Slovensko predbehlo ČR v tvorbe verejného aj súkromného dlhu

Slovensko predbehlo ČR v tvorbe verejného aj súkromného dlhu

Spolu s dobiehaním ekonomickej úrovne sa Slovensku od rozdelenia s Českou republikou podarilo postupne predbehnúť susednú krajinu v tvorení dlhu. Zadlženosť SR bola pritom ešte v roku 2008, pred začiatkom finančnej krízy, na rovnakej úrovni ako v Česku, a to na úrovni 28 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

„Slovensku sa však odvtedy podarilo nazhromaždiť dlhy vo výške 60 percent HDP. Česko má verejný dlh v hodnote 42 percent HDP,“ priblížil v aktuálnej analýze ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík. Po prepočte na jedného obyvateľa to znamená, že každý občan Slovenska by musel na splatenie verejného dlhu vynaložiť 11.200 eur, kým Čechom by stačilo vyskladať sa po 9650 eur.

Obdobným vývojom ako verejný dlh si podľa neho prešiel aj súkromný dlh domácností. „Kým v roku 2008 boli naše domácnosti najmenej zadlžené v rámci V4, dnes sú s náskokom na prvom mieste. V pomere k hodnote, ktorá sa v danej krajine vyprodukuje, to je 45 percent HDP na Slovensku a 33 percent HDP v Česku,“ vyčíslil analytik. Na každého Slováka tak pripadá dlh 8320 eur v podobe úverov. V Česku to vychádza 7504 eur na obyvateľa.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Či je zadlženosť dobrým, alebo zlým javom, závisí podľa Fojtíka od toho, ako efektívne sa požičané peniaze využijú. Môže ísť o efektívnu investíciu, ktorá prinesie v budúcnosti ďalší úžitok, alebo sa financie iba „prejedia“.

„Nižšia zadlženosť dáva priestor požičiavať si v budúcnosti a tak podporiť ekonomický rast, na druhej strane platí, že zadlženosť je znakom funkčného finančného sektora a jedným z prejavov silnej a fungujúcej ekonomiky. Samozrejme, nehovoríme o prípade Grécka a podobných krajín,“ vysvetlil analytik.

Po rozdelení spoločného štátu bol rozdiel medzi výkonnosťou českej a slovenskej ekonomiky takmer 50 percent. Za 30 rokov samostatných republík sa však tento rozdiel podarilo výrazne zmierniť. „Za naším západným susedom zaostávame už iba o 10 percent, čo sa odzrkadľuje vo viacerých ukazovateľoch ovplyvňujúcich kvalitu života, najmä miere nezamestnanosti,“ podčiarkol Fojtík.

veci-verejne.sk