA na území Ukrajiny laboratóriá na vývoj biologických zbraní – tuším ich bolo 11, ďalšie dve v Gruzínsku. Nie je mi známe, že by Rusi mali zbrane, alebo dokonca nebezpečné výskumy, niekde mimo Ruského územia.

Tento globálny pohľad značne narušuje to predstieranie o „obrannom poslaní“ NATO; jasne má celkom iné smerovanie – ohrozovanie Ruska. Takže – pre nás – ak sme krajinou, na území ktorej sú nejaké zbrane namierené na Rusko, môžeme si byť skoro istí, že v Rusku – alebo Bielorusku – budú nejaké zbrane namierené na nás. Ak tento stav nechceme – napríklad ja som proti – tak musia ísť tie zbrane z našej krajiny preč. Táto otázka by dokonca mohla byť postavená aj ako súčasť najbližších všeobecných volieb – kandidáti by sa mali k nej vyjadriť, čo bude ak sa dostanú k moci.

Navyše, s ohľadom na existenciu vyzbrojených armád vo všetkých krajinách susediacich s Ruskom, plus možnú rýchlosť presunu ďalších zo Západnej – a teraz už aj Strednej – Európy, plus zástupná vojna NATO (resp. vlastne skôr USA) na Ukrajine – v podstate proti štyrom Rusky hovoriacim republikám Ukrajiny – vytvorila na Východe Európy v skutočnosti vojnový stav.

A teda by sme sa mali opýtať, prečo krajiny Európskej Únie a USA vedú nepriamu vojnu na Ukrajine, ktorá je pritom v úplnom protiklade s tým, čo oficiálne hlásajú. V prípade USA to nemôže nikoho prekvapiť; USA, ak sa nemýlim, ešte od II. svetovej vojny nemali mierový stav, a nebolo to tým, že by niekto zaútočil na nich – ani v jedinom prípade (z cca 40 vojen! – mierotvorcovia bez konkurencie). Ale – vzhľadom na to, plus skutočnosť že NATO je teoreticky obranný pakt, mali by z neho krajiny EÚ okamžite vystúpiť a založiť si pakt bez USA; predsa oligarchovia bez vojen nemôžu poriadne zarábať, a oligarchom sú USA, ako štát, podriadené.

Takže – voľby sa blížia, mali by sme ich využiť na opýtanie sa kandidátov, aká politika nás čaká po voľbách ak zvíťazia. Ak si niektorý kandidát naplánuje kroky, ktoré by znamenali na medzinárodnej úrovni postavenie sa proti súčasnej politike NATO, a ukončenie vojen, má môj hlas. A vystúpenie z NATO, napríklad podmienečné, kým sa NATO nevráti do zhody so Zmluvou o NATO, by bolo ideálne. Ale tie plánované kroky by museli byť reálne a kontrolovateľné – napríklad postavenie sa do úlohy sprostredkovateľa medzi Ruskom a – teoreticky Ukrajinou, prakticky NATO – a spísanie postupnosti krokov, a podmienok za ktorých sa dajú splniť. Plus fahrplan, samozrejme. Zmluva o NATO je napríklad tu:

https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/stock_publications/20120822_nato_treaty_en_light_2009.pdf . Článok 1:

The Parties undertake, as set forth in the Charter of the United Nations, to settle any international dispute in which they may be involved by peaceful means in such a manner that international peace and security and justice are not endangered, and to refrain in their international relations from the threat or use of force in any manner inconsistent with the purposes of the United Nations.

Článok 1: Strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte Spojených Národov, rozhodnúť akýkoľvek medzinárodný spor, v ktorom by mohli byť zúčastnené, mierovými cestami, a takým spôsobom, aby medzinárodný mier a bezpečnosť a spravodlivosť neboli ohrozené, a vo svojich medzinárodných vzťahoch sa zdržať vyhrážok použitia násilia, akýmkoľvek spôsobom ktorý nie je v súlade so zámermi Spojených Národov.

Ale to asi nemá význam, v súvislosti s naším vzorom – a vraj partnerom – USA som už toto citoval tak často, že je to ošúchané; možno natoľko, že oni si to už ani nemôžu prečítať.

Ivan Hečko

Slovanské Noviny